Žalmy

1 (KAT) Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.

2 (KAT) Čujte to, všetky národy, počúvajte, všetci obyvatelia zeme;

3 (KAT) vy všetci, prostí aj vznešení, všetci vospolok, bohatí aj chudobní.

4 (KAT) Moje ústa hovoria múdrosť a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.

5 (KAT) K prísloviam ucho nakláňam, pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.

6 (KAT) Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?

7 (KAT) Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?

8 (KAT) Veď sám seba nevykúpi nik, ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.

9 (KAT) Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť,

10 (KAT) aby človek žil naveky a zánik neuzrel.

11 (KAT) Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.

12 (KAT) Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.

13 (KAT) Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.

14 (KAT) Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.

15 (KAT) Ako ovce sa ženú do priepasti a smrť je ich pastierom. Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: podsvetie im bude príbytkom.

16 (KAT) No moju dušu Boh vykúpi, z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.

17 (KAT) Netráp sa, ak niekto bohatne a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.

18 (KAT) Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, jeho poklad s ním nepôjde.

19 (KAT) Aj keď si blahoželal za živa: „Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,“

20 (KAT) predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť a tí už nikdy svetlo neuzrú.

21 (KAT) A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.