Kniha Józua

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Joz 5, 1-15

1 Keď všetci králi amorejskí, ktorí bývali za Jordánom na západ, a všetci kanaánski králi pri mori počuli, ako Hospodin vysušil vody Jordánu pred Izraelcami, kým neprešli, zmalomyseľnelo im srdce a stratili odvahu pred Izraelcami. 2 V tom čase povedal Hospodin Józuovi: Urob si kamenné nože a obrež Izraelcov po druhý raz. 3 Józua si urobil kamenné nože a obrezal Izraelcov pri pahorku Arálót. 4 Dôvod, pre ktorý ich Józua obrezal, je tento: Všetok ľud, ktorý vyšiel z Egypta, všetci mužovia bojovníci pomreli cestou na púšti pri východe z Egypta. 5 Všetok ľud, ktorý vyšiel, bol obrezaný, ale nikto z ľudu, ktorý sa narodil cestou na púšti pri východe z Egypta, nebol obrezaný. 6 Lebo Izraelci putovali púšťou štyridsať rokov, kým nevyhynul všetok ľud, bojovníci, ktorí vyšli z Egypta, lebo neposlúchli hlas Hospodinov; Hospodin im totiž prisahal, že neuvidia krajinu, ktorú Hospodin prísahou ich otcom zasľúbil dať nám krajinu oplývajúcu mliekom a medom. 7 Ich synov postavil na ich miesto. Tých Józua obrezal, lebo boli neobrezaní; cestou ich totiž neobrezali. 8 Keď už bol celý ľud obrezaný, zostali na mieste v tábore, kým sa neuzdravili. 9 Potom Hospodin povedal Józuovi: Dnes som z vás odstránil egyptskú pohanu. Preto sa to miesto volá Gilgál až dodnes. 10 Keď Izraelci táborili v Gilgále, svätili sviatok paschy večer, štrnásty deň toho mesiaca, na stráňach jerišských. 11 Na druhý deň po pasche jedli z úrod zeme nekvasený chlieb a pražené zrno. V ten istý deň 12 prestala manna, keďže jedli z úrod zeme, a Izraelci viac nemali mannu, ale v tom roku jedli z úrod Kanaánu. 13 Keď Józua bol pri Jerichu, začal sa pozorne dívať a videl, že oproti nemu stojí akýsi muž s taseným mečom v ruke. Józua podišiel k nemu a prihovoril sa mu: Patríš k nám, alebo k našim nepriateľom? 14 On odpovedal: Nie; som vodcom voja Hospodinovho; práve teraz som prišiel. Vtedy Józua padol na tvár k zemi, klaňal sa mu a povedal: Čo chce povedať môj pán svojmu služobníkovi? 15 Vodca voja Hospodinovho povedal Józuovi: Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté. A Józua tak urobil.

Verš 2

V tom čase povedal Hospodin Józuovi: Urob si kamenné nože a obrež Izraelcov po druhý raz.

Ex 4:25 - Vtedy Cippóra vzala kamenný nôž a obrezala predkožku svojmu synovi, dotkla sa ňou Mojžišovho ohanbia a povedala: Veru si mi ženíchom krvi.

Verš 11

Na druhý deň po pasche jedli z úrod zeme nekvasený chlieb a pražené zrno. V ten istý deň

Ex 12:39 - Z cesta, ktoré odniesli z Egypta, napiekli nekvasených posúchov; lebo ešte nevykyslo, keďže ich vyhnali z Egypta a nemohli sa dlho zdržiavať, ba ani jedlo na cestu si pripraviť.

Lv 2:14 - Ak predložíš Hospodinovi pokrmovú obeť z prvých plodín, predlož rozdrvené mladé zrno z klasov na ohni pražených ako pokrmovú obeť zo svojich prvotín.

Verš 10

Keď Izraelci táborili v Gilgále, svätili sviatok paschy večer, štrnásty deň toho mesiaca, na stráňach jerišských.

Ex 12:6 - Budete ho opatrovať až do štrnásteho dňa tohto mesiaca; potom ho navečer zareže celé zhromaždenie zboru Izraela.

Verš 6

Lebo Izraelci putovali púšťou štyridsať rokov, kým nevyhynul všetok ľud, bojovníci, ktorí vyšli z Egypta, lebo neposlúchli hlas Hospodinov; Hospodin im totiž prisahal, že neuvidia krajinu, ktorú Hospodin prísahou ich otcom zasľúbil dať nám krajinu oplývajúcu mliekom a medom.

Nm 14:23 - neuvidí tú krajinu, ktorú som prísahou zasľúbil ich otcom; neuvidí ju nikto, kto mnou opovrhuje.

Verš 13

Keď Józua bol pri Jerichu, začal sa pozorne dívať a videl, že oproti nemu stojí akýsi muž s taseným mečom v ruke. Józua podišiel k nemu a prihovoril sa mu: Patríš k nám, alebo k našim nepriateľom?

Ex 23:23 - Lebo môj anjel pôjde pred tebou a dovediem ťa k Amorejcom, Chetejcom, Perizejcom, Kanaáncom, Chivijcom a Jebúsejcom, ktorých vykynožím.

Joz 5,1 - Pôvodné obyvateľstvo Palestíny je tu zadelené do dvoch skupín: 1. Emorejčania (Amorejčania), obývali prevažne horské kraje, a 2. Kanaánčania, ktorí boli usadení na nížinách a pri Mori, t. j. Stredozemnom, či Veľkom mori (Vg).

Joz 5,2 - Jozue z rozkazu Božieho znovu uvádza do života obriezku, ako vonkajšie znamenie zmluvy medzi Bohom a jeho ľudom.

Joz 5,3 - O užívaní kamenných nožov pri obriezke pozri Ex 4,25. Hoci v bežnom živote sa užívalo neskoršie kovových nožov, predsa pri tomto náboženskom úkone sa dlho držali nože kamenné. – Pahorok Aralot (= Predkožiek) je ten istý, ktorý vo v. 9 sa nazýva Galgala (Gilgál).

Joz 5,6 - "Krajina, ktorá oplýva mliekom a medom" – častý výraz v Písme sv. , ktorým chce len vyzdvihnúť pomerne väčšiu úrodnosť Palestíny v porovnaní s ostatnými krajinami. (Mlieko-bohaté pastviny pre stáda a dobytok; úrodné vinice so sladkým hroznom, z ktorého sa robí hroznový med debaš – arab. dibs.) Porov. tiež Ex 3,8.17; 13,5; 33,3; Lv 20,24; Nm 13,28a; 14,8; 16,13 n.; Dt 6,3; 11,9; 26,9.15; 27,3; 31,20; Jer 11,5; 32,22; Ez 20,6.15.

Joz 5,8 - Najväčšie bolesti po obriezkovej rane, spojené s horúčkou, dostavovali sa obyčajne na tretí deň (Gn 34,25). Po tejto hromadnej obriezke mohli Izraeliti celkom spokojne vyčkať vyhojenie v tábore, nebolo totiž odôvodnenej obavy, že by ich náhle prepadlo ustrašené domorodé obyvateľstvo (2,11.24; 5,1).

Joz 5,9 - Egyptská potupa – pod týmto termínom možno rozumieť egyptské otroctvo, z ktorého boli Izraeliti teraz definitívne vyslobodení, nakoľko už vkročili do zasľúbenej zeme a skrze právoplatnú obriezku sa stali zas vlastníctvom Božím. Táto myšlienka sa skrýva aj v pomenovaní miesta obriezky Galgala (hebr. Gilgál súvisí so slovesom galal ,váľať') – akoby ,odvalenie', t. j. egyptskej potupy.

Joz 5,10 - Podľa Ex 12,6 má sa sláviť Pascha (Veľká noc) dňa 14. nisana. Cez Jordán prešli do Galgaly 10. nisana a 14. nisana slávili Paschu.

Joz 5,16 - "Vodca Pánovho vojska" – Boží anjel, ktorý povzbudzoval Mojžiša z horiaceho kríka, teraz predstupuje pred Jozueho ako bojovník, aby ho po- vzbudil a dodal mu odvahy do nastávajúcich bojov.