Kniha Genezis

1 (KAT) Bolo to asi v tom čase, keď sa Júda odtiahol od svojich bratov a svoj stan rozložil pri mužovi z Odolamy, ktorý sa volal Hiram.
1 (ROH) A stalo sa v tom čase, že Júda odišiel dolu od svojich bratov a uchýlil sa k nejakému mužovi adulamitskému, ktorému bolo meno Chíra.

2 (KAT) Tam Júda videl dcéru istého Kanaánčana, ktorý sa volal Sue. Vzal si ju za ženu a obcoval s ňou.
2 (ROH) Tam videl Júda dcéru kananejského muža, ktorému bolo meno Šuva, a vzal si ju a vošiel k nej.

3 (KAT) Ona počala a porodila syna, a nazvala ho Her.
3 (ROH) A žena počala a porodila syna, a nazval jeho meno Ér.

4 (KAT) Potom znova počala a porodila syna, a dala mu meno Onan.
4 (ROH) A zase počala a porodila syna a nazvala jeho meno Onan.

5 (KAT) Nato ešte raz počala a zasa porodila syna, ktorého nazvala Sela. Keď ho porodila, bola v Kezibe.
5 (ROH) A ešte porodila syna a nazvala jeho meno Šela. A vtedy bol v Chezibe, keď ho porodila.

6 (KAT) Júda potom vzal svojmu prvorodenému Herovi za manželku Tamaru.
6 (ROH) Potom vzal Júda Érovi, svojmu prvorodenému, ženu, ktorej bolo meno Támar.

7 (KAT) Ale Her, Júdov prvorodený, sa znepáčil Pánovi a Pán mu dal zomrieť.
7 (ROH) Ale Ér, prvorodený Júdov, bol zlý v očiach Hospodinových, a preto ho zabil Hospodin.

8 (KAT) Vtedy Júda povedal Onanovi: „Obcuj so ženou svojho brata, vezmi si ju za ženu a zaisti potomstvo svojmu bratovi!“
8 (ROH) A Júda povedal Onanovi: Vojdi k žene svojho brata a vezmi si ju za ženu podľa švagrovského práva a vzbuď svojmu bratovi semeno.

9 (KAT) Keďže Onan vedel, že potomstvo nebude jeho, kedykoľvek obcoval so ženou svojho brata, zakaždým vylieval semeno na zem, len aby neposkytol potomstvo svojmu bratovi.
9 (ROH) Ale Onan vedel, že to nebude jeho semeno, a tak bývalo, keď vošiel k žene svojho brata, že zahubil semä vypustiac ho na zem, aby nedal semena svojmu bratovi.

10 (KAT) Pánovi sa však znepáčilo, čo robil, a dal zomrieť aj jemu.
10 (ROH) Ale to bolo zlé v očiach Hospodinových, čo urobil, a zabil i jeho.

11 (KAT) Potom Júda povedal svojej neveste Tamare: „Bývaj ako vdova v dome svojho otca, kým nedorastie môj syn Sela!“ Myslel si totiž, že by aj on zomrel ako jeho brat. Tamar teda odišla a bývala v dome svojho otca.
11 (ROH) Vtedy povedal Júda Támari, svojej neveste: Zostaň vdovou v dome svojho otca, dokiaľ nedorastie Šela, môj syn. Lebo povedal: Aby nezomrel aj on ako jeho bratia. A Támar odišla a bývala v dome svojho otca.

12 (KAT) Po dlhšom čase Sueho dcéra, Júdova žena zomrela. Keď sa Júdovi skončil smútok, šiel so svojím priateľom Hirom z Odolamy do Tamny k strihačom svojich oviec.
12 (ROH) A potom po dlhom čase zomrela dcéra Šuvova, žena Júdova. A keď sa potešil Júda, odišiel hore za strihačmi svojho stáda, on i Chíra, jeho adulamitský priateľ, do Timny.

13 (KAT) Tamare oznámili: „Práve prichádza do Tamny tvoj svokor strihať ovce.“
13 (ROH) A Támari bolo oznámené, že vraj, hľa, tvoj svokor ide hore do Timny strihať svoje stádo.

14 (KAT) Ona odložila svoje vdovské šaty, prikryla sa závojom a zahalená si sadla pri vchode do Enaimu, ktorý je na ceste do Tamny, lebo videla, že ju nedali za ženu Selovi, hoci už dorástol.
14 (ROH) Vtedy složila rúcho svojho vdovstva so seba a pokryla sa závojom a zahaliac sa sedela pri bráne Enaim, ktorá je na ceste do Timny. Lebo videla, že Šela dorástol, a že mu nebola daná za ženu.

15 (KAT) Keď ju takto Júda zbadal, pokladal ju za pobehlicu, lebo si zahalila tvár,
15 (ROH) A keď uvidel Júda, myslel, že je to smilnica, pretože zakryla svoju tvár.

16 (KAT) a z cesty zabočil k nej a povedal: „Počuj, chcel by som s tebou obcovať.“ Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona mu vravela: „Čo mi dáš, aby si mohol so mnou obcovať?“
16 (ROH) Vtedy sa uchýlil k nej na cestu a povedal jej: Nože dovoľ, aby som vošiel k tebe! Lebo nevedel, že je to jeho nevesta. A riekla: Čo mi dáš, keď vojdeš ku mne?

17 (KAT) On odvetil: „Pošlem ti z čriedy kozľa.“ Ale ona povedala: „Daj mi záloh, kým ho nepošleš!“
17 (ROH) A povedal: Ja ti pošlem kozľa zo stáda. A riekla: Dobre, ak dáš záloh, dokiaľ nepošleš.

18 (KAT) On povedal: „Aký záloh ti mám dať?“ Ona vravela: „Svoj pečatný prsteň, svoju šnúru a palicu, čo máš v rukách!“ On jej to dal a obcoval s ňou, a ona od neho počala.
18 (ROH) A on povedal: Aký to má byť záloh, ktorý ti dám? A riekla: Svoj pečatný prsteň, svoj náhrdelník a svoju palicu, ktorú máš vo svojej ruke. A dal jej a vošiel k nej, a počala mu.

19 (KAT) Potom vstala a odišla odtiaľ; odložila závoj a opäť si obliekla vdovské šaty.
19 (ROH) Potom vstala a odišla a složila svoj závoj so seba a obliekla si rúcho svojho vdovstva.

20 (KAT) Keď potom Júda poslal po svojom priateľovi z Odolamy kozľa, aby od ženy dostal späť záloh, on ju nenašiel.
20 (ROH) A Júda poslal kozľa po svojom adulamitskom priateľovi, aby vzal záloh z ruky ženy, ale jej nenašiel.

21 (KAT) Keď sa pýtal miestnych ľudí: „Kde je tá neviestka, čo sedela v Enaime pri ceste?“, oni vraveli: „Tu nebola nijaká neviestka!“
21 (ROH) Vtedy sa pýtalo mužov, ktorí boli z jej mesta, a povedal: Kde je tá zasvätená, ktorá sedela v Enaime pri ceste? A riekli: Nebolo tu zasvätenej.

22 (KAT) I vrátil sa k Júdovi a povedal: „Ja som ju nenašiel a miestni ľudia tvrdia: »Tu nebola nijaká neviestka.«“
22 (ROH) Vtedy sa navrátil k Júdovi a povedal: Nenašiel som jej. I mužovia toho miesta tiež vraveli: Nebolo tu zasvätenej.

23 (KAT) A Júda povedal: „Nech si to má, aby sme nevyšli na posmech! Ja som jej poslal kozľa, ale ty si ju nenašiel!“
23 (ROH) A Júda povedal: Nech si to vezme. Aby sme neboli na potupu. Hľa, poslal som toto kozľa, ale ty si jej nenašiel.

24 (KAT) Asi o tri mesiace oznámili Júdovi: „Tvoja nevesta Tamar sa dopustila smilstva a následkom svojho smilstva je aj ťarchavá!“ Júda povedal: „Vyveďte ju, nech ju upália!“
24 (ROH) A stalo sa tak asi o tri mesiace, že bolo oznámené Júdovi, že vraj Támar, tvoja nevesta, dopustila sa smilstva, a hľa, aj je tehotná od svojho smilstva. A Júda povedal: Vyveďte ju, aby bola upálená.

25 (KAT) Keď ju vyviedli, poslala svojmu svokrovi odkaz: „Počala som od toho muža, ktorému patrí toto“ a dodala: „Pozri, čí je to majetok - tento prsteň, táto šnúra a táto palica!“
25 (ROH) A keď ju už viedli, poslala k svojmu svokrovi a odkázala mu: Od muža, ktorému patria tieto veci, som tehotná. A ešte dodala: Poznaj, prosím, čie sú to veci: pečatný prsteň, náhrdelník a palica!

26 (KAT) Júda sa k veciam priznal a povedal: „Ona je spravodlivejšia ako ja. Veď prečo som ju nedal svojmu synovi Selovi!?“ No viac nemal s ňou nič.
26 (ROH) A Júda poznal veci a povedal: Je spravedlivejšia ako ja, lebo to preto, že som jej nedal Šelovi, svojmu synovi. A viac jej nepoznal.

27 (KAT) Keď prišiel čas pôrodu, boli dvojčatá v jej živote.
27 (ROH) A stalo sa v tom čase, keď mala porodiť, že hľa, ukázalo sa, že sú dvojčatá v jej živote.

28 (KAT) A keď rodila, vystrčil jeden ruku. Babica vzala červenú niť a uviazala mu ju na ruku a pritom povedala: „Tento vyšiel prvý.“
28 (ROH) A stalo sa v tom, keď rodila, že jedno vystrčilo ruku, a baba vzala a priviazala na jeho ruku červenú niť a riekla: Tento vyšiel prvý.

29 (KAT) On však ruku stiahol späť a vyšiel jeho brat. Tu povedala ona: „Prečo si urobil pre seba trhlinu?“ A nazvali ho Fáresom.
29 (ROH) A stalo sa, keď vtiahol zpät svoju ruku, že hľa, vyšiel jeho brat. A riekla: Prečo si pretrhol? Na teba pripadne pretrhnutie. A tak nazvali jeho meno Fáres .

30 (KAT) Nato sa zjavil jeho brat, ktorý mal na ruke červenú niť, a nazvali ho Zarom.
30 (ROH) A potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú niť. A nazvali jeho meno Zárach .