1. kniha Samuelova

1 (KAT) Dávid vstal a odišiel a Jonatán išiel do mesta.
1 (ROH) A Dávid prišiel do Nóba k Achimelechovi, kňazovi. A Achimelech sa tak preľakol, že trasúci sa išiel vústrety Dávidovi a riekol mu: Prečo si len sám, a prečo niet nikoho s tebou?

2 (KAT) Dávid prišiel do Nobu ku kňazovi Achimelechovi. Achimelech šiel zarazený Dávidovi v ústrety a vravel mu: „Prečo si sám a nik nie je s tebou?!“
2 (ROH) Dávid odpovedal Achimelechovi, kňazovi: Kráľ mi rozkázal nejakú vec a riekol mi: Nech nikto nezvie ničoho o veci, pre ktorú ťa posielam a ktorú som ti rozkázal vykonať. A služobníkom som nariadil, aby odišli na to a na to miesto.

3 (KAT) Dávid odpovedal kňazovi Achimelechovi: „Kráľ ma čímsi poveril a povedal mi: Nech nik nevie o veci, pre ktorú ťa posielam a ktorou ťa poverujem! Sluhov som si však objednal na to a to miesto.
3 (ROH) Preto teraz, čo máš po ruke? Daj mi do ruky nejakých päť chlebov alebo už čokoľvek, čo sa najde.

4 (KAT) A teraz, čo máš poruke? Daj mi päť chlebov alebo niečo, čo nájdeš!“
4 (ROH) A kňaz odpovedal Dávidovi a riekol: Nemám obecného chleba pod rukou. Je tu iba posvätný chlieb, jestli sa mládenci zachovali aspoň od ženy.

5 (KAT) Kňaz odpovedal Dávidovi: „Nemám poruke obyčajný chlieb, iba svätý chlieb. Zdržovali sa chlapi od žien?“
5 (ROH) Na to odpovedal Dávid a riekol mu: Nie, lež už predtým, ako som vyšiel, bola nám žena neprístupnou, a tedy sú nádoby mládencov sväté. No, je to už aj ináče obecný spôsob, a čo ešte dnes! Bude svätý v nádobe.

6 (KAT) Dávid odvetil kňazovi: „Ženy nám boli zakázané, ako aj predtým, keď som odchádzal do boja, preto sú nádoby mužov sväté. Toto je síce podujatie obyčajné, ale aj dnes sú telá sväté.“
6 (ROH) A tak mu dal kňaz sväté, lebo tam nebolo iného chleba krome chleba predloženia, ktoré to chleby boly odložené zpred tvári Hospodinovej, aby na ich miesto boly položené teplé chleby v deň, v ktorý boly tamtie vzaté.

7 (KAT) Kňaz mu dal teda sväté (chleby), lebo tam nebolo chleba, len chlieb predkladný, ktorý vzali spred Pána, a v ten deň, keď ho vzali, položili chlieb čerstvý.
7 (ROH) Ale bol tam nejaký muž zo služobníkov Saulových toho dňa, ktorý sa tam bol v shromaždení zdržal pred Hospodinom, a ktorému bolo meno Doég Edomejský, najmožnejší z pastierov, ktorých mal Saul.

8 (KAT) (Bol tam však v ten deň ktosi zo Šaulových sluhov - bol držaný pred Pánom -, Edomčan menom Doeg, dozorca Šaulových pastierov.)
8 (ROH) A Dávid povedal Achimelechovi: Či nie je niekde pod tvojou rukou kopija alebo meč, lebo som nevzal ani svojho meča, ani inej svojej zbrane do svojej ruky, pretože bola vec kráľova súrna.

9 (KAT) Potom sa Dávid pýtal Achimelecha: „Nemáš tu po ruke kopiju alebo meč? Lebo som si nevzal sebou ani svoj meč, ani svoj výstroj, pretože ma kráľov príkaz súril.“
9 (ROH) Na to odpovedal kňaz: Meč Goliáša Filištínskeho, ktorého si zabil v doline Éla, ten hľa, je tu zavinutý v rúchu za efodom, ak si ten vezmeš, nuž vezmi si, lebo nieto tu iného krome toho. A Dávid povedal: Takého nieto, jako je ten; daj mi ho.

10 (KAT) Kňaz odpovedal: „Meč Goliáša, ktorého si porazil v Terebintovom údolí, ten je tu, hľa, za efódom zahalený do šaty. Ak si ten vezmeš, vezmi si ho, lebo okrem neho tu iného niet.“ Dávid povedal: „Niet mu podobného, daj mi ho!“
10 (ROH) Potom vstal Dávid a utekal toho dňa pred Saulom a prišiel k Achišovi, kráľovi mesta Gát.

11 (KAT) Nato Dávid vstal a v ten deň unikol Šaulovi. Prišiel k Achisovi, kráľovi Gétu.
11 (ROH) A služobníci Achišovi povedali jemu, Achišovi: Či nie je toto Dávid, kráľ zeme? Či to nespievali tomuto v kolotancoch hovoriac: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce?

12 (KAT) Achisovi sluhovia hovorili o ňom: „Či to nie je Dávid (kráľ krajiny)? Či nie jeho oslavovali tancom a slovami: »Porazil Šaul svojich tisíc, ale Dávid svojich desaťtisíc«?“
12 (ROH) A Dávid si vzal tie slová k srdcu a bál sa veľmi Achiša, kráľa Gátu,

13 (KAT) Tieto slová si vzal Dávid k srdcu a veľmi sa bál kráľa Gétu Achisa.
13 (ROH) a preto zmeniac svoj rozum v ich očiach robil sa bláznom súc v ich ruke a čmáral po vrátach brány a púšťal svoje brzgy dolu po svojej brade.

14 (KAT) Preto predstieral pred ním choromyseľnosť a zúril im v rukách, trepal na krídla brány a na bradu si púšťal sliny.
14 (ROH) Vtedy povedal Achiš svojim služobníkom: Hľa, vidíte, že človek blázni, prečo ste ho doviedli ku mne?

15 (KAT) Achis povedal svojim sluhom: „Vidíte, že je to šialený človek, načo ho vediete ku mne?
15 (ROH) Či azda nemám dosť bláznov, že ste doviedli tohoto, aby bláznil predo mnou? Či tento má vojsť do môjho domu?

16 (KAT) Mám málo šialencov, že mi vediete tohoto, aby zúril predo mnou? Tento má vkročiť do môjho domu?“
16 ----