Kniha Jób

1 (KAT) Lež teraz (všetci) posmievajú sa mi len, aj čo sú vekom mladší odo mňa; tí, ktorých otcov nedržal som za hodných ani stáda svojho psom ich prirovnať.
1 (ROH) A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda.

2 (KAT) A rúk ich sila načo veru bola mi? Veď mohúcnosť ich celkom poklesla
2 (ROH) A načo by mi aj bola bývala sila ich rúk? Zhynula u nich vláda.

3 (KAT) i núdzou veľkou, hladom ukrutným: Tí obhrýzali v stepi trávy korienky, im matkou bola skaza, sama púšť.
3 (ROH) Nedostatkom a hladom zmorení, tí, ktorí obhrýzali vypráhlu zem, šero pustiny a púšte,

4 (KAT) V kroví si natrhali lobody a chlebom bol im koreň borievky.
4 (ROH) ktorí trhali zeliny po chrastinách, a koreň jalovca bol ich pokrmom.

5 (KAT) Ich vyháňali z ľudskej spoločnosti aj, jak na lupičov na nich kričali.
5 (ROH) Boli vyhnaní zpomedzi ľudí; kričali na nich ako na zlodeja,

6 (KAT) Iba do výmoľov sa mohli uchýliť a do dier zeme, do skalných jaskýň.
6 (ROH) takže museli bývať vo výmole potokov, v dierach prachu a skál.

7 (KAT) Nuž po húšťavách oni teda kvílili a krčili sa v kruhoch bodľačia,
7 (ROH) Revali medzi chrastinami; boli sobraní pod tŕne,

8 (KAT) tí zlosynovia, čo ani mena nemajú, čo z krajiny ich bičom vyhnali.
8 (ROH) synovia blázna i synovia človeka bez mena; boli vypudení zo zeme.

9 (KAT) A stal som sa im teraz piesňou posmešnou a som im veru porekadlom len.
9 (ROH) A teraz som sa stal ich pesničkou a som im vravou.

10 (KAT) Ja hnusím sa im, rozpŕchli sa predo mnou a nebáli sa pľuť mi do tváre.
10 (ROH) Ošklivia si ma; vzďaľujú sa odo mňa a neštítia sa pľuvať mi do tvári,

11 (KAT) Veď ten ma trápi, čo si putá rozviazal, a ten, čo uzdu z úst si vyhodil.
11 (ROH) pretože Bôh rozviazal moju tetivu a ztrápil ma; preto odvrhli úzdu pred mojou tvárou.

12 (KAT) Už po pravici svedkovia sa dvíhajú a do slučky mi nohy lapajú i nasypali hrádzu proti mne.
12 (ROH) Po pravici povstáva mladá sberba; podrážajú mi nohy a nahadzujú proti mne cesty svojej zhuby.

13 (KAT) Chodník mi boria, by mohli ma zahubiť, a pochodujú, nik im nebráni.
13 (ROH) Rozryli môj chodník; dopomohli k mojej zkaze tí, ktorí sami nemajú spomocníka.

14 (KAT) Už prichádzajú sťaby šírym prielomom a sem sa rútia, krytí troskami.
14 (ROH) Prišli na mňa jako širokou trhlinou; valia sa jako búrka.

15 (KAT) Nuž dorážajú na mňa hrôzy ukrutné, aj dôstojnosť mi vetrom šľahajú a ako oblak spása ušla mi.
15 (ROH) Hrôzy sa obrátili na mňa; stíha to moju dôstojnosť ako vietor, a moja spása pominula jako oblak.

16 (KAT) Tak sa duch môj teraz rozplýva nado mnou a súženia dni zachvátili ma.
16 (ROH) A teraz sa moja duša rozlieva vo mne; pochytily ma dni trápenia.

17 (KAT) Moje kosti sú v noci naskrz zdrvené a moje žily spánku nemajú.
17 (ROH) Noc vrtá moje kosti a lúpi odo mňa, a moji hlodajúci, červy, neležia zaháľajúc.

18 (KAT) On silou veľkou za šaty ma pridŕža, za golier plášťa pevne drží ma.
18 (ROH) Veľkou silou mení sa moje rúcho na nepoznanie; sviera ma to jako obojok mojej sukne.

19 (KAT) Ba do blata ma (ešte), uvrhol, že rovný som ja prachu, popolu.
19 (ROH) Vrhol ma do blata, takže som podobný prachu a popolu.

20 (KAT) Keď kričím k tebe, ty mi neodpovedáš, hoc vzpriamil som sa, mňa si nevšímaš.
20 (ROH) Volám k tebe, Bože, o pomoc, a neodpovedáš mi; stojím, a len hľadíš a hľadíš na mňa.

21 (KAT) Ty veľmi krutým stávaš sa ver’ proti mne, mňa rukou silnou prenasleduješ.
21 (ROH) Obrátil si sa mi v ukrutníka; mocou svojej ruky útočíš na mňa.

22 (KAT) Dvíhaš ma do vetra, ktorý ma unáša, a rozplývam sa v búrky prívaloch.
22 (ROH) Vyzdvihol si ma do vetra a vysadil si ma naň a pôsobíš to, aby som sa rozplýval v hukote búrky.

23 (KAT) Veď dobre viem to, že ma na smrť vedieš už, kde všetkých živých miesto schôdzky je.
23 (ROH) Lebo viem, že ma obrátiš do smrti a do domu, do ktorého sa shromaždí každý živý.

24 (KAT) Však na biedneho som ruku ja nevztiahol, keď v tvŕdzi žiadal pomoc odo mňa.
24 (ROH) Len že či nevystrie človek ruky i v rumoch; aj keď hynie, preto len kričí o pomoc.

25 (KAT) Či s tým som nelkal, koho dni sú pretrpké, duša mi s biednym sústrasť nemala?
25 (ROH) Je pravda, že som plakal nad tým, kto prežíval tvrdé dni; že moja duša smútila nad chudobným.

26 (KAT) Dobre som čakal, lenže prišlo nešťastie, svetlo som úfal, prikvitla však tma.
26 (ROH) Preto som s istotou očakával dobré, ale prišlo zlé; nadejal som sa na svetlo, a prišiel mrak.

27 (KAT) Hej, neprestajne vrú už moje útroby, dni súženia mne dostavili sa.
27 (ROH) Moje vnútornosti vrú a nechcú sa upokojiť; nadišly na mňa dni trápenia.

28 (KAT) Hoc slnca nieto, ohorený blúdievam a pred všetkými vstávam, nariekam.
28 (ROH) Chodím smutný bez svitu slnca; stojím v shromaždení a volám o pomoc.

29 (KAT) Veď stal som sa už bratom samých šakalov a spoločníkom pštrosov (na púšti).
29 (ROH) Stal som sa bratom šakalov a druhom mladých pštrosov.

30 (KAT) Už koža zo mňa odpadúva zhorená a horúčka mi kosti spálila.
30 (ROH) Moja koža sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti.

31 (KAT) Nuž moja lutna iba nárek (vydáva) a píšťala zas plač len hlasitý.
31 (ROH) A tak sa obrátila moja harfa na zármutok a moja píšťala na hlas plačúcich.