výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 38, 1-41

1 (KAT) Tu Boh prehovoril z lona búrky k Jóbovi:
1 (ROH) Vtedy odpovedal Hospodin Jobovi z víchrice a riekol:

2 (KAT) „Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas a slovami, v ktorých vedy vôbec niet?!
2 (ROH) Kto je to, ktorý to zatemňuje radu slovami bez známosti?

3 (KAT) Slabiny si opáš ako hrdina, ja sa budem pýtať, ty ma poučíš.
3 (ROH) Nože prepáš svoje bedrá jako muž, a budem sa ťa pýtať, a ty mi oznám!

4 (KAT) Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš!
4 (ROH) Kde si bol, keď som zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum?

5 (KAT) Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom?
5 (ROH) Kto položil jej rozmery, keď vieš? Alebo kto roztiahol po nej šnúru?

6 (KAT) Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný,
6 (ROH) Na čom stoja a do čoho sú zapustené jej podstavce, alebo kto položil jej uholný kameň,

7 (KAT) keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali?
7 (ROH) keď spolu plesaly hviezdy rána, a keď jasali všetci synovia Boží?

8 (KAT) Ktože bránami to more uzavrel, keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo,
8 (ROH) A kto zatarasil dverami more, keď sa vyrútilo, vyšlo zo života matky?

9 (KAT) keď som za odev mu oblak pridelil, ako plienky zasa mračno pošmúrne?
9 (ROH) Keď som rozložil oblak za jeho odev a mrákavu za jeho plienky?

10 (KAT) Potom som ho sputnal svojím zákonom, vložil som naň zámok, dvoje brány tiež.
10 (ROH) A keď som mu vydal svoj zákon a položil som závory a vráta

11 (KAT) Povedal som: »Potiaľ smieš, ďalej nie, tu sa už rozbije pýcha tvojich vĺn.«
11 (ROH) a riekol som: Potiaľto prijdeš a nie ďalej, a tu položia hať proti pýche tvojich vĺn!?

12 (KAT) Či za svojich dní si dal ránu rozkazy a zorničke si určil miesto jej,
12 (ROH) Či si voľakedy za svojich dní rozkázal ránu? Či si ukázal rannej zore, kde je jej miesto,

13 (KAT) aby zachytila zeme okraje, a tak hriešnici z nej boli zmetení?
13 (ROH) poveliac, aby sa chopila krýdel zeme, a aby boli strasení s nej bezbožníci?

14 (KAT) Jak smola pečatná, tak sa premieňa, ona sa jak rúcho líči farbami.
14 (ROH) Nech sa prevracia a mení tvar ako pečatná hmota, a iné veci nech sa postavia ako rúcho!

15 (KAT) Hriešnikom ich svetla nedostane sa, napriahnuté rameno sa už doláme.
15 (ROH) A tak nech je odňaté od bezbožných ich svetlo, a vysoké rameno nech sa poláme!

16 (KAT) Vari až ku žriedlam mora došiel si, na dne hlbočiny si sa prechádzal?
16 (ROH) Či si voľakedy prišiel až ku žriedlam mora alebo či si sa prechádzal po vnútri priepasti?

17 (KAT) Tebe brány smrti ukázali sa, alebo si videl brány temravy?
17 (ROH) Či sú ti zjavené brány smrti, alebo brány tône smrti si videl?

18 (KAT) Po šíravách zeme si sa rozhliadol? Ak ju celú poznáš, nože rozpovedz:
18 (ROH) Či si si prezrel všetko až po šírky zeme? Oznám, ak ju znáš celú!

19 (KAT) Kadiaľ vedie cesta k svetla bydlisku, kde zas majú svoje miesto temnoty,
19 (ROH) Kde je cesta na miesto ta, kde býva svetlo? Alebo čo do tmy, kde je jej miesto?

20 (KAT) aby si ich na ich panstvo zaviedol, akže poznáš chodník do ich domova?
20 (ROH) Aby si to pojal a odviedol v jeho medze a keď rozumieš chodníkom, ktoré vedú k jeho domu?

21 (KAT) S nimi si sa zrodil, už to iste vieš, veď preveľký je počet tvojich dní.
21 (ROH) Pravda vieš, lebo si sa vtedy narodil, a počet tvojich dňov je veľký!

22 (KAT) K zásobárňam snehu vari zašiel si, ľadovca si uzrel zásobárne tiež,
22 (ROH) Či si prišiel voľakedy k pokladom snehu a poklady kamenca si videl?

23 (KAT) ktoré uschoval som na deň pohromy, na deň veľkej bitky, vojny nemalej.
23 (ROH) Ktoré zdŕžam u seba na čas súženia, na deň boja a vojny?

24 (KAT) Kdeže cesta je ta, hmly kde delia sa, po zemi sa šíri vietor východný?
24 (ROH) Kde je cesta na miesto ta, kde sa delí svetlo, ktoré rozháňa východný vietor po zemi?

25 (KAT) Ktože to vykopal ručaj prívalu, ktože cestu tobôž bleskom hromovým,
25 (ROH) Kto rozdelil povodni prietok v obe strany a cestu blesku zvukov hromu,

26 (KAT) nezaľudnenú zem dážď by zavlažil, tú púšť, na ktorej niet ani človeka,
26 (ROH) aby dal pršať na zem, kde nieto nikoho, na púšť, na ktorej neni človeka?

27 (KAT) by zem spustošenú, sirú zavodnil, by zo stepi znovu vzišla travina?
27 (ROH) Aby nasýtil pustinu a miesta obrátené na púšť, a spôsobil to, aby rástla mladistvá tráva zelená?

28 (KAT) Kde dážď teda (svojho) otca má, alebo kto splodil rosy kvapôčky?
28 (ROH) Či má dážď otca, alebo kto plodí kvapky rosy?

29 (KAT) Z čiehože lona to ľady vychodia, nebeská inovať, ktože splodil ju?
29 (ROH) Z čieho života vychádza mráz, a okyť nebies, kto ju plodí?

30 (KAT) Veď aj vody stvrdnú sťaby na kameň, takisto aj hĺbok stuhne hladina.
30 (ROH) Vody sa skrývajú ako pod kameň, a tvár priepasti zamrznúc drží sa spolu.

31 (KAT) Môžeš zakosíliť pásy Kuriatok, Orióna putá môžeš rozviazať?
31 (ROH) Či si sviazal sväzky Plejad alebo či si rozviazal povrazy Oriona?

32 (KAT) Dáš, by v svojom čase Veniec vychodil, Medveďa viesť budeš s jeho mladými?
32 (ROH) Či vyvedieš Mazzárot svojím časom? Alebo Arktura i s jeho synmi povedieš?

33 (KAT) Vyznáš sa ty azda v nebies zákonoch, čo v nich napísané, spravíš na zemi?
33 (ROH) Či znáš zákony nebies? Či položíš toho správu na zemi?

34 (KAT) Svoj hlas pozdvihneš var’ k samým oblakom, by ťa zaliali hneď vody prívaly?
34 (ROH) Či pozdvihneš svoj hlas k oblaku, aby ťa pokryla hojnosť vody?

35 (KAT) Azda blesky hodíš, až sa rozbehnú, tebe odpovedia: »Aha, tu sme už!«
35 (ROH) Či pošleš blesky hromu, a pojdú? A či ti azda povedia: Hľa, tu sme?

36 (KAT) Ktože ibisovi múdrosť udelil, ktože kohútovi umnosť daroval?
36 (ROH) Kto vložil do ľadvín múdrosť alebo kto dal srdcu rozum?

37 (KAT) Ktože môže mračná múdro spočítať, a kto môže nahnúť mechy nebeské,
37 (ROH) Kto spočíta oblaky v svojej múdrosti, a nebeské kožice vody kto nahne,

38 (KAT) keď prach sa na hmotu tvrdú zlepuje, keď sa spájajú tiež hrudy navzájom?
38 (ROH) keď sa sleje prach zeme v pevnú sliatinu, a hrudy sú pevne slepené?

39 (KAT) Hádam levici ty korisť nadháňaš, levíčat ty vari žravosť ukojíš,
39 (ROH) Či ulovíš ľvici korisť a hltavosť ľvíčat ukojíš,

40 (KAT) keď sa utúlili v svojich pelechoch, abo na postriežke ležia v húšťave?
40 (ROH) keď sa krčia v pelešiach, sedia v húšti čihajúc?

41 (KAT) Ktože krkavcovi pokrm prichystá, keď mláďatá jeho k Bohu volajú, nemajú čo žrať už, len tak trasú sa?
41 (ROH) Kto pripravuje havranovi jeho pokrm, keď volajú jeho mláďatá k silnému Bohu, keď blúdia bez potravy?


Jób 38, 1-41





Verš 33
Vyznáš sa ty azda v nebies zákonoch, čo v nich napísané, spravíš na zemi?
Jer 31:35 - Toto hovorí Pán, ktorý dáva slnko za svetlo dňu, určuje mesiac a hviezdy za svetlo noci, pobúri more, že hučia jeho vlny, Pán zástupov má meno:

Verš 2
„Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas a slovami, v ktorých vedy vôbec niet?!
Jób 42:3 - Hovoril som, lenže neuvážil som tie divy, čo chápať ver’ som nemohol.

Verš 4
Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš!
Prís 8:29 - keď vymedzoval moru jeho hranicu, by vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme,

Verš 39
Hádam levici ty korisť nadháňaš, levíčat ty vari žravosť ukojíš,
Ž 104:21 - Levíčatá ručia za korisťou a pokrm žiadajú od Boha.

Verš 8
Ktože bránami to more uzavrel, keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo,
Gn 1:9 - Potom Boh povedal: „Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!“ A stalo sa tak.
Jób 26:10 - Hladine vôd určil presný obvod, po hranicu samu svetla so tmou.
Ž 33:7 - Ako do vreca hromadí morské vody, ako do nádrží zlieva oceány.
Ž 104:9 - Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem.
Prís 8:29 - keď vymedzoval moru jeho hranicu, by vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme,
Jer 5:22 - Či sa nebojíte mňa? - hovorí Pán. Či sa netrasiete predo mnou, ktorý som piesok určil moru za breh sťa hrádzu večnú, ktorú neprekročí? Hoci sa vzpínajú, nezmôžu nič, jeho vlny hučia, a predsa ho neprekročia.

Verš 41
Ktože krkavcovi pokrm prichystá, keď mláďatá jeho k Bohu volajú, nemajú čo žrať už, len tak trasú sa?
Ž 147:9 - Potravu dáva ťažnému dobytku i mladým havranom, čo k nemu krákajú.
Mt 6:26 - Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?

Verš 36
Ktože ibisovi múdrosť udelil, ktože kohútovi umnosť daroval?
Jób 32:8 - Veď to v človekovi Pánov dych je zaiste, dych Všemohúceho, ktorý dáva rozvahu.
Kaz 2:26 - Lebo koho on uzná za dobrého, nadelí mu múdrosti, vedomosti a slasti; ale hriešnikovi dá za úlohu zhromažďovať a hromadiť, aby to podľa Božieho úsudku odovzdal niekomu dobrému. Aj to je márnosť a honba za vetrom.
Dan 1:17 - Týmto štyrom mladíkom dal však Boh znalosť a pochop v každom písme a múdrosti. Daniel zas porozumel každé videnie a sen.

Verš 27
by zem spustošenú, sirú zavodnil, by zo stepi znovu vzišla travina?
Ž 107:35 - A z púšte zasa urobil jazerá, z vyschnutej zeme vodné pramene.

Verš 31
Môžeš zakosíliť pásy Kuriatok, Orióna putá môžeš rozviazať?
Jób 9:9 - Voz stvoril Veľký, Orion takisto aj s Kuriatkami a juhu izbami.
Am 5:8 - On stvoril Plejády a Orión, temnosť na ráno obracia a deň zatemňuje na noc; on privoláva vody mora a vylieva ich na povrch zeme, Jahve je jeho meno.

Job 38,7 - Najobvyklejší obraz stvorenia sveta predstavuje Boha ako budovateľa domu (4–6). Keď budovateľ zapustil do budovy uholný kameň, konala sa za spevu slávnosť (porov. Zach 4,7). V Palestíne podnes sprevádzajú kladenie posledných kameňov do klenby striedavými piesňami (Hejčl, Biblie, č. III, 997). Pri zakončovaní budovania vesmíru spievali hviezdy a anjeli na slávu Bohu.

Job 38,14 - Nádheru farieb, ktorá sa zjaví pri rannej zore, porovnáva spisovateľ s červenou pečatnou hlinou. Zmeneným hláskovaním dostaneme však nový obraz, ktorý sa zdá priliehavejším na tomto mieste. Ide tu asi o porovnanie s červeným vínom (Prís 23,31), ktoré sa postupne čistí, ak je uzavreté, a postupne sa v ňom vyvíja utešená farba.

Job 38,21 - Ide o ironickú poznámku o krátkom veku ľudského života.

Job 38,23 - Možno, že verš naráža na Joz 10,11.

Job 38,36 - Zdôrazňuje poriadok, ktorým sa prejavujú sily prírody, akoby podľa rozvahy vyvíjajú svoju činnosť, na svoj čas určenú. Iní prekladajú: Ktože vložil do mrakov múdrosť a ktože požičal mračnám rozvahu? – Iní zasa miesto "mrakov" a "mračien" chcú čítať slová: utajenosť a zjavný dej. Preto prekladajú: Kto vložil do utajenosti múdrosť a kto požičal zjavnému dianiu rozvahu? – V pravidelnosti prírodných javov zračí sa múdrosť toho, kto prírode stanovil jej zákonitosť.