| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(SVD - Arabský - Smith van Dyke) | Ž 139, 1-24 |
1 (SVD) لامام المغنين. لداود. مزمور. يا رب قد اختبرتني وعرفتني.
1 (ROH) Hospodine, prezkúmal si ma a poznal.
2 (SVD) انت عرفت جلوسي وقيامي. فهمت فكري من بعيد
2 (ROH) Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka.
3 (SVD) مسلكي ومربضي ذريت وكل طرقي عرفت.
3 (ROH) Pozoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dobre všetky moje cesty.
4 (SVD) لانه ليس كلمة في لساني الا وانت يا رب عرفتها كلها.
4 (ROH) Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko.
5 (SVD) من خلف ومن قدام حاصرتني وجعلت عليّ يدك.
5 (ROH) Obkľúčil si ma odzadu i odpredu a položil si na mňa svoju ruku.
6 (SVD) عجيبة هذه المعرفة فوقي ارتفعت لا استطيعها.
6 (ROH) Je to predivná znalosť, nad môj rozum, tak vysoká, že nemôžem po ňu.
7 (SVD) اين اذهب من روحك ومن وجهك اين اهرب.
7 (ROH) Kam by som zašiel od tvojho ducha? Alebo kam by som utiekol pred tvojou tvárou?
8 (SVD) ان صعدت الى السموات فانت هناك. وان فرشت في الهاوية فها انت.
8 (ROH) Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si.
9 (SVD) ان اخذت جناحي الصبح وسكنت في اقاصي البحر
9 (ROH) Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori,
10 (SVD) فهناك ايضا تهديني يدك وتمسكني يمينك.
10 (ROH) i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica.
11 (SVD) فقلت انما الظلمة تغشاني. فالليل يضيء حولي.
11 (ROH) A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa.
12 (SVD) الظلمة ايضا لا تظلم لديك والليل مثل النهار يضيء. كالظلمة هكذا النور
12 (ROH) Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti jako deň, tebe je jedno či tma či svetlo.
13 (SVD) لانك انت اقتنيت كليتيّ. نسجتني في بطن امي.
13 (ROH) Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky.
14 (SVD) احمدك من اجل اني قد امتزت عجبا. عجيبة هي اعمالك ونفسي تعرف ذلك يقينا.
14 (ROH) Oslavovať ťa budem preto, že som hrozne a predivne utvorený. Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre.
15 (SVD) لم تختف عنك عظامي حينما صنعت في الخفاء ورقمت في اعماق الارض.
15 (ROH) Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme.
16 (SVD) رأت عيناك اعضائي وفي سفرك كلها كتبت يوم تصورت اذ لم يكن واحد منها.
16 (ROH) Tvoje oči videly môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boly utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich.
17 (SVD) ما اكرم افكارك يا الله عندي ما اكثر جملتها.
17 (ROH) A mne jaké drahé sú tvoje myšlienky, ó, silný Bože, A jaký ohromný je ich počet!
18 (SVD) ان احصها فهي اكثر من الرمل. استيقظت وانا بعد معك.
18 (ROH) Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako piesku. Keď sa prebudím, vždy len som s tebou.
19 (SVD) ليتك تقتل الاشرار يا الله. فيا رجال الدماء ابعدوا عني.
19 (ROH) Keby si, Bože, zabil bezbožníka a povedal: Mužovia krvi, odstúpte odo mňa!
20 (SVD) الذين يكلمونك بالمكر ناطقين بالكذب هم اعداؤك.
20 (ROH) Tí, ktorí hovoria o tebe nešľachetne, berú nadarmo tvoje meno, tvoji odporcovia.
21 (SVD) ألا ابغض مبغضيك يا رب وامقت مقاوميك.
21 (ROH) Či nie je tak, Hospodine, že nenávidím tých, ktorí teba nenávidia? A tí, ktorí povstávajú proti tebe, sa mi ošklivia.
22 (SVD) بغضا تاما ابغضتهم. صاروا لي اعداء
22 (ROH) Celou nenávisťou ich nenávidím; stali sa mi nepriateľmi.
23 (SVD) اختبرني يا الله واعرف قلبي امتحني واعرف افكاري.
23 (ROH) Prezkúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky
24 (SVD) وانظر ان كان فيّ طريق باطل واهدني طريقا ابديا
24 (ROH) a vidz, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma cestou večnosti.
| | Ž 139, 1-24 |
Verš 8
ان صعدت الى السموات فانت هناك. وان فرشت في الهاوية فها انت.
Jób 26:6 - الهاوية عريانة قدامه والهلاك ليس له غطاء.
Am 9:2 - ان نقبوا الى الهاوية فمن هناك تاخذهم يدي وان صعدوا الى السماء فمن هناك انزلهم.
Heb 4:13 - وليس خليقة غير ظاهرة قدامه بل كل شيء عريان ومكشوف لعيني ذلك الذي معه امرنا
Verš 23
اختبرني يا الله واعرف قلبي امتحني واعرف افكاري.
Jób 31:6 - ليزنّي في ميزان الحق فيعرف الله كمالي.
Ž 26:2 - جربني يا رب وامتحني. صفّ كليتيّ وقلبي.
Verš 15
لم تختف عنك عظامي حينما صنعت في الخفاء ورقمت في اعماق الارض.
Jób 10:8 - يداك كوّنتاني وصنعتاني كلي جميعا. أفتبتلعني.
Jób 10:10 - ألم تصبّني كاللبن وخثّرتني كالجبن.
Kaz 11:5 - كما انك لست تعلم ما هي طريق الريح ولا كيف العظام في بطن الحبلى كذلك لا تعلم اعمال الله الذي يصنع الجميع.
Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.
Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.
Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.
Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.
Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.
Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".