Žalmy

1 (EKU) Zbormajstrovi na nápev: Nezahub! Pamätný zápis Dávida, keď Saul poslal strážiť jeho dom, aby ho usmrtili.
1 (ROH) Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nezahub! Zlatý žalm Dávidov. Z času, keď bol Saul poslal svojich sluhov, ktorí striehli dom, aby ho zabili.

2 (EKU) Môj Bože, osloboď ma od nepriateľov! Zachráň ma pred tými, čo povstávajú proti mne!
2 (ROH) Môj Bože, vytrhni ma od mojich nepriateľov, povýš ma nad tých, ktorí povstávajú proti mne!

3 (EKU) Osloboď ma od páchateľov neprávosti, zachráň ma pred tými, čo prelievajú krv!
3 (ROH) Vytrhni ma od tých, ktorí páchajú neprávosť, a zachráň ma od mužov krvi!

4 (EKU) Veď mi striehnu na život, mocní ma napádajú, hoci som sa neprevinil, ani nezhrešil, Hospodin.
4 (ROH) Lebo hľa, úkladia mojej duši; rotia sa proti mne mocní bez toho, že by som sa bol dopustil viny alebo hriechu, ó, Hospodine!

5 (EKU) Som bez viny, oni však pribiehajú a chystajú sa. Vstaň, poď mi v ústrety a pozri sa!
5 (ROH) Bez toho, že by som bol vykonal nejakú neprávosť, behajú a chystajú sa. Prebuď sa, vyjdi mi vústrety a vidz!

6 (EKU) Ty však, Hospodin, Boh zástupov, Boh Izraela, prebuď sa, potrestaj všetkých pohanov! Nezmiluj sa nad nikým z vierolomných zradcov! — Sela —
6 (ROH) A ty, Hospodine, Bože Zástupov, Bože Izraelov, precítni, aby si navštívil všetky národy! Nezľutuj sa nad niktorým z vierolomníkov, páchajúcich neprávosť. Sélah.

7 (EKU) Vracajú sa po večeroch, zavýjajú sťa psy, pobehujú okolo mesta.
7 (ROH) Večer sa vracajú, brechajú ako pes a chodia okolo mesta.

8 (EKU) Ústa sa im penia, medzi perami majú meče. Veď ktože počuje?
8 (ROH) Hľa, breptajú svojimi ústy; meče sú v ich rtoch. Lebo veď vraj ktože počuje?!

9 (EKU) Ty sa im však, Hospodin, smeješ, vysmievaš sa všetkým pohanom.
9 (ROH) Ale ty, Hospodine, sa im smeješ, vysmievaš sa všetkým národom.

10 (EKU) Moja sila, budem sa ťa pridŕžať, lebo ty, Bože, si mi pevnosťou.
10 (ROH) Keď on prevádza svoju moc, ja mám obrátený svoj pozor na teba; lebo ty, Bože, si mojím vysokým hradom.

11 (EKU) Môj milostivý Boh vyjde mi v ústrety, Boh mi dovolí hľadieť na mojich odporcov.
11 (ROH) Bôh mojej milosti ma predíde. Bôh mi dá vidieť pomstu nad mojimi nepriateľmi, ktorí ma strežú.

12 (EKU) Nezabíjaj ich, aby môj ľud nezabudol. Rozožeň ich svojou silou a zvrhni ich! Pane, ty si náš štít!
12 (ROH) Nepobi ich, aby nezabudol môj ľud. Spôsob to vo svojej moci, aby sa túlali a poníž ich, ty, náš štítu, náš Pane!

13 (EKU) Hriechom ich úst je vyrieknuté slovo. Nech uviaznu vo vlastnej pýche pre kliatbu a lož, čo vyslovia!
13 (ROH) Pre hriech svojich úst, pre slovo svojich rtov nech sú lapení vo svojej pýche a pre kliatbu a pre lož, ktorú rozprávajú.

14 (EKU) Skoncuj s nimi v hneve! Skoncuj, nech ich niet! Nech vedia, že Boh vládne v Jákobovi až do končín zeme. — Sela —
14 (ROH) Učiň koniec vo svojom prchkom hneve, učiň im koniec, tak aby ich nebolo, a aby poznali, že Bôh panuje v Jakobovi, všade až do končín zeme. Sélah.

15 (EKU) Vracajú sa po večeroch, zavýjajú sťa psy, pobehujú okolo mesta.
15 (ROH) A tak tedy nech sa navrátia večer, nech brešú jako pes a behajú okolo mesta.

16 (EKU) Túlajú sa za potravou, štekajú, ak sa nenasýtia.
16 (ROH) Nech sa túlajú za pokrmom, a jestli sa nenasýtia, nech tak nocujú.

17 (EKU) Ja však budem ospevovať tvoju silu, za rána budem plesať nad tvojou milosťou, lebo si mi bol pevnosťou, útočiskom, keď mi bolo úzko.
17 (ROH) Ale ja budem ospevovať tvoju silu a hneď za rána budem plesajúc spievať o tvojej milosti, lebo si mi bol vysokým hradom a útočišťom v deň, keď mi bolo úzko.

18 (EKU) Moja sila, kiež ťa oslavujem, lebo ty, Bože, si moja pevnosť, môj milostivý Boh.
18 (ROH) Moja silo! Tebe budem spievať žalmy! Pretože Bôh je mojím vysokým hradom, môj milostivý Bôh.