výhody registrácie

Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Ž 139, 1-24

1 (KAT) Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;
1 (ROH) Hospodine, prezkúmal si ma a poznal.

2 (KAT) ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
2 (ROH) Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka.

3 (KAT) či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe.
3 (ROH) Pozoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dobre všetky moje cesty.

4 (KAT) Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
4 (ROH) Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko.

5 (KAT) Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku.
5 (ROH) Obkľúčil si ma odzadu i odpredu a položil si na mňa svoju ruku.

6 (KAT) Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
6 (ROH) Je to predivná znalosť, nad môj rozum, tak vysoká, že nemôžem po ňu.

7 (KAT) Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou?
7 (ROH) Kam by som zašiel od tvojho ducha? Alebo kam by som utiekol pred tvojou tvárou?

8 (KAT) Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
8 (ROH) Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si.

9 (KAT) I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
9 (ROH) Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori,

10 (KAT) ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica.
10 (ROH) i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica.

11 (KAT) Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,“
11 (ROH) A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa.

12 (KAT) pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo.
12 (ROH) Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti jako deň, tebe je jedno či tma či svetlo.

13 (KAT) Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky.
13 (ROH) Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky.

14 (KAT) Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.
14 (ROH) Oslavovať ťa budem preto, že som hrozne a predivne utvorený. Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre.

15 (KAT) Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.
15 (ROH) Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme.

16 (KAT) Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
16 (ROH) Tvoje oči videly môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boly utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich.

17 (KAT) Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský.
17 (ROH) A mne jaké drahé sú tvoje myšlienky, ó, silný Bože, A jaký ohromný je ich počet!

18 (KAT) Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.
18 (ROH) Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako piesku. Keď sa prebudím, vždy len som s tebou.

19 (KAT) Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.
19 (ROH) Keby si, Bože, zabil bezbožníka a povedal: Mužovia krvi, odstúpte odo mňa!

20 (KAT) Oni zlomyseľne hovoria o tebe, márnivo sa dvíhajú nad teba.
20 (ROH) Tí, ktorí hovoria o tebe nešľachetne, berú nadarmo tvoje meno, tvoji odporcovia.

21 (KAT) Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?
21 (ROH) Či nie je tak, Hospodine, že nenávidím tých, ktorí teba nenávidia? A tí, ktorí povstávajú proti tebe, sa mi ošklivia.

22 (KAT) Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.
22 (ROH) Celou nenávisťou ich nenávidím; stali sa mi nepriateľmi.

23 (KAT) Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
23 (ROH) Prezkúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky

24 (KAT) Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.
24 (ROH) a vidz, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma cestou večnosti.


Ž 139, 1-24





Verš 8
Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
Jób 26:6 - Podsvetie je pred ním obnažené, zhubca nie je zahalený pred ním.
Am 9:2 - Ak vniknú do podsvetia, moja ruka ich odtiaľ donesie, a ak vystúpia do neba, aj odtiaľ ich stiahnem.
Heb 4:13 - A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Verš 23
Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
Jób 31:6 - nech ma na spravodlivej váhe odváži, nech Boh raz pozná moju nevinnosť!
Ž 26:2 - Skúmaj ma, Pane, a skúšaj, ohňom mi prepáľ srdce aj myseľ.

Verš 15
Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.
Jób 10:8 - Tvoje ruky ma urobili a stvárnili a naraz ma chceš celkom zahubiť?
Jób 10:10 - Či ako mlieko nepozlieval si ma a sťaby syru zhustnúť nedal mi?
Kaz 11:5 - Ako nevieš, ktorou cestou (potiahne) vietor, (ako nevieš), ako sa tvoria kosti v živote ženy ťarchavej, celkom tak nevieš, čo urobí Boh, ktorý všetko pôsobí.

Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.

Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.

Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.

Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.

Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.

Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".