výhody registrácie

Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Ž 139, 1-24

1 (EKU) Zbormajstrovi. Dávidov. Žalm. Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš.
1 (ROH) Hospodine, prezkúmal si ma a poznal.

2 (EKU) Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam, i môj zámer zďaleka poznáš.
2 (ROH) Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka.

3 (EKU) Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš.
3 (ROH) Pozoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dobre všetky moje cesty.

4 (EKU) Ešte nemám slovo na jazyku a ty, Hospodin, už vieš, čo chcem povedať.
4 (ROH) Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko.

5 (EKU) Obkľučuješ ma zo všetkých strán, svoju ruku kladieš na mňa.
5 (ROH) Obkľúčil si ma odzadu i odpredu a položil si na mňa svoju ruku.

6 (EKU) Žasnem nad tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho.
6 (ROH) Je to predivná znalosť, nad môj rozum, tak vysoká, že nemôžem po ňu.

7 (EKU) Kam by som odišiel pred tvojím Duchom, kam by som utiekol pred tvojou tvárou?
7 (ROH) Kam by som zašiel od tvojho ducha? Alebo kam by som utiekol pred tvojou tvárou?

8 (EKU) Keby som vystúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal v ríši mŕtvych, si tam.
8 (ROH) Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si.

9 (EKU) Keby som mal krídla rannej zory a usadil by som sa pri najvzdialenejšom mori,
9 (ROH) Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori,

10 (EKU) aj ta by ma priviedla tvoja ruka a tvoja pravica by sa ma ujala.
10 (ROH) i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica.

11 (EKU) Keby som povedal: Možno ma skryje tma, ale aj noc bude svetlom vôkol mňa,
11 (ROH) A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa.

12 (EKU) veď nijaká tma nie je dosť tmavá; noc ti svieti ako deň, tma ti je sťa svetlo.
12 (ROH) Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti jako deň, tebe je jedno či tma či svetlo.

13 (EKU) Veď ty si mi utvoril ľadviny, v matkinom živote si ma utkal.
13 (ROH) Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky.

14 (EKU) Ďakujem ti, že si ma predivne utvoril; tvoje skutky sú obdivuhodné, to si veľmi dobre uvedomujem.
14 (ROH) Oslavovať ťa budem preto, že som hrozne a predivne utvorený. Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre.

15 (EKU) Moje kosti neboli skryté pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v najspodnejších častiach zeme.
15 (ROH) Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme.

16 (EKU) Tvoje oči ma videli už v zárodku, všetko to bolo zapísané v tvojej knihe; dni boli určené, skôr než ktorýkoľvek z nich nastal.
16 (ROH) Tvoje oči videly môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boly utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich.

17 (EKU) Ako si vážim tvoje myšlienky, Bože, aký nesmierny je ich počet.
17 (ROH) A mne jaké drahé sú tvoje myšlienky, ó, silný Bože, A jaký ohromný je ich počet!

18 (EKU) Keby som ich mal spočítať, bolo by ich ako piesku. Len čo sa zobudím, som s tebou.
18 (ROH) Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako piesku. Keď sa prebudím, vždy len som s tebou.

19 (EKU) Kiežby si, Bože, zabil bezbožníka! Vzdiaľte sa odo mňa, krvilační muži!
19 (ROH) Keby si, Bože, zabil bezbožníka a povedal: Mužovia krvi, odstúpte odo mňa!

20 (EKU) Tí sa na teba ľstivo odvolávajú a zneužívajú tvoje meno.
20 (ROH) Tí, ktorí hovoria o tebe nešľachetne, berú nadarmo tvoje meno, tvoji odporcovia.

21 (EKU) Hospodin, nemám azda nenávidieť tých, čo teba nenávidia? Nemám si vari sprotiviť tých, čo povstávajú proti tebe?
21 (ROH) Či nie je tak, Hospodine, že nenávidím tých, ktorí teba nenávidia? A tí, ktorí povstávajú proti tebe, sa mi ošklivia.

22 (EKU) Nenávidím ich, naskrze ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.
22 (ROH) Celou nenávisťou ich nenávidím; stali sa mi nepriateľmi.

23 (EKU) Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúšaj ma a poznaj moje zmýšľanie!
23 (ROH) Prezkúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky

24 (EKU) Hľaď, či som na ceste trápenia a veď ma cestou večnosti!
24 (ROH) a vidz, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma cestou večnosti.


Ž 139, 1-24





Verš 8
Keby som vystúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal v ríši mŕtvych, si tam.
Jób 26:6 - Pred ním je podsvetie obnažené a miesto skazy nie je prikryté.
Am 9:2 - Keby prenikli do podsvetia, aj odtiaľ ich moja ruka vezme; a keby vystúpili aj na nebesá, aj odtiaľ ich zvrhnem.
Heb 4:13 - A nieto tvora, čo by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Verš 23
Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúšaj ma a poznaj moje zmýšľanie!
Jób 31:6 - potom nech ma Boh odváži na váhach spravodlivosti a nech zvie, že som bezúhonný.
Ž 26:2 - Skúmaj ma, Hospodin, a skúšaj, ohňom mi prepáľ ľadviny a srdce!

Verš 15
Moje kosti neboli skryté pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v najspodnejších častiach zeme.
Jób 10:8 - Tvoje ruky ma sformovali, celého ma pospájali, a teraz ma pohltíš?
Jób 10:10 - Či si ma nezlial ako mlieko a nenechal zraziť sa ako syr?
Kaz 11:5 - Ako nepoznáš cestu vetra, nevieš, ako sa tvoria kosti v lone tehotnej ženy, tak nepoznáš konanie Boha, ktorý všetko spôsobuje.

Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.

Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.

Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.

Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.

Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.

Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".