Pieseň

1 (KAT) Aká si krásna, priateľka moja, aká spanilá! Tvoje oči sú sťa holubice za tvojím závojom. Tvoje vlasy ako stádo kôz, čo dol’ sa valí z galaádskych hôr.
1 (ROH) Hľa, krásna si, moja priateľko, hľa, či si len krásna! Tvoje oči holubice zpod tvojho závoja, tvoje vlasy jako stádo kôz, ktoré sa spúšťajú s vrchu Gileáda;

2 (KAT) Tvoje zuby ako stádo strižných oviec, čo vystupujú z kúpeľa. Každá z nich po dvoje má jahniatok a ani jedna nie je jalová.
2 (ROH) tvoje zuby jako stádo strihaných oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa, z ktorých každá rodí po dvoje, a nieto medzi nimi takej, ktorá by nerodila;

3 (KAT) Tvoje pery sťa purpurový pásik a tvoje ústa plné pôvabu. Tvoje líca sťa by krížalky granátového jablka za tvojím závojom.
3 (ROH) tvoje rty sú jako šarlátový povrázok, dvakrát farbený, a tvoje ústa krásne, jako polovica granátového jablka tvoja slucha zpod tvojho závoja;

4 (KAT) Tvoj krk je sťa veža Dávidova vybudovaná s obrannými múrikmi. Na tisíc štítov visí z nej, veľké to štíty junákov.
4 (ROH) tvoje hrdlo jako veža Dávidova, vystavená na zbrojáreň: tisíc štítov visí na nej, všetky veľké štíty junákov;

5 (KAT) Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá, srnie dvojčiatka, ktoré sa pasú medzi ľaliami.
5 (ROH) dvoje tvojich pŕs je ako dvoje sŕňat, dvojčatá srny, ktoré sa pasú medzi ľaliami.

6 (KAT) Až ochladí sa deň a nachýlia sa tône, vyjdem si na vrch myrhový a na kadidlový pahorček.
6 (ROH) Dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene, odídem k vrchu myrrhy a k vŕšku kadiva.

7 (KAT) Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet.
7 (ROH) Celá si krásna moja priateľko, a nie je na tebe vady.

8 (KAT) Poď z Libanonu, nevesta moja, z Libanonu zostúp! Opusť končiar Amana, vrcholce Senira a Hermona, peleše levov, vrchy leopardov.
8 (ROH) So mnou s Libanona, nevesto, so mnou s Libanona prijdeš; budeš sa dívať s vrchola vrchu Amány, s vrchola vrchu Šeníra a Hermona, s peleší ľvov, s vrchov pardov.

9 (KAT) Očarila si moje srdce, sestrička moja, nevesta, očarila si moje srdce jediným pohľadom svojich očí, jediným ohnivkom svojho náhrdelníka.
9 (ROH) Jala si moje srdce, moja sestro, nevesto, jala si moje srdce jedným svojím okom, jedným nákrčníkom svojeho hrdla.

10 (KAT) Aká je sladká tvoja láska, sestrička moja, nevesta! Príjemnejšia je tvoja láska nad víno. A vôňa tvojich mastičiek je nado všetky voňavky.
10 (ROH) Jaká krásna je tvoja ľúbosť, moja sestro, nevesto! O koľko lepšia tvoja ľúbosť ako víno a vôňa tvojich mastí nad všetky voniny!

11 (KAT) Med z plásta tečúci sú tvoje pery, nevesta, pod tvojím jazykom sa skrýva med a mlieko a vôňa tvojich šiat je sťa vôňa Libanonu.
11 (ROH) Tvoje rty kvapkajú najčistejším medom, nevesto; med a mlieko pod tvojím jazykom a vôňa tvojeho rúcha jako vôňa Libanona.

12 (KAT) Si zatvorenou záhradou, sestrička moja, nevesta, si zatvorenou záhradou, zapečatenou studienkou.
12 (ROH) Zahrada, zamknutá na závoru, moja sestro, nevesta, zamknutý srub, zapečatená studňa.

13 (KAT) Tvoje výhonky - to rajský sad granátovníkov s utešeným ovocím, s cyprusmi a nardami.
13 (ROH) Tvoje výhonky rajskou zahradou granátových jabloní so skvostným ovocím, s cypry a s nardami,

14 (KAT) To nard a šafran, puškvorec a škorica so všelijakou kadidlovou krovinou; myrha a aloa s rozličnými prevzácnymi balzamami.
14 (ROH) nardu a šafranu, voňavej trsti a škorice s každým stromovím, vydávajúcim kadivo, myrrhy a aloe so všetkými najvýbornejšími vecami voňavými.

15 (KAT) Studienka v záhrade, žriedlo živých vôd, čo z Libanonu žblnkocú.
15 (ROH) Oj, ty prameňu zahrád, studňo živých vôd a tečúcich s Libanona!

16 (KAT) Vstaň, vetrík severný! Zdvihni sa, vánok od juhu! Prevejte moju záhradu! Nech sa jej vôňa roznáša …! Ó, keby prišiel milý môj do svojej záhrady a keby požíval jej znamenité ovocie!
16 (ROH) Zobuď sa, severu, a prijdi, juhu, prevej moju zahradu, nech tečú jej voniny, aby prišiel môj milý do svojej zahrady a jedol svoje skvostné ovocie.