Kniha Jób

1 (KAT) Jób odpovedal:
1 (ROH) A Job odpovedal a riekol:

2 (KAT) „Pozorne počúvajte moje slová a nech mi je to na potechu.
2 (ROH) Počujteže moju reč, a bude mi to za vaše potešenia.

3 (KAT) Ach, strpteže ma, nechajte vravieť ma, až dohovorím, potom smejte sa!
3 (ROH) Potrpte ma, aby som ja hovoril, a keď dohovorím, potom sa vysmievaj.

4 (KAT) Či človek je to, na koho bedákam? A roztrpčený nemám vari byť?
4 (ROH) Či sa ja azda žalujem ľuďom? Alebo prečo by nemal môj duch ustávať v trpezlivosti?

5 (KAT) Len hľaďte na mňa a zdúpnieť musíte, dajte si teda ruku na ústa!
5 (ROH) Pozrite na mňa a predeste sa a položte ruku na ústa.

6 (KAT) Keď na to myslím, hrôza ma schvacuje a moje telo triašku cíti hneď.
6 (ROH) Keď myslím na to, trniem zdesený, a hrôza pochytáva moje telo.

7 (KAT) Nuž hriešnici, prečo sú nažive, aj zostanú ver’, silou mocnejú?
7 (ROH) Prečo žijú bezbožníci, zostarejú sa i mohutnejú v sile?

8 (KAT) Ich potomci pevno stoja pred nimi, ich výhonky sú im pred zrakom.
8 (ROH) Ich semeno stojí pevne u nich pred nimi a ich potomstvo pred ich očami.

9 (KAT) Aj domy ich sú pokojné, bez obáv a Boží prút nie je nad nimi.
9 (ROH) Ich domy majú pokoj od strachu, ani nedopáda prút Boží na nich.

10 (KAT) Ich býk je plodný, nikdy nezlyhá, teľné kravy im nikdy nezvrhnú.
10 (ROH) Jeho byko skočí a nie bez oplodnenia; jeho krava sa telí a nevyvrhne.

11 (KAT) Sťa ovce chlapcov skákať si nechajú a ich deti tiež môžu tancovať.
11 (ROH) Vypúšťajú svoje decká jako drobné stádo, a ich deti poskakujú.

12 (KAT) Vyspevujú si pri bubne, citare a pri zvuku píšťal sa radujú.
12 (ROH) Povyšujú svoj hlas pri bubne a pri citare a radujú sa zvuku píšťaly.

13 (KAT) Tak celkom šťastne môžu skončiť svoje dni a do podsvetia odísť spokojne,
13 (ROH) Trávia svoje dni v dobrom a v okamihu sostupujú do hrobu.

14 (KAT) hoc vravia Bohu: »Len sa od nás odvráť preč, my tvoje cesty poznať nechceme.
14 (ROH) A hovoria silnému Bohu: Ujdi od nás! Nechceme známosti tvojich ciest.

15 (KAT) Čo je Všemohúci, by sme mu slúžili, čo osoží nám vrúcne vzývať ho?«
15 (ROH) Čože je Všemohúci, aby sme mu slúžili? A čo nám to pomôže, keď sa mu budeme modliť?

16 (KAT) Či v rukách jeho nie je šťastie ich a ciele zlých nie sú mu ďaleké?
16 (ROH) Ale hľa, ich dobré nie je v ich ruke, a preto je rada bezbožných ďaleko odo mňa.

17 (KAT) Veď koľkorázže svieca zhasne hriešnych a nešťastie tiež na nich doľahne?! A svojím hnevom koľko ráz zničí zlých,
17 (ROH) Koľko ráz zhasne lampa bezbožných? A či prichádzava na nich ich zhuba? Či im Bôh udeľuje bolesti vo svojom hneve?

18 (KAT) by ako slama boli vo vetre, ako plevy, čo víchor uchytil?
18 (ROH) Kedy bývajú ako slama pred vetrom a jako plevy, ktoré ukradne víchor?

19 (KAT) Či jeho zlobu Boh synom necháva? Nech jeho skára, by to pocítil!
19 (ROH) Že vraj Bôh odkladá jeho synom jeho neprávosť? Nech odplatí jemu, aby vedel!

20 (KAT) Nech skazu svoju na vlastné oči uzrie a hnev nech pije Všemohúceho!
20 (ROH) Nech vidia jeho oči jeho nešťastie, a nech sa napije z prchlivosti Všemohúceho!

21 (KAT) Čo po smrti už na dome mu záleží, keď prervaný je počet jeho mesiacov?!
21 (ROH) Lebo čo mu je, bezbožnému, po jeho dome po ňom, keď je urezaný počet jeho mesiacov?!

22 (KAT) Či vedomosťou možno Pána poučiť? Veď on súd koná nad nebešťanmi!
22 (ROH) Či bude niekto učiť známosti silného Boha, jeho, ktorý sám súdi vysokomyseľných?

23 (KAT) No v plnom šťastí tento môže zomierať, aj celkom istý, celkom spokojný,
23 (ROH) Jeden zomiera v plnom svojom blahobyte, cele bezpečný a pokojný;

24 (KAT) bo jeho rebrá tukom prekypujú a jeho kosti špik je čerstvý tiež.
24 (ROH) jeho žochtáre sú plné mlieka, a špik jeho kostí je zvlažovaný,

25 (KAT) Lež s trpkou dušou onen zas umiera a neokúsil, čo je blahobyt.
25 (ROH) kým iný zomiera s roztrpčenou dušou a nejedol v živote dobrého.

26 (KAT) Aj do prachu sa rovnako uložia a červíky ich oboch pokryjú.
26 (ROH) No, spolu ľahnú do prachu, a červy ich pokryjú.

27 (KAT) No dobre poznám myšlienky už vaše i plány, čo vy na mňa kujete.
27 (ROH) Hľa, znám vaše myšlienky a vaše úmysly použiť proti mne násilie.

28 (KAT) Vy myslíte si: Kde je dom veľmožov a kdeže je stan, kde bývali zlí?
28 (ROH) Lebo hovoríte: Kde je dom kniežaťa? A kde je stán príbytkov bezbožných?

29 (KAT) Či ste sa na to nepýtali pocestných a ich znaky ste nerozoznali,
29 (ROH) Či ste sa nepýtali tých, ktorí idú pomimo cestou? A či ich pokynov neznáte?

30 (KAT) že v dňoch nešťastia je zlostník ušetrený a cez dni hrôzy že sa raduje?!
30 (ROH) Že totiž zlý človek býva ušetrený ku dňu záhuby, že bývajú vedení ku dňu výbuchov Božieho hnevu?

31 (KAT) Kto mu vytkne do očí jeho spôsoby a to, čo spáchal, kto mu odplatí?
31 (ROH) Kto mu oznámi jeho cestu do jeho tvári? Alebo keď on niečo spácha, kto mu odplatí?

32 (KAT) Keď do hrobu ho odprevadia napokon, pri náhrobku mu budú držať stráž.
32 (ROH) A on bude doprevadený k hrobom, a ešte i po smrti bude bdieť nad rovom.

33 (KAT) Sladké mu budú aj tie hrudy údolia, všetci sa za ním prúdmi pohrnú a pred ním pôjde zástup bez počtu.
33 (ROH) Budú mu sladnúť hrudy údolia, a za ním potiahne každý človek, a tým pred ním neni počtu.

34 (KAT) Nuž darmo ma vy veru potešujete, zo slov vašich klam len ostáva.“
34 (ROH) A jako ma tedy potešíte márnosťou, keď vo vašich odpovediach zostáva iba faloš?