Kniha Jób

1 (KAT) Tu Boh prehovoril z lona búrky k Jóbovi:
1 (ROH) Vtedy odpovedal Hospodin Jobovi z víchrice a riekol:

2 (KAT) „Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas a slovami, v ktorých vedy vôbec niet?!
2 (ROH) Kto je to, ktorý to zatemňuje radu slovami bez známosti?

3 (KAT) Slabiny si opáš ako hrdina, ja sa budem pýtať, ty ma poučíš.
3 (ROH) Nože prepáš svoje bedrá jako muž, a budem sa ťa pýtať, a ty mi oznám!

4 (KAT) Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš!
4 (ROH) Kde si bol, keď som zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum?

5 (KAT) Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom?
5 (ROH) Kto položil jej rozmery, keď vieš? Alebo kto roztiahol po nej šnúru?

6 (KAT) Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný,
6 (ROH) Na čom stoja a do čoho sú zapustené jej podstavce, alebo kto položil jej uholný kameň,

7 (KAT) keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali?
7 (ROH) keď spolu plesaly hviezdy rána, a keď jasali všetci synovia Boží?

8 (KAT) Ktože bránami to more uzavrel, keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo,
8 (ROH) A kto zatarasil dverami more, keď sa vyrútilo, vyšlo zo života matky?

9 (KAT) keď som za odev mu oblak pridelil, ako plienky zasa mračno pošmúrne?
9 (ROH) Keď som rozložil oblak za jeho odev a mrákavu za jeho plienky?

10 (KAT) Potom som ho sputnal svojím zákonom, vložil som naň zámok, dvoje brány tiež.
10 (ROH) A keď som mu vydal svoj zákon a položil som závory a vráta

11 (KAT) Povedal som: »Potiaľ smieš, ďalej nie, tu sa už rozbije pýcha tvojich vĺn.«
11 (ROH) a riekol som: Potiaľto prijdeš a nie ďalej, a tu položia hať proti pýche tvojich vĺn!?

12 (KAT) Či za svojich dní si dal ránu rozkazy a zorničke si určil miesto jej,
12 (ROH) Či si voľakedy za svojich dní rozkázal ránu? Či si ukázal rannej zore, kde je jej miesto,

13 (KAT) aby zachytila zeme okraje, a tak hriešnici z nej boli zmetení?
13 (ROH) poveliac, aby sa chopila krýdel zeme, a aby boli strasení s nej bezbožníci?

14 (KAT) Jak smola pečatná, tak sa premieňa, ona sa jak rúcho líči farbami.
14 (ROH) Nech sa prevracia a mení tvar ako pečatná hmota, a iné veci nech sa postavia ako rúcho!

15 (KAT) Hriešnikom ich svetla nedostane sa, napriahnuté rameno sa už doláme.
15 (ROH) A tak nech je odňaté od bezbožných ich svetlo, a vysoké rameno nech sa poláme!

16 (KAT) Vari až ku žriedlam mora došiel si, na dne hlbočiny si sa prechádzal?
16 (ROH) Či si voľakedy prišiel až ku žriedlam mora alebo či si sa prechádzal po vnútri priepasti?

17 (KAT) Tebe brány smrti ukázali sa, alebo si videl brány temravy?
17 (ROH) Či sú ti zjavené brány smrti, alebo brány tône smrti si videl?

18 (KAT) Po šíravách zeme si sa rozhliadol? Ak ju celú poznáš, nože rozpovedz:
18 (ROH) Či si si prezrel všetko až po šírky zeme? Oznám, ak ju znáš celú!

19 (KAT) Kadiaľ vedie cesta k svetla bydlisku, kde zas majú svoje miesto temnoty,
19 (ROH) Kde je cesta na miesto ta, kde býva svetlo? Alebo čo do tmy, kde je jej miesto?

20 (KAT) aby si ich na ich panstvo zaviedol, akže poznáš chodník do ich domova?
20 (ROH) Aby si to pojal a odviedol v jeho medze a keď rozumieš chodníkom, ktoré vedú k jeho domu?

21 (KAT) S nimi si sa zrodil, už to iste vieš, veď preveľký je počet tvojich dní.
21 (ROH) Pravda vieš, lebo si sa vtedy narodil, a počet tvojich dňov je veľký!

22 (KAT) K zásobárňam snehu vari zašiel si, ľadovca si uzrel zásobárne tiež,
22 (ROH) Či si prišiel voľakedy k pokladom snehu a poklady kamenca si videl?

23 (KAT) ktoré uschoval som na deň pohromy, na deň veľkej bitky, vojny nemalej.
23 (ROH) Ktoré zdŕžam u seba na čas súženia, na deň boja a vojny?

24 (KAT) Kdeže cesta je ta, hmly kde delia sa, po zemi sa šíri vietor východný?
24 (ROH) Kde je cesta na miesto ta, kde sa delí svetlo, ktoré rozháňa východný vietor po zemi?

25 (KAT) Ktože to vykopal ručaj prívalu, ktože cestu tobôž bleskom hromovým,
25 (ROH) Kto rozdelil povodni prietok v obe strany a cestu blesku zvukov hromu,

26 (KAT) nezaľudnenú zem dážď by zavlažil, tú púšť, na ktorej niet ani človeka,
26 (ROH) aby dal pršať na zem, kde nieto nikoho, na púšť, na ktorej neni človeka?

27 (KAT) by zem spustošenú, sirú zavodnil, by zo stepi znovu vzišla travina?
27 (ROH) Aby nasýtil pustinu a miesta obrátené na púšť, a spôsobil to, aby rástla mladistvá tráva zelená?

28 (KAT) Kde dážď teda (svojho) otca má, alebo kto splodil rosy kvapôčky?
28 (ROH) Či má dážď otca, alebo kto plodí kvapky rosy?

29 (KAT) Z čiehože lona to ľady vychodia, nebeská inovať, ktože splodil ju?
29 (ROH) Z čieho života vychádza mráz, a okyť nebies, kto ju plodí?

30 (KAT) Veď aj vody stvrdnú sťaby na kameň, takisto aj hĺbok stuhne hladina.
30 (ROH) Vody sa skrývajú ako pod kameň, a tvár priepasti zamrznúc drží sa spolu.

31 (KAT) Môžeš zakosíliť pásy Kuriatok, Orióna putá môžeš rozviazať?
31 (ROH) Či si sviazal sväzky Plejad alebo či si rozviazal povrazy Oriona?

32 (KAT) Dáš, by v svojom čase Veniec vychodil, Medveďa viesť budeš s jeho mladými?
32 (ROH) Či vyvedieš Mazzárot svojím časom? Alebo Arktura i s jeho synmi povedieš?

33 (KAT) Vyznáš sa ty azda v nebies zákonoch, čo v nich napísané, spravíš na zemi?
33 (ROH) Či znáš zákony nebies? Či položíš toho správu na zemi?

34 (KAT) Svoj hlas pozdvihneš var’ k samým oblakom, by ťa zaliali hneď vody prívaly?
34 (ROH) Či pozdvihneš svoj hlas k oblaku, aby ťa pokryla hojnosť vody?

35 (KAT) Azda blesky hodíš, až sa rozbehnú, tebe odpovedia: »Aha, tu sme už!«
35 (ROH) Či pošleš blesky hromu, a pojdú? A či ti azda povedia: Hľa, tu sme?

36 (KAT) Ktože ibisovi múdrosť udelil, ktože kohútovi umnosť daroval?
36 (ROH) Kto vložil do ľadvín múdrosť alebo kto dal srdcu rozum?

37 (KAT) Ktože môže mračná múdro spočítať, a kto môže nahnúť mechy nebeské,
37 (ROH) Kto spočíta oblaky v svojej múdrosti, a nebeské kožice vody kto nahne,

38 (KAT) keď prach sa na hmotu tvrdú zlepuje, keď sa spájajú tiež hrudy navzájom?
38 (ROH) keď sa sleje prach zeme v pevnú sliatinu, a hrudy sú pevne slepené?

39 (KAT) Hádam levici ty korisť nadháňaš, levíčat ty vari žravosť ukojíš,
39 (ROH) Či ulovíš ľvici korisť a hltavosť ľvíčat ukojíš,

40 (KAT) keď sa utúlili v svojich pelechoch, abo na postriežke ležia v húšťave?
40 (ROH) keď sa krčia v pelešiach, sedia v húšti čihajúc?

41 (KAT) Ktože krkavcovi pokrm prichystá, keď mláďatá jeho k Bohu volajú, nemajú čo žrať už, len tak trasú sa?
41 (ROH) Kto pripravuje havranovi jeho pokrm, keď volajú jeho mláďatá k silnému Bohu, keď blúdia bez potravy?