  | Kniha JozueBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Joz 5, 1-16 |
1 (KAT) Keď sa dopočuli všetci amorejskí králi, ktorí sídlili na druhej strane Jordánu na západe, aj všetci kanaánski králi, ktorí vládli pri Mori, že Pán vysušil pred Izraelovými synmi vody Jordánu, pokým neprešli, srdce im ochablo a všetka ich odvaha proti Izraelitom zmizla.
1 (ROH) A stalo sa, keď počuli všetci amorejskí kráľovia, ktorí boli za Jordánom, k moru, i všetci kananejskí kráľovia, ktorí boli pri mori, že Hospodin vysušil vody Jordána pred synmi Izraelovými, dokiaľ ho neprešli, ich srdce sa rozlialo jako voda, a nebolo v nich viacej ducha odvahy pred synmi Izraelovými.
2 (KAT) V tom čase povedal Pán Jozuemu: „Narob si kamenných nožov a obrež druhý raz Izraelových synov!“
2 (ROH) V tom čase povedal Hospodin Jozuovi: Narob si ostrých nožov a obrež zase synov Izraelových po druhé.
3 (KAT) A Jozue si narobil kamenných nožov a obrezal Izraelových synov na pahorku Aralot.
3 (ROH) A Jozua si narobil ostrých nožov a obrezal synov Izraelových pri Gibeat-haarálot .
4 (KAT) S obriezkou, ktorú previedol Jozue, to bolo totiž takto: Všetci, ktorí vyšli z Egypta, mužovia, všetci bojovníci, pomreli na púšti na ceste po východe z Egypta.
4 (ROH) A toto bola príčina, pre ktorú ich obrezal Jozua. Všetok ľud, ktorý vyšiel z Egypta, ktorí boli mužského pohlavia, všetci mužovia, súci do boja, pomreli na púšti, na ceste, keď vyšli z Egypta.
5 (KAT) Všetci, ktorí vyšli, boli obrezaní; ale nik z tých, čo sa narodili na púšti - na ceste po východe z Egypta -, obrezaný nebol.
5 (ROH) Lebo obrezaní boli všetci, všetok ľud, ktorí vyšli, ale nikoho zo všetkého ľudu, z tých, ktorí sa narodili na púšti, na ceste, keď už boli vyšli z Egypta, neboli obrezali.
6 (KAT) Štyridsať rokov putovali Izraelovi synovia po púšti, kým nevymrel všetok ľud, všetci bojovníci, ktorí vyšli z Egypta. Keďže neposlúchali Pánov hlas, Pán sa im zaprisahal, že neuvidia krajinu - krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom -, ktorú nám chcel dať Pán, ako pod prísahou sľúbil ich otcom.
6 (ROH) Lebo štyridsať rokov chodili synovia Izraelovi po púšti, dokiaľ nevyhynul všetok ten národ, mužovia, súci do boja, ktorí boli vyšli z Egypta, ktorí nepočúvali na hlas Hospodina, ktorým potom prisahal Hospodin, že im neukáže zeme, o ktorej prisahal Hospodin ich otcom, že nám ju dá, zem to, ktorá tečie mliekom a medom.
7 (KAT) Teraz Jozue obrezal ich synov, ktorí nastúpili na ich miesto. Boli totiž neobrezaní, lebo po ceste ich neobrezali.
7 (ROH) Ale ich synov postavil namiesto nich. Tých obrezal Jozua, pretože boli neobrezaní, lebo ich neboli obrezali na ceste.
8 (KAT) Keď obrezali všetok ľud, zostali na tom istom táborišti, až kým sa nevyhojili.
8 (ROH) A stalo sa, keď už bol obrezaný celý národ, všetci, že zostali každý na svojom mieste v tábore, dokiaľ sa nevyhojili.
9 (KAT) A Pán povedal Jozuemu: „Dnes som odňal od vás egyptskú potupu.“ Preto sa to miesto nazýva Galgala až dodnes.
9 (ROH) A Hospodin riekol Jozuovi: Dneska som s vás odvalil pohanu Egypta. A nazval meno toho miesta Gilgal , a tak sa volá až do tohoto dňa.
10 (KAT) Zatiaľ, čo Izraelovi synovia táborili v Galgale, slávili na štrnásty deň (prvého) mesiaca, podvečer, na Jerišských stepiach Veľkú noc.
10 (ROH) A synovia Izraelovi táborili v Gilgale a slávili Veľkú noc, štrnásteho dňa toho mesiaca, večer, na rovinách Jericha.
11 (KAT) A v deň po Veľkej noci, práve v ten istý deň, jedli z plodov krajiny nekvasený chlieb a pražené zrno.
11 (ROH) A jedli z úrody zeme nasledujúceho dňa po Veľkej noci, nekvasené chleby a pražené zrno, práve toho istého dňa.
12 (KAT) Nasledujúci deň prestala manna, lebo sa mohli živiť plodmi krajiny. Potom už Izraeliti mannu nemali; v tom roku sa živili plodmi kanaánskej krajiny.
12 (ROH) A tak prestala manna na druhý deň, keď jedli z úrody zeme, a už viacej nemali synovia Izraelovi manny, ale jedli z úrody Kananejskej zeme toho roku.
13 (KAT) Keď bol raz Jozue pred Jerichom, pozdvihol zrak a videl pred sebou stáť muža, ktorý držal v ruke vytasený meč! Jozue k nemu pristúpil a opýtal sa ho: „Patríš k nám alebo k našim nepriateľom?“
13 (ROH) A stalo sa, keď bol Jozua pri Jerichu, že pozdvihol svoje oči a videl, že hľa, stojí naproti nemu nejakí muž, a jeho vytasený meč v jeho ruke. A Jozua išiel k nemu a povedal mu: Či si ty za nás a či za našich protivníkov?
14 (KAT) I odpovedal: „Nie! Som vodca Pánovho vojska. Práve teraz som prišiel.“
14 (ROH) A muž odpovedal: Nie, lebo ja som knieža vojska Hospodinovho; teraz som prišiel. Vtedy padol Jozua na svoju tvár na zem a klaňal sa a povedal mu: Čo hovorí môj pán svojmu služobníkovi?
15 (KAT) Jozue padol tvárou na zem a poklonil sa. Potom sa ho opýtal: „Čo chce môj Pán povedať svojmu služobníkovi?“
15 (ROH) A knieža vojska Hospodinovho riekol Jozuovi: Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté. A Jozua urobil tak.
16 (KAT) Vodca Pánovho vojska povedal Jozuemu: „Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté!“ A Jozue to urobil.
16 ----
| | | Joz 5, 1-16 |
Verš 2
V tom čase povedal Pán Jozuemu: „Narob si kamenných nožov a obrež druhý raz Izraelových synov!“
Ex 4:25 - Tu Sefora vzala ostrý kameň, obrezala predkožku svojho syna a dotkla sa jeho nôh, a povedala: „Ženíchom krvi si mi!“
Verš 11
A v deň po Veľkej noci, práve v ten istý deň, jedli z plodov krajiny nekvasený chlieb a pražené zrno.
Ex 12:39 - Z cesta, ktoré si vzali z Egypta, napiekli nekvasených osúchov; cesto nemohlo vykysnúť, lebo ich hnali z Egypta a nemohli sa dlho zdržiavať a pripraviť si jedlo na cestu.
Lv 2:14 - Keď budeš prinášať potravinovú obetu Pánovi z prvotín plodín, rozdrvíš zrno dozrievajúcich klasov, upražených na ohni, a prinesieš ako potravinovú obetu zo svojich prvotín.
Verš 10
Zatiaľ, čo Izraelovi synovia táborili v Galgale, slávili na štrnásty deň (prvého) mesiaca, podvečer, na Jerišských stepiach Veľkú noc.
Ex 12:6 - A bude vo vašej opatere do štrnásteho dňa tohto mesiaca, keď ho celá izraelská pospolitosť v podvečer zabije.
Verš 6
Štyridsať rokov putovali Izraelovi synovia po púšti, kým nevymrel všetok ľud, všetci bojovníci, ktorí vyšli z Egypta. Keďže neposlúchali Pánov hlas, Pán sa im zaprisahal, že neuvidia krajinu - krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom -, ktorú nám chcel dať Pán, ako pod prísahou sľúbil ich otcom.
Nm 14:23 - neuvidia krajinu, ktorú som prísahou sľúbil vašim otcom.
Verš 13
Keď bol raz Jozue pred Jerichom, pozdvihol zrak a videl pred sebou stáť muža, ktorý držal v ruke vytasený meč! Jozue k nemu pristúpil a opýtal sa ho: „Patríš k nám alebo k našim nepriateľom?“
Ex 23:23 - Lebo môj anjel pôjde pred tebou a privedie ťa k Amorejčanom, Hetejcom, Ferezejcom, Kanaánčanom, Hevejcom a Jebuzejcom, ktorých vyhubím.
Joz 5,1 - Pôvodné obyvateľstvo Palestíny je tu zadelené do dvoch skupín: 1. Emorejčania (Amorejčania), obývali prevažne horské kraje, a 2. Kanaánčania, ktorí boli usadení na nížinách a pri Mori, t. j. Stredozemnom, či Veľkom mori (Vg).
Joz 5,2 - Jozue z rozkazu Božieho znovu uvádza do života obriezku, ako vonkajšie znamenie zmluvy medzi Bohom a jeho ľudom.
Joz 5,3 - O užívaní kamenných nožov pri obriezke pozri Ex 4,25. Hoci v bežnom živote sa užívalo neskoršie kovových nožov, predsa pri tomto náboženskom úkone sa dlho držali nože kamenné. – Pahorok Aralot (= Predkožiek) je ten istý, ktorý vo v. 9 sa nazýva Galgala (Gilgál).
Joz 5,6 - "Krajina, ktorá oplýva mliekom a medom" – častý výraz v Písme sv. , ktorým chce len vyzdvihnúť pomerne väčšiu úrodnosť Palestíny v porovnaní s ostatnými krajinami. (Mlieko-bohaté pastviny pre stáda a dobytok; úrodné vinice so sladkým hroznom, z ktorého sa robí hroznový med debaš – arab. dibs.) Porov. tiež Ex 3,8.17; 13,5; 33,3; Lv 20,24; Nm 13,28a; 14,8; 16,13 n.; Dt 6,3; 11,9; 26,9.15; 27,3; 31,20; Jer 11,5; 32,22; Ez 20,6.15.
Joz 5,8 - Najväčšie bolesti po obriezkovej rane, spojené s horúčkou, dostavovali sa obyčajne na tretí deň (Gn 34,25). Po tejto hromadnej obriezke mohli Izraeliti celkom spokojne vyčkať vyhojenie v tábore, nebolo totiž odôvodnenej obavy, že by ich náhle prepadlo ustrašené domorodé obyvateľstvo (2,11.24; 5,1).
Joz 5,9 - Egyptská potupa – pod týmto termínom možno rozumieť egyptské otroctvo, z ktorého boli Izraeliti teraz definitívne vyslobodení, nakoľko už vkročili do zasľúbenej zeme a skrze právoplatnú obriezku sa stali zas vlastníctvom Božím. Táto myšlienka sa skrýva aj v pomenovaní miesta obriezky Galgala (hebr. Gilgál súvisí so slovesom galal ,váľať') – akoby ,odvalenie', t. j. egyptskej potupy.
Joz 5,10 - Podľa Ex 12,6 má sa sláviť Pascha (Veľká noc) dňa 14. nisana. Cez Jordán prešli do Galgaly 10. nisana a 14. nisana slávili Paschu.
Joz 5,16 - "Vodca Pánovho vojska" – Boží anjel, ktorý povzbudzoval Mojžiša z horiaceho kríka, teraz predstupuje pred Jozueho ako bojovník, aby ho po- vzbudil a dodal mu odvahy do nastávajúcich bojov.
