2. kniha Samuelova

1 (EKU) Bol tam vtedy aj naničhodník menom Šeba, syn Bikriho, Benjamínovec. Zatrúbil na roh a zvolal: Nemáme podiel na Dávidovi, nemáme dedičstvo s Izajovým synom. Každý do svojho stanu, Izrael!

2 (EKU) Všetci izraelskí muži prešli teda od Dávida k Šebovi, synovi Bikriho, ale judskí muži od Jordána po Jeruzalem stáli za svojím kráľom.

3 (EKU) Keď sa kráľ Dávid vrátil do svojho domu v Jeruzaleme, vzal tých desať vedľajších žien, ktoré tam ponechal, aby dohliadali na dom, a dal ich do stráženého domu. Zaopatroval ich, ale nestýkal sa s nimi. Do smrti boli zatvorené a žili ako vdovy.

4 (EKU) Kráľ povedal Amásovi: Zvolaj mi do troch dní judských mužov a buď tu aj ty!

5 (EKU) Amása šiel zvolať Júdovcov, ale nedodržal Dávidom stanovenú lehotu.

6 (EKU) Vtedy povedal Dávid Abíšajovi: Teraz nám bude Bikriho syn Šeba nebezpečnejší než Absolón. Vezmi si služobníkov svojho pána a prenasleduj ho, aby si nenašiel opevnené mestá a neunikol nám.

7 (EKU) Jóabovi muži, Kereťania, Peleťania a všetci hrdinovia vyrazili za ním. Vyšli z Jeruzalema prenasledovať Bikriho syna Šebu.

8 (EKU) Boli pri veľkej skale, ktorá je pri Gibeóne, keď k nim prichádzal Amása. Jóab mal na sebe vojenský oblek s opaskom, na ktorom bol meč v pošve, pripnutý na bedrách. Meč mu pri chôdzi vypadol.

9 (EKU) Jóab sa Amásu opýtal: Ako sa máš, brat môj? Jóab pritom pravou rukou chytil Amásu za bradu, akoby ho chcel pobozkať.

10 (EKU) Amása si nevšimol meč v Jóabovej ruke. Jóab mu ho vrazil do brucha a vnútornosti vypadli z neho na zem. Amása skonal bez ďalšej rany. Jóab však s bratom Abíšajom prenasledovali Bikriho syna Šebu.

11 (EKU) Ktorýsi z Jóabových mládencov zastal nad Amásom a zvolal: Kto je prívržencom Jóaba a hlási sa k Dávidovi, za Jóabom!

12 (EKU) Amása sa váľal v krvi uprostred cesty. Keď ten muž videl, že sa všetok ľud zastavuje, odtiahol Amásu z cesty na pole a hodil naňho rúcho. Videl totiž, že sa pri ňom zastavuje každý chodec.

13 (EKU) Len čo ho odpratali z cesty, ďalej všetci muži šli za Jóabom prenasledovať Bikriho syna Šebu.

14 (EKU) Ten prešiel všetkými izraelskými kmeňmi až po Ábel-Bét-Maaku. Všetci Bikrijci sa zhromaždili a šli tiež za ním.

15 (EKU) Keď prišli Jóabovi ľudia, obkľúčili ho v Ábel-Bét-Maake a oproti mestu urobili násyp, ktorý siahal až po vonkajší múr. Všetok ľud, čo bol s Jóabom, sa pokúšal hradby podkopať a tak ich zvaliť.

16 (EKU) Vtom istá múdra žena z mesta zvolala: Dobre počúvajte! Povedzte Jóabovi: Pristúp bližšie, chcela by som s tebou hovoriť.

17 (EKU) Keď sa k nej priblížil, spýtala sa žena: Ty si Jóab? On odvetil: Som. Povedala mu: Vypočuj si slová svojej služobnice. On na to: Počúvam.

18 (EKU) Pokračovala: Kedysi sa hovorilo: O radu sa treba pýtať v Ábele a podľa nej sa riadiť.

19 (EKU) Patrím k mierumilovným a verným Izraelitom. Ty však chceš zničiť mesto, matku miest v Izraeli. Prečo chceš pohltiť Hospodinovo dedičstvo?

20 (EKU) Jóab odpovedal: Vôbec nie! Nechcem ničiť ani kaziť.

21 (EKU) Všetko je inak. Muž z Efrajimského pohoria menom Šeba, syn Bikriho, sa vzbúril proti kráľovi Dávidovi. Vydajte mi ho samého a ja odtiahnem od mesta. Žena povedala Jóabovi: Dobre, jeho hlavu ti prehodíme cez hradby.

22 (EKU) Žena sa rozvážne spojila so všetkým ľudom. Tí Šebovi, Bikriho synovi, zoťali hlavu a hodili ju Jóabovi. On zatrúbil na roh a odišli od mesta, každý do svojho stanu. Potom sa Jóab vrátil ku kráľovi do Jeruzalema.

23 (EKU) Jóab velil celému vojsku Izraela a Jehójadov syn Benája velil Kereťanom a Peleťanom.

24 (EKU) Adorám viedol nútené práce, Achilúdov syn Jehošáfat bol kancelárom.

25 (EKU) Šeja bol pisárom, Cádok a Ebjatár boli kňazmi.

26 (EKU) Jaírovec Íra bol Dávidovým kňazom.