Žalmy

1 (KAT) Dobroreč, duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. Odel si sa do slávy a veleby,
1 (ROH) Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hospodine, môj Bože, si veľmi veliký! Obliekol si veličenstvo a nádheru.

2 (KAT) do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Nebesia rozpínaš ako stan,
2 (ROH) Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec,

3 (KAT) nad vodami si buduješ komnaty. Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, na krídlach vánku sa prechádzaš.
3 (ROH) ktorý si kleníš na vodách svoje paláce; ktorý si učinil oblaky svojím vozom; ktorý sa vznášaš na krýdlach vetra;

4 (KAT) Vetry sú tvojimi poslami, ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.
4 (ROH) ktorý robíš vetry svojimi posly, svojimi svätoslužobníkmi plápolajúci oheň.

5 (KAT) Zem si postavil na jej základoch, nevychýli sa nikdy-nikdy.
5 (ROH) Založil si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky.

6 (KAT) Oceán ju prikryl sťa odev, nad vrchmi vody zastali.
6 (ROH) Priepasťou si to všetko prikryl ako rúchom. Nad vrchami stály vody.

7 (KAT) Pred tvojou hrozbou odtiekli, zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
7 (ROH) Od tvojho karhania zutekaly; ponáhľaly sa pred hrmotom tvojho hromu.

8 (KAT) Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, na miesto, ktoré si im vyhradil.
8 (ROH) Vystúpily na vrchy; sostúpily do údolí na miesto, ktoré si im založil.

9 (KAT) Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem.
9 (ROH) Položil si hranice, aby neprekročily, aby sa nevrátily pokryť zem.

10 (KAT) Prameňom dávaš stekať do potokov, čo tečú pomedzi vrchy
10 (ROH) Púšťaš pramene riečišťami, aby tiekly pomedzi vrchy.

11 (KAT) a napájajú všetku poľnú zver aj divým oslom hasia smäd.
11 (ROH) Napájajú každý živočuch poľný; divokí osli uhášajú svoj smäd.

12 (KAT) Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.
12 (ROH) Nad nimi hniezdi vtáctvo nebies; zpomedzi konárov vydávajú svoj hlas.

13 (KAT) Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, plodmi svojich diel sýtiš zem.
13 (ROH) Zvlažuješ vrchy zo svojich výšin; z ovocia tvojich diel sýti sa celá zem.

14 (KAT) Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok a byli, aby slúžila človeku. Zo zeme vyvádzaš chlieb
14 (ROH) Dávaš, aby rástla tráva hovädu a bylina na službu človeka, aby tak vyvodil chlieb zo zeme.

15 (KAT) i víno, čo obveseľuje srdce človeka; olejom rozjasňuješ jeho tvár a chlieb dáva silu srdcu človeka.
15 (ROH) A víno obveseľuje srdce smrteľného človeka, aby sa skvela tvár nad olej, a pokrm posilňuje srdce človeka.

16 (KAT) Sýtia sa stromy Pánove aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
16 (ROH) Nasycujú sa stromy Hospodinove, cedry Libanona, ktoré posadil,

17 (KAT) Na nich si vrabce hniezda stavajú a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
17 (ROH) kde si vtáci robia svoje hniezda, bocian, ktorý má svoj dom na cyprusoch.

18 (KAT) Vysoké štíty patria kamzíkom, v skalách sa skrývajú svište.
18 (ROH) Vysoké vrchy sú kamzíkom, skaly útočišťom zajačkom.

19 (KAT) Na určovanie času si mesiac utvoril; slnko vie, kedy má zapadať.
19 (ROH) Učinil mesiac na určenie časov, a slnce zná svoj západ.

20 (KAT) Prestieraš tmu a nastáva noc a povylieza všetka lesná zver.
20 (ROH) Rozkladáš tmu, a je noc, v ktorej sa hemží všetka lesná zver.

21 (KAT) Levíčatá ručia za korisťou a pokrm žiadajú od Boha.
21 (ROH) Ľvíčatá revú po koristi a idú hľadať svoj pokrm od silného Boha.

22 (KAT) Len čo vyjde slnko, utiahnu sa a ukladajú sa v svojich dúpätách.
22 (ROH) Keď vychádza slnce, zase sa shromažďujú a líhajú do svojich brlohov.

23 (KAT) Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, za svojou prácou až do večera.
23 (ROH) Tu zase vyjde človek po svojej práci, aby robil až do večera.

24 (KAT) Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.
24 (ROH) Jaké mnohé a veľké sú tvoje skutky, Hospodine! Všetky si múdre učinil! Zem je plná tvojho imania.

25 (KAT) Tu more veľké, dlhé a široké, v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.
25 (ROH) Tu hľa, more, veľké a širošíre, kde je hmyzu bez počtu, zvierat malých i veľkých.

26 (KAT) Po ňom sa plavia lode i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.
26 (ROH) Tam chodia lode; tam i leviatán, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral.

27 (KAT) Všetko to čaká na teba, že im dáš pokrm v pravý čas.
27 (ROH) Všetko to tvorstvo očakáva na teba, aby si im dal pokrm, keď tomu čas.

28 (KAT) Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
28 (ROH) Keď im dávaš, sberajú; keď otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrým.

29 (KAT) Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.
29 (ROH) Keď skrývaš svoju tvár, desia sa; keď odnímaš ich ducha, mrú a navracajú sa k svojmu prachu.

30 (KAT) Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme.
30 (ROH) A zase, keď posielaš svojho ducha, tvoria sa, a obnovuješ tvár zeme.

31 (KAT) Pánova chvála nech trvá naveky; zo svojich diel nech sa teší Pán.
31 (ROH) Nech je sláva Hospodinova na veky! Nech sa raduje Hospodin vo svojich dielach!

32 (KAT) Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
32 (ROH) Ktorý keď len pozrie na zem, trasie sa; keď sa dotkne vrchov, kúria sa.

33 (KAT) Po celý život chcem spievať Pánovi a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
33 (ROH) Spievať budem Hospodinovi, dokiaľ žijem; žalmy budem spievať svojmu Bohu, kým len trvám.

34 (KAT) Kiež sa mu moja pieseň zapáči; a ja sa budem tešiť v Pánovi.
34 (ROH) Nech mu je príjemné moje premýšľanie, a ja sa budem radovať v Hospodinovi.

35 (KAT) Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. Dobroreč, duša moja, Pánovi. ALELUJA.
35 (ROH) Nech vyhynú hriešnici zo zeme a bezbožníci tak, aby ich už nebolo!

36 ----
36 (ROH) Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hallelujah!