Kniha proroka Izaiáša

1 (KAT) Výrok nad Damaskom: „Hľa, Damask prestane byť mestom, bude iba hŕbou zrúcanín.
1 (ROH) Bremä Damašku. Hľa, Damašek bude musieť uhnúť, takže nebude mestom, ale bude hromadou rozvalenín.

2 (KAT) Opustené budú mestá Aroeru, budú patriť stádam, tam budú ležať a nik ich neodstraší.
2 (ROH) Opustené budú mestá Aroera; budú pre stáda, a budú ležať, a nebude toho, kto by poplašil.

3 (KAT) Zhynie bašta Efraimu a kráľovstvo Damasku, so zvyškami Aramu bude ako so slávou synov Izraela“ - hovorí Pán zástupov.
3 (ROH) Zanikne pevnosť z Efraima a kráľovstvo z Damašku, a čo do ostatku Sýrov: budú jako sláva synov Izraelových, hovorí Hospodin Zástupov.

4 (KAT) „V ten deň zdrobnie Jakubova sláva a tučnosť jeho tela schradne.
4 (ROH) A stane sa toho dňa, že schudobneje sláva Jakobova, a tučnota jeho tela schudne.

5 (KAT) A obíde, ako keď žnec zachytáva steblá a jeho rameno obžína klasy v údolí Refaim.
5 (ROH) Bude, jako keď niekto v žatve soberie steblá do ruky, a jeho rameno sožne klasy, áno, bude, jako keď niekto sberá klasy v doline Refaim.

6 (KAT) Zostanú z neho paberky, ako keď ráňajú olivy, dve-tri bobuľky na samom vrcholci, štyri-päť na konárikoch stromu“ - hovorí Pán, Boh Izraela.
6 (ROH) A zostanú z neho len paberky, jako keď vôkol otlčú olivu, že zostanú dve-tri nedozrelé olivky hore na vrchole, štyri-päť na jej vetviach, plodnej olivy, hovorí Hospodin, Bôh Izraelov.

7 (KAT) „V ten deň vzhliadne človek na svojho Tvorcu a jeho oči pozrú na Svätého Izraelovho.
7 (ROH) Toho dňa bude hľadieť človek hore na svojho Učiniteľa, a jeho oči budú zrieť k Svätému Izraelovmu.

8 (KAT) Nebude hľadieť na oltáre, na dielo svojich rúk, a nebude pozerať na to, čo vytvorili jeho prsty, na ašery a slnečné stĺpy.
8 (ROH) A nebude hľadieť na oltáre, na dielo svojich rúk, ani nepozrie na to, čo učinili jeho prsty, ani na háje ani na modlárske obrazy slnka.

9 (KAT) V ten deň budú jeho opevnené mestá ako zboreniská Hevejcov a Amorejčanov, ktoré opustili pred synmi Izraela, a bude pustatinou.
9 (ROH) Toho dňa budú mestá jeho sily jako opustené rumy lesa a vrchola brehu, ktoré opustili pohania pred synmi Izraelovými, a bude to pustinou.

10 (KAT) Veď si zabudol na Boha, svoju spásu, a na svoju pevnú Skalu si si nespomenul, preto len saď rozkošné sady a cudzím viničom ich vysádzaj!
10 (ROH) Lebo si zabudla, dcéro Izraelova, na Boha svojho spasenia a nepamätala si na skalu svojej sily. Preto si nasadila rozkošných sadencov a nasadila si to cudzej révy.

11 (KAT) V deň, keď zasadíš, ohraď a do rána priveď svoje semeno k rozkvetu: unikne žatva v deň choroby a nezhojiteľnej bolesti.“
11 (ROH) V deň, v ktorý si ich posadila, hneď si ich aj ohradila a za rána, zavčasu, pečuješ o svoje semeno, aby išlo do kvetu. - Budeže to hromada žniva, v deň, v ktorý onemocneje, a pochytí ju smrteľná bolesť!

12 (KAT) Beda, hukot mnohých národov, hučia ako hukot morí! Burácanie národov, burácajú ako burácanie ohromných vôd.
12 (ROH) Beda! Počuť hukot mnohých národov, ktoré hučia ako hukot morí, a dunenie ľudstiev, ktoré dunia ako dunenie mohutných vôd.

13 (KAT) Zástupy burácajú ako burácanie mnohých vôd, ale zahriakne ich a ujdú ďaleko; budú hnané ako pleva vetrom a ako krútňava povíchricou.
13 (ROH) Ľudstvá dunia ako dunenie mnohých vôd. Ale Hospodin to okríkne, a každý bude utekať ešte zďaleka a bude honený jako plevy na vrchoch pred vetrom a jako krútňava prachu pred víchrom.

14 (KAT) Za večera, hľa, zdesenie, pred ránom ho už niet! To je údel tých, čo nás olupujú, a osud tých, čo nás vykorisťujú.
14 (ROH) Lebo v čas večera, hľa, prijde zdesenie, a prv ako nastane ráno, nebude ho. To bude údelom tých, ktorí nás olupujú, a losom tých, ktorí nás plienia.