Kniha Jób

1 (KAT) Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?
1 (ROH) Či nemá človek vojenia na zemi? A jeho dni sú jako dni nájomníka.

2 (KAT) Ako otrok, čo prahne po chládku, jak nádenník, čo čaká na zárobok,
2 (ROH) Jako sluha, ktorý dychtí po tôni, jako nájomník, ktorý túžobne očakáva plat za svoju prácu,

3 (KAT) tak aj ja mám šialivé mesiace a noci strastí odpočítavam.
3 (ROH) tak sú mi nadedené mesiace márnosti a tak mi načítali nocí trápenia.

4 (KAT) Keď líham, vzdychám: Kedyže už vstanem? Keď vstávam, zasa: Kedy zotmie sa? A do súmraku iba zmietam sa.
4 (ROH) Keď ležím, hovorím: Kedyže už vstanem? Ale zase sa tiahne večer, a tak som sýty prehadzovania sa až do mraku.

5 (KAT) Telo mi šatia červíky a chrasty a koža puká, rozpadáva sa.
5 (ROH) Moje telo sa odialo červy a kôrou prachu; moja koža sa svraštila a tečie hnisom.

6 (KAT) Nad tkáčsky člnok mi dni ušli chytrejšie a tratia sa, nití nemajúc.
6 (ROH) Moje dni sú rýchlejšie ako člnok tkáča a míňajú sa bez nádeje.

7 (KAT) Však rozpomeň sa: Jak dych je môj život, viac moje oko blaho neuzrie.
7 (ROH) Pamätaj, že môj život je ako vietor; moje oko už viacej neuvidí dobrého;

8 (KAT) Už nezočí ma toho zrak, čo vídal ma, obzrieš sa po mne, už ma nebude.
8 (ROH) neuzrie ma oko toho, kto ma vidí; tvoje oči pozrú na mňa, a mňa už nebude.

9 (KAT) Jak mizne oblak, celkom porozchádza sa, tak nepríde späť, kto šiel do záhrobia,
9 (ROH) Jako zaniká oblak a ide ta, taký je aj ten, kto sostupuje do hrobu; nevyjde zase hore;

10 (KAT) už do svojho domu nikdy nevráti sa a jeho bydlo viac ho neuzrie.
10 (ROH) nenavráti sa viacej do svojho domu, ani ho viacej nepozná jeho miesto.

11 (KAT) Nuž preto nechcem ústa držať na uzde a prehovorím v ducha súžení, ponariekam si v duše trpkosti.
11 (ROH) Preto ani ja nebudem zdŕžať svoje ústa; hovoriť budem v úzkosti svojho ducha; vravieť budem v horkosti svojej duše.

12 (KAT) Vari som ja more alebo morská obluda, že si nado mnou stráže postavil?
12 (ROH) Či som ja azda morom, či azda morskou obludou, že si postavil proti mne stráž?

13 (KAT) Keď myslím: Však ma moje lôžko obodrí, posteľ sa podelí so mnou o môj plač,
13 (ROH) Keď poviem: Moja posteľ ma poteší, moja loža pozdvihne v mojom náreku;

14 (KAT) aj vtedy mi strach naháňaš snami a vo videniach desom stíhaš ma.
14 (ROH) vtedy ma strašíš snami a desíš ma videniami,

15 (KAT) Preto si moja duša volí obesenie, radšej smrť než tie útrapy.
15 (ROH) takže si moja duša volí zaškrtenie, radšej smrť ako také moje kosti.

16 (KAT) Pohŕdam životom, však nebudem večne žiť, nuž tak ma nechaj, dych sú moje dni.
16 (ROH) Opovrhujem životom, veď i tak nebudem žiť naveky. Nechaj ma, lebo moje dni sú márnosť.

17 (KAT) Čože je človek, že si ho tak všímaš, že mávaš toľkú starosť o neho,
17 (ROH) Čo je smrteľný človek, že ho tak zvelebuješ a že obraciaš k nemu svoje srdce a všímaš si ho?

18 (KAT) že ráno ho vyhľadávaš za ránom a skúšaš si ho každú chvíľočku?
18 (ROH) A že ho navštevuješ každého rána, zkúšaš ho každej chvíle?

19 (KAT) Kedy už odvrátiš svoj pohľad odo mňa a dáš mi času slinu prehltnúť?
19 (ROH) Jako dlho to bude ešte trvať, čo neodvrátiš odo mňa svojho zraku? Prečo ma nepustíš, aspoň dokiaľ neprehltnem svojej sliny?

20 (KAT) Čo hriechom robím tebe, strážca človeka? A prečo si si za cieľ zvolil mňa, že na ťarchu som sebe samému?
20 (ROH) Zhrešil som; čo ti mám učiniť, ó, ty, ktorý strežieš ľudí? Prečo si si ma postavil za cieľ, aby som bol sám sebe bremenom?

21 (KAT) Prečo nestrpíš moje neprávosti a priestupky mi nechceš prehliadnuť?
21 (ROH) A prečo neodpustíš môjho prestúpenia a neodnímeš mojej neprávosti? Lebo teraz už ľahnem do prachu, a keď ma budeš ráno hľadať, nebude ma.

22 (KAT) Nuž do prachu sa teraz pohrúžim, budeš ma hľadať, no už ma nebude.“
22 ----