výhody registrácie

Príslovia

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Prís 15, 1-33

1 (KAT) Vľúdna odpoveď krotí hnev, urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.
1 (ROH) Krotká odpoveď odvracia prchlivosť; ale urážlivé slovo vzbudzuje hnev.

2 (KAT) Jazyk múdrych je pre vedomosť ozdobou, ale ústa bláznov chrlia bláznovstvá.
2 (ROH) Jazyk múdrych ozdobuje známosť; ale ústa bláznov vylievajú bláznovstvo.

3 (KAT) Na všetkých miestach (vidia) oči Pánove, čo pozerajú na dobrých i zlých.
3 (ROH) Oči Hospodinove vidia na všetkých miestach, hľadiac pozorujú zlých i dobrých.

4 (KAT) Lahodnosť jazyka je stromom života, ale poraňuje dušu, keď je nerestný.
4 (ROH) Zdravý jazyk je stromom života; ale prevrátenosť v ňom je skrúšením ducha.

5 (KAT) Blázon pohŕda otcovou disciplínou, lež ten, kto prijíma pokarhanie, správa sa rozumne.
5 (ROH) Blázon pohŕda kázňou svojho otca; ale ten, kto zachováva karhanie, nadobudne opatrnosti.

6 (KAT) V dome spravodlivého je veľká hojnosť, lež v príjmoch bezbožného je zmätok (nad zmätok).
6 (ROH) V dome spravedlivého je veľký dostatok; ale v dôchodku bezbožného zmätok.

7 (KAT) Pery mudrcov rozsievajú vedomosť, no nie tak srdce pochábľov.
7 (ROH) Rty múdrych rozsievajú známosť, ale srdce bláznov nie tak.

8 (KAT) Obeta bezbožných je odporná Pánovi, modlitba spravodlivých je mu však pôžitkom.
8 (ROH) Obeť bezbožných je ohavnosťou Hospodinovi; ale modlitba úprimných sa mu ľúbi.

9 (KAT) Púť bezbožného príkri sa Pánovi, miluje však toho, kto nasleduje spravodlivosť.
9 (ROH) Ohavnosťou Hospodinovi je cesta bezbožného; ale toho, kto sa ženie za spravedlivosťou, miluje.

10 (KAT) Prísny trest (čaká) na toho, kto schádza (zo správneho) chodníka; zomrie, kto neľúbi, keď sa mu vyčíta.
10 (ROH) Prísny trest tomu, kto opúšťa cestu; ten, kto nenávidí karhania, zomrie.

11 (KAT) Aj záhrobie a podsvetie sú (odhalené) pred Pánom, nuž, o čo viac srdcia ľudských synov!?
11 (ROH) Šeol <Šeol = peklo, abaddon = zatratenie> a abaddon sú pred Hospodinom, a pravdaže srdcia synov človeka!

12 (KAT) Posmievač nemá rád, keď sa mu robia výčitky, (a preto) sa nestýka s múdrymi.
12 (ROH) Nemiluje posmievač toho, aby ho niekto karhal; k múdrym nepojde.

13 (KAT) Veselé srdce rozlieva jas po tvári, bolesť srdca však zarmucuje ducha.
13 (ROH) Radostné srdce obveseľuje tvár; ale bolesťou srdca je zronený duch.

14 (KAT) Srdce rozumného sa zháňa za vedomosťou, lež ústa pochábľov sa vyžívajú v bláznovstve.
14 (ROH) Srdce rozumného hľadá známosť; ale ústa bláznov sa pasú na bláznovstve.

15 (KAT) Smutné sú všetky dni bedára, lež (človek) jasnej mysle (má) vždy hodokvas.
15 (ROH) Všetky dni chudobného človeka utrápeného sú zlé; ale ten, kto je veselého srdca, má vždycky hody.

16 (KAT) Lepšie je (mať) málo a báť sa Pána, než veľký poklad, a s ním nepokoj.
16 (ROH) Lepšie málo v bázni Hospodinovej ako veliký poklad a v ňom nepokoj.

17 (KAT) Lepšia je zelenina za pokrm a láska popritom, ako vykŕmený vôl a pritom nenávisť.
17 (ROH) Lepší pokrm zo zeliny, kde je láska, ako vykŕmený vôl a s ním nenávisť.

18 (KAT) Vznetlivý človek nieti roztržku, trpezlivý však škriepku chlácholí.
18 (ROH) Hnevivý človek vzbudzuje svár; ale pomalý do hnevu upokojuje spor.

19 (KAT) Cesta leňocha je sťaby tŕním zatarasená, lež chodník robotných je vysypávaný.
19 (ROH) Cesta leňocha je ako plot z tŕnia; ale draha úprimných je nasypaná a urovnaná.

20 (KAT) Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou, pochabý človek pohŕda však svojou materou.
20 (ROH) Múdry syn robí otcovi radosť; ale bláznivý človek pohŕda svojou matkou.

21 (KAT) Bláznovstvo je nerozumnému (človeku) potechou, rozvážny muž však mieri rovno, (kam mu treba) ísť.
21 (ROH) Bláznovstvo je radosťou tomu, kto je bez rozumu; ale umný muž kráča rovno.

22 (KAT) Vychodia nazmar plány, keď niet porady, daria sa však (tam, kde je) veľa poradcov.
22 (ROH) Keď neni rady, bývajú zmarené úmysly; ale vo množstve radcov bude stáť.

23 (KAT) Človek sa teší z (podarenej) odpovede svojich úst a slovo v pravý čas - oj, akéže je dobré!
23 (ROH) Človek má radosť z odpovedi svojich úst, a slovo na svoj čas, oj, aké je dobré.

24 (KAT) Nahor (vedie) životná púť rozumného (človeka), aby sa vyhol dolu podsvetiu.
24 (ROH) Cestou života je rozumnému ísť hore, aby sa odchýlil od pekla dole.

25 (KAT) Pán zborí dom pyšných (ľudí), ale medzu vdovy upevní.
25 (ROH) Dom pyšných vytrhne Hospodin a postaví pevne medzu vdovy.

26 (KAT) Podliakove plány sa príkria Pánovi, lež čisté reči (sú mu) príjemné.
26 (ROH) Ohavnosťou sú Hospodinovi myšlienky zlého, ale čistými sú mu príjemné reči.

27 (KAT) Búra svoj dom, kto sa lakomo zháňa za ziskom, ten však, kto nenávidí podplácanie, bude žiť.
27 (ROH) Lakomec, ktorý dychtí po zisku, trápi svoj dom; ale ten, kto nenávidí darov, bude žiť.

28 (KAT) (O tom, čo) odpovedať, húta srdce spravodlivého, lež ústa bezbožných chrlia zlomyseľnosti.
28 (ROH) Srdce spravedlivého rozmýšľa, čo odpovedať; ale ústa bezbožných vylievajú všelijakú zlosť.

29 (KAT) Pán je ďaleko od bezbožných, modlitbu spravodlivých však vyslýcha.
29 (ROH) Hospodin je ďaleko od bezbožných, ale modlitbu spravedlivých čuje.

30 (KAT) Priateľský pohľad rozveseľuje srdce, dobrá zvesť osviežuje do kostí.
30 (ROH) Svetlo očí pôsobí srdcu radosť; dobrá zvesť dodáva kostiam tuku.

31 (KAT) Ucho, čo vníma spasiteľné karhanie, (rado) sa pristavuje medzi múdrymi.
31 (ROH) Ucho, ktoré poslúcha karhanie života, bude bývať medzi múdrymi.

32 (KAT) Kto striasa disciplínu zo seba, ten sebou samým pohŕda, kto však dbá na to, keď ho karhajú, chytá sa rozumu.
32 (ROH) Ten, kto opúšťa kázeň, opovrhuje svojou dušou; ale ten, kto poslúcha karhanie, nadobúda rozumu.

33 (KAT) Výchovou k múdrosti je bázeň pred Pánom, pred slávou je však pokora.
33 (ROH) Bázeň Hospodinova je kázňou múdrosti, a pred slávou ide pokora.


Prís 15, 1-33





Verš 1
Vľúdna odpoveď krotí hnev, urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.
Prís 25:15 - Trpezlivosťou sa dá knieža obmäkčiť a kosti láme jazyk lichotný.

Verš 2
Jazyk múdrych je pre vedomosť ozdobou, ale ústa bláznov chrlia bláznovstvá.
Prís 12:23 - Rozvážny človek tají, čo vie, (zo) srdca pochábľov však hlúposť vykríka.
Prís 13:16 - Rozvážny (človek) všetko robí s rozvahou, blázon sa však bláznovstvom vystavuje na obdiv.
Prís 15:28 - (O tom, čo) odpovedať, húta srdce spravodlivého, lež ústa bezbožných chrlia zlomyseľnosti.

Verš 3
Na všetkých miestach (vidia) oči Pánove, čo pozerajú na dobrých i zlých.
Jób 34:21 - Jeho oči bedlia nad cestami človeka, všetky jeho kroky pozoruje on.
Prís 5:21 - Lebo pred Pánom sú cesty človeka, on zvažuje všetky jeho kroky.
Jer 16:17 - Lebo mám oči na všetkých ich cestách, predo mnou sa neschovajú a ich hriech nie je skrytý pred mojím zrakom.
Jer 32:19 - Veľký v ustanoveniach a mocný v skutkoch, ktorého oči sú otvorené nad každou cestou ľudských synov, aby si každému dal podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov;

Verš 4
Lahodnosť jazyka je stromom života, ale poraňuje dušu, keď je nerestný.
Prís 12:18 - Voľakto tára, (ako keby) mečom prekáľal, ale jazyk múdrych je (sťa) liek.
Prís 13:14 - Náuka mudrca je zdrojom života, aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť.

Verš 33
Výchovou k múdrosti je bázeň pred Pánom, pred slávou je však pokora.
Prís 1:7 - Základom poznania je bázeň pred Pánom, (len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom.
Prís 9:10 - Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.
Prís 18:12 - Pred skazou (býva) povýšenosť srdca ľudského, pred slávou je však pokora.

Verš 8
Obeta bezbožných je odporná Pánovi, modlitba spravodlivých je mu však pôžitkom.
Prís 21:27 - Obeta hriešnikov je odporná Pánovi, zvlášť, keď sa obetuje na zlý úmysel.
Iz 1:11 - „Načo mi množstvo vašich obetí? - hovorí Pán. Nasýtený som zápalmi baranov a tukom kŕmnych teliec; v krvi býčkov, baránkov a capov nemám zaľúbenie.
Jer 6:20 - Načo mi je tymian, ktorý prichádza zo Sáby, a voňavá trsť z ďalekej krajiny?! Vaše celopaly nie sú na záľubu a vaše obety sa mi nepáčia.“
Am 5:21 - „Nenávidím, zavrhujem vaše sviatky a nevoňajú mi vaše zhromaždenia.

Verš 11
Aj záhrobie a podsvetie sú (odhalené) pred Pánom, nuž, o čo viac srdcia ľudských synov!?
Jób 26:6 - Podsvetie je pred ním obnažené, zhubca nie je zahalený pred ním.
2Krn 6:30 - ty vypočuj z neba, z miesta, kde bývaš, odpusť a daj každému podľa jeho cesty, veď poznáš jeho srdce. Lebo len ty poznáš srdcia synov človeka!
Ž 7:9 - Pán je sudca národov. Súď ma, Pane, podľa mojej spravodlivosti a podľa mojej nevinnosti.
Ž 44:21 - Keby sme zabudli na meno nášho Boha a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
Jer 17:9 - Srdce je klamlivé nado všetko a rozjatrené, kto sa v ňom vyzná?
Jn 2:24 - Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého
Jn 21:17 - Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!
Sk 1:24 - A modlili sa: „Pane, ty poznáš srdcia všetkých ľudí; ukáž, ktorého z týchto dvoch si si vyvolil,

Verš 13
Veselé srdce rozlieva jas po tvári, bolesť srdca však zarmucuje ducha.
Prís 17:22 - Veselé srdce slúži na zdravie, zronený duch však kosti vysúša.
Prís 18:14 - Mužný duch znáša svoju chorobu, no myseľ zronenú kto môže zniesť?

Verš 16
Lepšie je (mať) málo a báť sa Pána, než veľký poklad, a s ním nepokoj.
Ž 37:16 - Lepšie to málo, čo má spravodlivý, než veľké bohatstvá hriešnikov.
Prís 16:8 - Lepšie (mať) málo spravodlivým (spôsobom), ako veľké dôchodky a nespravodlivo.

Verš 17
Lepšia je zelenina za pokrm a láska popritom, ako vykŕmený vôl a pritom nenávisť.
Prís 17:1 - Lepší je (krajec) chleba suchého a pokoj pri tom, ako dom mäsom obetným nabitý a pri tom svár.

Verš 18
Vznetlivý človek nieti roztržku, trpezlivý však škriepku chlácholí.
Prís 28:25 - Chamtivec nieti spor, ale kto dúfa v Pána, bude (všetkým) oplývať.
Prís 29:22 - Hnevlivý človek nieti roztržku a prchký chlap (sa podopúšťa) veľa priestupkov.

Verš 20
Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou, pochabý človek pohŕda však svojou materou.
Prís 10:1 - Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou. Ale pochabý syn býva na zármutok svojej materi.

Verš 21
Bláznovstvo je nerozumnému (človeku) potechou, rozvážny muž však mieri rovno, (kam mu treba) ísť.
Prís 10:23 - Pre blázna páchať neprávosť je zábavka, (priam tak) múdrosť pre rozumného muža.
Prís 14:9 - Pre bláznov je previnenie smiechotou, ale medzi počestnými (ľuďmi vládne) porozumenie.

Verš 22
Vychodia nazmar plány, keď niet porady, daria sa však (tam, kde je) veľa poradcov.
Prís 11:14 - Kde nieto zrelej rozvahy, tam ľud upadá, dobre je však tam, kde niet núdze o radcov.

Verš 25
Pán zborí dom pyšných (ľudí), ale medzu vdovy upevní.
Prís 2:21 - Lebo (len ľudia) správni budú bývať v krajine a zostanú v nej (iba) počestní.
Prís 12:7 - Prevráťte bezbožných a nebude ich, dom spravodlivých zato bude stáť.
Prís 14:11 - Stánok hriešnikov bude zničený, stan počestných však bude prekvitať.

Verš 26
Podliakove plány sa príkria Pánovi, lež čisté reči (sú mu) príjemné.
Prís 6:18 - srdce, ktoré snuje zlé zámery, nohy, čo bežkom utekajú za zlom,

Verš 27
Búra svoj dom, kto sa lakomo zháňa za ziskom, ten však, kto nenávidí podplácanie, bude žiť.
Prís 1:19 - Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po zisku; (chamtivosť) ho pripravuje o život.

Verš 29
Pán je ďaleko od bezbožných, modlitbu spravodlivých však vyslýcha.
Ž 10:17 - Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
Ž 34:18 - Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal a vyslobodil ich zo všetkých tiesní.
Ž 145:18 - Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne.

Verš 30
Priateľský pohľad rozveseľuje srdce, dobrá zvesť osviežuje do kostí.
Prís 25:25 - Studená voda pre vyprahnutú dušu (je) dobrá zvesť z ďalekého kraja.