Verš 18
וגלח הנזיר פתח אהל מועד את ראש נזרו ולקח את שער ראש נזרו ונתן על האש אשר תחת זבח השלמים׃
Sk 21:24 - הנה יש אתנו ארבעה אנשים אשר נדר עליהם אתם קח לך והטהר אתם ושלם ההוצאות בעדם למען אשר יגלחו את ראשם וידעו כלם כי שמועת שוא שמעו עליך וכי אתה בעצמך מתהלך בחקות התורה׃
Verš 20
והניף אותם הכהן תנופה לפני יהוה קדש הוא לכהן על חזה התנופה ועל שוק התרומה ואחר ישתה הנזיר יין׃
Ex 29:27 - וקדשת את חזה התנופה ואת שוק התרומה אשר הונף ואשר הורם מאיל המלאים מאשר לאהרן ומאשר לבניו׃
Verš 5
כל ימי נדר נזרו תער לא יעבר על ראשו עד מלאת הימם אשר יזיר ליהוה קדש יהיה גדל פרע שער ראשו׃
Sdc 13:5 - כי הנך הרה וילדת בן ומורה לא יעלה על ראשו כי נזיר אלהים יהיה הנער מן הבטן והוא יחל להושיע את ישראל מיד פלשתים׃
1Sam 1:11 - ותדר נדר ותאמר יהוה צבאות אם ראה תראה בעני אמתך וזכרתני ולא תשכח את אמתך ונתתה לאמתך זרע אנשים ונתתיו ליהוה כל ימי חייו ומורה לא יעלה על ראשו׃
Nm 6,1 - Najväčším zo sľubov bol tzv. sľub nazireátu, hebr. neder nazír – ,sľub odlúčenia' alebo ,zdržovania sa'. Kto sa zaviazal týmto sľubom, zasvätil a oddal sa priamo Pánovi. Predmetom sľubu bolo vždy niečo dovolené, sľubujúci sa však z lásky k Bohu zriekal toho "dovoleného" buď na čas, alebo na celý život. Sľub sa konal najviac len dočasne, ale nikdy nie na kratšie, ako na mesiac. Doživotný sľub mal napr. Samson (Sdc 13,5.7), Samuel (1 Sam 1,11) a sv. Ján Krstiteľ (Lk 1,15). Sľub nazireátu mohli urobiť muž alebo žena, ba aj rodičia za svoje deti, hoci sa ešte ani nenarodili (Sdc 13,13.14). Pôvod tohto sľubu je predmojžišovský. Mojžiš ho už uvádza ako známy.
Nm 6,9-12 - Ak niekto z neopatrnosti prerušil sľub nazireátu, musel sa očisťovať. A dočasný nazireát musel začať znova. Sväté písmo nehovorí o prerušení dobrovoľnom, to sa istotne trestalo veľmi prísne.
Nm 6,13-17 - Pri ukončení nazireátu, teda času, na ktorý sa niekto zasvätil Bohu, prinášali sa také obety ako pri svätení kňazstva (Ex 29; Lv 8). Za nevedomé hriechy, ktoré spáchal v čase svojho zasvätenia, prinesie na obetu za hriech jednoročného baránka a jednoročnú jahnicu (Lv 4,2). Pokojnou žertvou ďakoval za šťastlivé ukončenie zasvätenia a potvrdzoval aj priateľstvo s Pánom.
Nm 6,18-21 - Často sa stávalo, že pri ukončení sľubu za chudobných platili výlohy bohatší Izraeliti (Sk 21,23).
Nm 6,22-27 - Kňazi mali právo a povinnosť žehnať ľud (Dt 10,8; 21,5). Formulka požehnania v troch veršoch obsahuje trojité želanie: Božiu ochranu, jeho milosrdenstvo a pokoj. Tri razy sa opakuje aj meno Pán. V tomto požehnaní Otcovia videli náznak tajomstva Najsv. Trojice.