2. kniha Samuelova

1 (ROH) A stalo sa po smrti Saulovej, keď sa navrátil Dávid od porážky Amalecha, že zostal Dávid v Ciklagu dva dni.
1 (KAT) Po Šaulovej smrti, keď sa Dávid vrátil po víťazstve nad Amalekitmi, ostal Dávid dva dni v Sikelegu.

2 (ROH) A stalo sa tretieho dňa, že hľa, prišiel nejaký človek z vojska od Saula a mal roztrhnuté rúcha a zem nasypanú na svojej hlave. A bolo, keď prišiel k Dávidovi, že padol na zem a klaňal sa.
2 (KAT) Na tretí deň prišiel zo Šaulovho tábora človek, odev mal roztrhnutý a na hlave mal zem. Keď vkročil k Dávidovi, padol na zem a poklonil sa.

3 (ROH) A Dávid mu riekol: Odkiaľ ideš? A on mu povedal: Utiekol som z vojska Izraelovho.
3 (KAT) Dávid sa ho spýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ Odpovedal mu: „Z tábora Izraelitov som ušiel.“

4 (ROH) A Dávid mu zase riekol: A čo sa stalo, povedz mi, prosím. A povedal: To, že utiekol ľud z boja, aj padlo mnoho z ľudu, a pomreli i Saul i Jonatán, jeho syn, zomreli.
4 (KAT) Dávid sa ho opýtal: „Ako sa vec stala? Rozpovedz mi!“ Odpovedal: „Tak, že ľud utiekol z boja. Mnohí z ľudu aj padli a zomreli. Zomrel aj Šaul a jeho syn Jonatán.“

5 (ROH) A Dávid riekol mládencovi, ktorý mu to oznamoval: Ako to vieš, že zomrel Saul i Jonatán, jeho syn?
5 (KAT) Dávid sa spýtal mladíka, ktorý mu to rozprával: „Ako vieš, že Šaul a jeho syn Jonatán zomrel?“

6 (ROH) Na to povedal mládenec, ktorý mu to oznamoval: Náhodou som prišiel na vrch Gilboa, a hľa, Saul sa tam opieral na svoju kopiju, a taktiež som videl, že ho stíhajú vozy a jazdci tesne sa ženúc za ním.
6 (KAT) Mladík, ktorý mu to rozprával, odpovedal: „Náhodou som prišiel na vrch Gelboe a hľa, Šaul sa opieral o svoju kopiju, ale vozy a jazdci ho doháňali.

7 (ROH) A keď sa obzrel za seba a videl ma, zavolal na mňa, a ja som povedal: Tu som.
7 (KAT) Vtedy sa obrátil nazad, uvidel ma a zavolal na mňa. Odpovedal som: »Tu som.«

8 (ROH) A riekol mi: Kto si ty? A ja som mu povedal: Som Amalechita.
8 (KAT) Opýtal sa ma: »Kto si?« Povedal som mu: »Som Amalekita!«

9 (ROH) Vtedy mi riekol: Nože zastaň nado mňa a zabi ma, lebo ma pochytil kŕč, a preto, že je ešte celá moja duša vo mne.
9 (KAT) I povedal mi: »Staň si ku mne a zabi ma, lebo sa ma zmocnil závrat, ale život je vo mne celý.«

10 (ROH) A tak som sa zastál nad ním a zabil som ho, lebo som vedel, že nebude žiť, keď raz padne. Potom som vzal korunu, ktorá bola na jeho hlave, a náramenník, ktorý bol na jeho ramene, a doniesol som ich k svojmu pánovi sem.
10 (KAT) Preto som sa postavil k nemu a zabil som ho. Veď som vedel, že neprežije svoj pád! Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, a obrúčku, ktorú mal na ramene, a doniesol som ich svojmu pánovi. Hľa, tu sú!“

11 (ROH) Vtedy pochytil Dávid svoje rúcha a roztrhol ich, a tak urobili aj všetci mužovia, ktorí boli s ním.
11 (KAT) Nato Dávid chytil svoj odev a roztrhol ho, podobne všetci mužovia, ktorí boli pri ňom.

12 (ROH) A smútili a plakali a postili sa až do večera pre Saula a pre Jonatána, jeho syna, jako i pre ľud Hospodinov a pre dom Izraelov, pretože padli mečom.
12 (KAT) Nariekali, plakali a postili sa až do večera za Šaulom a jeho synom Jonatánom, za Pánovým ľudom a za domom Izraela, pretože padli pod mečom.

13 (ROH) A Dávid riekol mládencovi, ktorý mu to oznamoval: Odkiaľ si ty? A odpovedal: Som syn muža amalechitského pohostína.
13 (KAT) Potom sa Dávid opýtal mládenca, ktorý mu doniesol správu: „Odkiaľ si?“ Odpovedal: „Som syn chránenca Amalekitu.“

14 (ROH) Na to mu riekol Dávid: Ako je to, že si sa nebál vystrieť svoju ruku, aby si zahubil pomazaného Hospodinovho?
14 (KAT) A Dávid mu povedal: „Ako to, že si sa nebál vztiahnuť ruku a zabiť Pánovho pomazaného?“

15 (ROH) A Dávid zavolajúc jedného z mládencov povedal: Pristúp a obor sa na neho! A uderil ho, a zomrel.
15 (KAT) Vtom privolal Dávid jedného zo sluhov a povedal: „Pristúp a vrhni sa naňho!“ On ho zrazil tak, že zomrel.

16 (ROH) A Dávid mu riekol: Tvoja krv nech je na tvoju hlavu, lebo tvoje vlastné ústa svedčily proti tebe, keď si povedal: Ja som zabil pomazaného Hospodinovho.
16 (KAT) A Dávid mu hovoril: „Tvoja krv nech je na tvojej hlave, veď ťa vlastné ústa usvedčili, keď vraveli: »Ja som zabil Pánovho pomazaného.«“

17 (ROH) Vtedy trúchlil Dávid a spieval túto trúchlivú pieseň nad Saulom a nad Jonatánom, jeho synom,
17 (KAT) A Dávid spieval tento žalospev za Šaulom a Jonatánom.

18 (ROH) a kázal ju naučiť synov Júdových, pieseň, zvanú: Lučište. Hľa, je napísaná v knihe Spravedlivého, Úprimného.
18 (KAT) A hovoril, že ho treba naučiť synov Júdu. Je napísaný v Knihe spravodlivých:

19 (ROH) Oj, kráso Izraelova! Na tvojich výšinách - zabitý! Jako padli hrdinovia!
19 (KAT) Izrael! Ozdoba na tvojich vŕškoch je zabitá! Ako padli hrdinovia!

20 (ROH) Neoznámte toho v Gáte, nezvestujte na uliciach Aškalóna, aby sa neradovaly dcéry Filištínov, aby neplesaly dcéry neobrezancov!
20 (KAT) Neoznámte to v Géte, na uliciach Askalona nehláste, nech sa dcéry Filištíncov netešia, nech nejasajú dcéry pohanov.

21 (ROH) Oj, vrchy v Gilboe! Nech nepadá na vás rosa, ani nech neprší na vás dážď, ani nech nie je tam poľa, ktoré by poskytlo obeť pozdvihnutia! Lebo tam bol potupne povrhnutý štít mnohých hrdinov, štít Saulov, bez toho, že by bol býval pomazaný olejom.
21 (KAT) Vrchy Gelboe, nech nie je na vás dážď ani rosa, ani polia prvotín! Veď tam poškvrnený bol štít hrdinov. Šaulov štít, ten nebol pomazaný olejom,

22 (ROH) Od krvi pobitých, od tuku udatných neuhlo kedysi zpät lučište Jonatánovo, a meč Saulov nenavrátil sa prázdny.
22 (KAT) (lež) krvou prebodnutých, tukom hrdinov. Jonatánov luk sa nevrátil nazad a Šaulov meč sa nevrátil naprázdno.

23 (ROH) Saul a Jonatán, milovaní a utešení vo svojom živote, neboli rozlúčení ani pri svojej smrti. Rýchlejší boli ako orli, silnejší boli ako ľvi!
23 (KAT) Šaul a Jonatán, milí, spanilí, nerozišli sa v živote ani v smrti. Boli rýchlejší ako orly, udatnejší než levy.

24 (ROH) Dcéry Izraelove, plačte nad Saulom, ktorý vás odieval purpurom, dvakrát farbeným, s ozdobami, ktorý dával zlaté ozdoby na vaše rúcha!
24 (KAT) Dcéry Izraela, zaplačte nad Šaulom, veď vás skvostne do purpuru obliekal, na šat pripínal vám zlaté ozdoby!

25 (ROH) Oj, ako padli hrdinovia prostred boja! Jonatán, na tvojich výšinách zabitý!
25 (KAT) Ako padli hrdinovia uprostred boja! Jonatán na tvojich kopcoch zabitý!

26 (ROH) Úzko mi je nad tebou, môj brat Jonatán! Krásny si mi bol a príjemný veľmi! Podivuhodnejší si mi bol vo svojej láske nad lásku žien.
26 (KAT) Krušno mi pre teba, brat môj Jonatán, veľmi si mi bol milý. Tvoja láska bývala mi vzácnejšia ako láska žien. (Ako matka jedináčka miluje, tak som ja miloval teba.)

27 (ROH) Oj, ako padli hrdinovia, a zahynuly nástroje boja!
27 (KAT) Ako padli hrdinovia, zahynuli nástroje boja!