Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Jób 38, 1-41

1 Vtedy odpovedal Hospodin Jobovi z víchrice a riekol: 2 Kto je to, ktorý to zatemňuje radu slovami bez známosti? 3 Nože prepáš svoje bedrá jako muž, a budem sa ťa pýtať, a ty mi oznám! 4 Kde si bol, keď som zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum? 5 Kto položil jej rozmery, keď vieš? Alebo kto roztiahol po nej šnúru? 6 Na čom stoja a do čoho sú zapustené jej podstavce, alebo kto položil jej uholný kameň, 7 keď spolu plesaly hviezdy rána, a keď jasali všetci synovia Boží? 8 A kto zatarasil dverami more, keď sa vyrútilo, vyšlo zo života matky? 9 Keď som rozložil oblak za jeho odev a mrákavu za jeho plienky? 10 A keď som mu vydal svoj zákon a položil som závory a vráta 11 a riekol som: Potiaľto prijdeš a nie ďalej, a tu položia hať proti pýche tvojich vĺn!? 12 Či si voľakedy za svojich dní rozkázal ránu? Či si ukázal rannej zore, kde je jej miesto, 13 poveliac, aby sa chopila krýdel zeme, a aby boli strasení s nej bezbožníci? 14 Nech sa prevracia a mení tvar ako pečatná hmota, a iné veci nech sa postavia ako rúcho! 15 A tak nech je odňaté od bezbožných ich svetlo, a vysoké rameno nech sa poláme! 16 Či si voľakedy prišiel až ku žriedlam mora alebo či si sa prechádzal po vnútri priepasti? 17 Či sú ti zjavené brány smrti, alebo brány tône smrti si videl? 18 Či si si prezrel všetko až po šírky zeme? Oznám, ak ju znáš celú! 19 Kde je cesta na miesto ta, kde býva svetlo? Alebo čo do tmy, kde je jej miesto? 20 Aby si to pojal a odviedol v jeho medze a keď rozumieš chodníkom, ktoré vedú k jeho domu? 21 Pravda vieš, lebo si sa vtedy narodil, a počet tvojich dňov je veľký! 22 Či si prišiel voľakedy k pokladom snehu a poklady kamenca si videl? 23 Ktoré zdŕžam u seba na čas súženia, na deň boja a vojny? 24 Kde je cesta na miesto ta, kde sa delí svetlo, ktoré rozháňa východný vietor po zemi? 25 Kto rozdelil povodni prietok v obe strany a cestu blesku zvukov hromu, 26 aby dal pršať na zem, kde nieto nikoho, na púšť, na ktorej neni človeka? 27 Aby nasýtil pustinu a miesta obrátené na púšť, a spôsobil to, aby rástla mladistvá tráva zelená? 28 Či má dážď otca, alebo kto plodí kvapky rosy? 29 Z čieho života vychádza mráz, a okyť nebies, kto ju plodí? 30 Vody sa skrývajú ako pod kameň, a tvár priepasti zamrznúc drží sa spolu. 31 Či si sviazal sväzky Plejad alebo či si rozviazal povrazy Oriona? 32 Či vyvedieš Mazzárot svojím časom? Alebo Arktura i s jeho synmi povedieš? 33 Či znáš zákony nebies? Či položíš toho správu na zemi? 34 Či pozdvihneš svoj hlas k oblaku, aby ťa pokryla hojnosť vody? 35 Či pošleš blesky hromu, a pojdú? A či ti azda povedia: Hľa, tu sme? 36 Kto vložil do ľadvín múdrosť alebo kto dal srdcu rozum? 37 Kto spočíta oblaky v svojej múdrosti, a nebeské kožice vody kto nahne, 38 keď sa sleje prach zeme v pevnú sliatinu, a hrudy sú pevne slepené? 39 Či ulovíš ľvici korisť a hltavosť ľvíčat ukojíš, 40 keď sa krčia v pelešiach, sedia v húšti čihajúc? 41 Kto pripravuje havranovi jeho pokrm, keď volajú jeho mláďatá k silnému Bohu, keď blúdia bez potravy?

Verš 33

Či znáš zákony nebies? Či položíš toho správu na zemi?

Jer 31:35 - Takto hovorí Hospodin, ktorý dáva slnce za svetlo vodne, ustanovenia mesiaca a hviezd za svetlo vnoci, ktorý búri more, takže hučia jeho vlny, a ktorého meno je Hospodin Zástupov:

Verš 2

Kto je to, ktorý to zatemňuje radu slovami bez známosti?

Jób 42:3 - Že kto je to, kto zahaľuje radu bez známosti? Preto vyznávam, že nerozumiem. Sú to predivné veci, nad môj rozum; a neznám toho.

Verš 4

Kde si bol, keď som zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum?

Prís 8:29 - keď kládol moru jeho medze a vodám, aby neprestupovaly jeho rozkazu, keď rozmeriaval základy zeme,

Verš 39

Či ulovíš ľvici korisť a hltavosť ľvíčat ukojíš,

Ž 104:21 - Ľvíčatá revú po koristi a idú hľadať svoj pokrm od silného Boha.

Verš 8

A kto zatarasil dverami more, keď sa vyrútilo, vyšlo zo života matky?

Gn 1:9 - A Bôh riekol: Nech sa shromaždia vody pod nebom na jedno miesto, a nech sa ukáže sušina! A bolo tak.

Jób 26:10 - ustanovil medze na povrchu vody do kruhu až potiaľ, kde končí svetlo so tmou.

Ž 33:7 - Hromadí vody mora a stavia ich ako hať; dáva priepasti medzi poklady.

Ž 104:9 - Položil si hranice, aby neprekročily, aby sa nevrátily pokryť zem.

Prís 8:29 - keď kládol moru jeho medze a vodám, aby neprestupovaly jeho rozkazu, keď rozmeriaval základy zeme,

Jer 5:22 - Či azda mňa sa nebudete báť? hovorí Hospodin. Či pred mojou tvárou sa nebudete triasť? Ktorý som položil moru piesok za hranicu večným ustanovením, a neprekročí ho! Síce sa dmú, ale nezvládzu a hučia jeho vlny, ale ho neprekročia.

Verš 41

Kto pripravuje havranovi jeho pokrm, keď volajú jeho mláďatá k silnému Bohu, keď blúdia bez potravy?

Ž 147:9 - ktorý dáva hovädu jeho pokrm i mladým havranom, ktorí volajú.

Mt 6:26 - Pozrite na nebeské vtáctvo, že nesejú ani nežnú ani neshromažďujú do stodôl, a váš nebeský Otec ich živí! A či ich vy o veľa neprevyšujete?

Verš 36

Kto vložil do ľadvín múdrosť alebo kto dal srdcu rozum?

Jób 32:8 - Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými.

Kaz 2:26 - Lebo človekovi, ktorý je dobrý pred ním, dáva múdrosť, vedomosť a radosť, a hriešnikovi dáva zamestnanie, aby sberal a shromažďoval, aby to potom dal tomu, kto je dobrý pred Bohom. Aj to je márnosť a honba po vetre.

Dan 1:17 - Týmto štyrom mládencom dal Bôh vedomosti a rozum, aby sa vyznali v každom liternom umení, a múdrosť, a krome toho Danielovi dal i to, aby rozumel každému videniu i snom.

Verš 27

Aby nasýtil pustinu a miesta obrátené na púšť, a spôsobil to, aby rástla mladistvá tráva zelená?

Ž 107:35 - Obracia púšť na jazero vody a vypráhlu zem na pramene vôd.

Verš 31

Či si sviazal sväzky Plejad alebo či si rozviazal povrazy Oriona?

Jób 9:9 - ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu;

Am 5:8 - No, ten, ktorý učinil Plejady a Oriona, ktorý obracia tôňu smrti na ráno a deň zatemňuje na noc, ktorý privoláva vody mora a vylieva ich na tvár zeme, Hospodin je jeho meno!

Job 38,7 - Najobvyklejší obraz stvorenia sveta predstavuje Boha ako budovateľa domu (4–6). Keď budovateľ zapustil do budovy uholný kameň, konala sa za spevu slávnosť (porov. Zach 4,7). V Palestíne podnes sprevádzajú kladenie posledných kameňov do klenby striedavými piesňami (Hejčl, Biblie, č. III, 997). Pri zakončovaní budovania vesmíru spievali hviezdy a anjeli na slávu Bohu.

Job 38,14 - Nádheru farieb, ktorá sa zjaví pri rannej zore, porovnáva spisovateľ s červenou pečatnou hlinou. Zmeneným hláskovaním dostaneme však nový obraz, ktorý sa zdá priliehavejším na tomto mieste. Ide tu asi o porovnanie s červeným vínom (Prís 23,31), ktoré sa postupne čistí, ak je uzavreté, a postupne sa v ňom vyvíja utešená farba.

Job 38,21 - Ide o ironickú poznámku o krátkom veku ľudského života.

Job 38,23 - Možno, že verš naráža na Joz 10,11.

Job 38,36 - Zdôrazňuje poriadok, ktorým sa prejavujú sily prírody, akoby podľa rozvahy vyvíjajú svoju činnosť, na svoj čas určenú. Iní prekladajú: Ktože vložil do mrakov múdrosť a ktože požičal mračnám rozvahu? – Iní zasa miesto "mrakov" a "mračien" chcú čítať slová: utajenosť a zjavný dej. Preto prekladajú: Kto vložil do utajenosti múdrosť a kto požičal zjavnému dianiu rozvahu? – V pravidelnosti prírodných javov zračí sa múdrosť toho, kto prírode stanovil jej zákonitosť.