Hľadaný výraz: Mk 1-5, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 5
| 1 Počiatok evanjelia Ježiša Krista. 2 Takto píše prorok Izaiáš: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou, a ten pripraví Ti cestu; 3 hlas volajúceho na púšti: Pripravujte Pánovi cestu, vyrovnávajte Mu chodníky. 4 Ján Krstiteľ vystúpil na púšti a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov. 5 Celé Judsko vychádzalo k nemu, aj všetci Jeruzalemčania; vyznávali svoje hriechy a on ich krstil v rieke Jordáne. 6 Ján mal odev z ťavej srsti, okolo bedier kožený opasok a jedával kobylky a poľný med. 7 Kázal takto: Ide za mnou mocnejší ako ja; nie som hoden zohnúť sa a rozviazať Mu remienok na obuvi. 8 Ja som vás krstil vodou, ale On vás bude krstiť Duchom Svätým. 9 V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján Ho pokrstil v Jordáne. 10 A hneď, keď vychádzal z vody, videl nebesá roztvorené a Ducha, ktorý zostupoval na Neho ako holubica; 11 a z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v Tebe sa mi zaľúbilo. 12 A hneď vypudil Ho Duch na púšť. 13 I bol na púšti štyridsať dní a satan Ho pokúšal; žil s divou zverou a anjeli Mu slúžili. 14 Keď Jána uväznili, prišiel Ježiš do Galiley, zvestoval evanjelium Božie 15 a hovoril: Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium! 16 Keď šiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, brata Šimonovho, spúšťať sieť do mora, lebo boli rybári. 17 Ježiš im povedal: Poďte za mnou a ja vás urobím rybármi ľudí. 18 A oni hneď zanechali siete a nasledovali Ho. 19 Keď poodišiel máličko, uvidel Jakuba, syna Zebedeovho, a jeho brata Jána; aj tí opravovali na lodi siete. 20 Hneď ich zavolal a oni zanechali otca Zebedea s jeho pomocníkmi na lodi a šli za Ním. 21 Potom vošli do Kafarnaumu. A hneď v sobotu vstúpil do synagógy a učil. 22 I veľmi sa divili Jeho učeniu, lebo ich učil, ako kto má moc, a nie ako zákonníci. 23 V ich synagóge bol práve človek posadnutý nečistým duchom, ktorý vykríkol takto: 24 Čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si: ten Svätý Boží! 25 Ale Ježiš mu pohrozil: Mlč a vyjdi z neho! 26 I zatriasol ním ten nečistý duch, a zvolajúc silným hlasom, vyšiel z neho. 27 Všetci užasli a hádali sa medzi sebou hovoriac: Čo je toto? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje, a poslúchajú Ho! 28 A hneď sa rozniesla zvesť o Ňom všade po celom okolí galilejskom. 29 Len čo vyšli zo synagógy, prišli s Jakubom a Jánom do domu Šimonovho a Ondrejovho. 30 Šimonova testiná ležala v horúčke, a hneď Mu povedali o nej. 31 (Ježiš) pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zodvihol. Horúčka jej prestala a ona im posluhovala. 32 Podvečer však, po západe slnka, prinášali k Nemu všetkých chorých a posadnutých démonmi 33 a celé mesto sa zhromaždilo predo dvermi. 34 I u zdravil mnohých chorých na rozličné neduhy, vyhnal mnoho démonov a démonom nedovolil hovoriť, lebo Ho poznali. 35 Zavčasu nadránom, ešte za tmy, vstal a vyšiel, odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil. 36 I ponáhľali sa za Ním Šimon a tí, čo boli s ním. 37 Keď Ho našli, povedali Mu: Všetci Ťa hľadajú! 38 Ale On im riekol: Poďme inde, do okolitých mestečiek, aby som aj tam kázal; veď na to som prišiel. 39 I šiel a kázal v ich synagógach po celej Galilei a vyháňal démonov. 40 Tu prišiel k Nemu malomocný, ktorý Ho na kolenách prosil: Keby si chcel, mohol by si ma očistiť. 41 I zľutoval sa nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! 42 [Ako to povedal], hneď odišlo od neho malomocenstvo a bol očistený. 43 I pohrozil mu prísne a hneď ho odpravil slovami: 44 Nehovor o tom nikomu. Ale choď, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie, čo nariadil Mojžiš, na svedectvo ľuďom. 45 On však, len čo odišiel, všade hovoril o tom a rozhlasoval, čo sa stalo, takže (Ježiš) ani nemohol verejne vojsť do mesta, ale býval von na pustých miestach. A prichádzali k Nemu odvšadiaľ. |
| 1 Keď po niekoľkých dňoch znova prišiel do Kafarnaumu a rozchýrilo sa, že je doma, 2 zhromaždilo sa toľko ľudí, že už ani predo dvermi nebolo miesta. A On zvestoval im slovo. 3 Vtedy prišli k Nemu s ochrnutým, ktorého niesli štyria. 4 A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k Nemu, preborili strechu (domu), v ktorom bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ochrnutý ležal. 5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy! 6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a premýšľali v srdciach: 7 Čo tento hovorí? Rúha sa! Ktože môže odpúšťať hriechy, ak len nie Jeden, Boh? 8 Ježiš hneď zbadal v duchu, že takto premýšľajú, a povedal im: Prečo tak zmýšľate v srdciach? 9 Čo je ľahšie, povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy - a či povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď? 10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi - hovorí ochrnutému: - 11 Vravím ti, vstaň; vezmi si lôžko a choď domov! 12 A on vstal, hneď si vzal lôžko a vyšiel pred všetkými, takže všetci zostali ako bez seba a zvelebovali Boha hovoriac: Nikdy sme nevideli nič podobné! 13 Potom zase vyšiel k moru a všetok zástup prišiel k Nemu a On ich učil. 14 Idúc uzrel Léviho, syna Alfeovho, sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. 15 Potom sedel (Ježiš) v jeho dome za stolom a mnohí colníci a hriešnici prisadli si k Ježišovi a k Jeho učeníkom, lebo mnoho bolo tých, čo Ho nasledovali. 16 Keď zákonníci zo skupiny farizejov videli, že je s hriešnikmi a colníkmi, povedali Jeho učeníkom: Prečo je s colníkmi a hriešnikmi? 17 Keď to Ježiš počul, povedal im: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych. 18 Jánovi učeníci a farizeji sa postievali. I prišli (niektorí) a povedali Mu: Prečo sa postia Jánovi učeníci a učeníci farizejov, ale Tvoji učeníci sa nepostia? 19 Ježiš im riekol: Či sa ženíchovi družbovia môžu postiť, dokiaľ je ženích s nimi? Pokým majú ženícha so sebou, nemôžu sa postiť. 20 Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, v ten deň sa budú postiť. 21 Nikto neprišíva na staré rúcho záplatu z nového súkna, lebo nová záplata by vydrapila kus starého súkna a diera bude ešte väčšia. 22 A nikto nevlieva nové víno do starých nádob, lebo víno by roztrhlo nádoby a nazmar vyjdú aj víno aj nádoby. Ale nové víno do nových nádob! 23 Raz v sobotu šiel obilným poľom a Jeho učeníci idúcky začali vymŕvať klasy. 24 Tu Mu farizeji povedali: Pozri! Prečo robia v sobotu, čo nie je dovolené? 25 A On im odvetil: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď mali nedostatok a boli hladní? 26 Ako vošiel do domu Božieho za čias veľkňaza Abiatara a jedol z posvätných chlebov, z ktorých nikomu nie je dovolené jesť, jedine kňazom, a dal aj svojmu sprievodu? 27 Povedal im teda: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu; 28 preto je Syn človeka pánom aj nad sobotou. |
| 1 Keď zase vošiel do synagógy, bol tam človek, ktorý mal vyschnutú ruku. 2 Aby Ho mohli obžalovať, dávali pozor, či ho uzdraví v sobotu. 3 I povedal človeku, ktorý mal suchú ruku: Staň si do prostriedku! 4 A spýtal sa ich: Či je dovolené v sobotu robiť dobre alebo zle; zachrániť život alebo zabiť? A oni mlčali. 5 Poobzeral si ich s hnevom a zarmútený zatvrdilosťou ich srdca, povedal tomu človeku: Vystri ruku! I vystrel ruku a bola mu zase zdravá. 6 Farizeji nato vyšli a hneď sa radili o Ňom s herodiánmi, že Ho zahubia. 7 Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru a nasledoval Ho veľký zástup z Galiley; a podobne z Judska, 8 Jeruzalema, Idumey, zo Zajordánska, aj z okolia Týra a Sidona prišiel veľký zástup k Nemu, lebo počuli o Jeho skutkoch. 9 I povedal učeníkom: Pripravte mi loďku, aby ma zástup netlačil. 10 Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, ktorí na niečo trpeli, tisli sa k Nemu, aby sa Ho dotkli. 11 A aj posadnutí démonmi, ako Ho zbadali, padali Mu k nohám, kričali a volali: Ty si Syn Boží! 12 Ale On im prísne prikázal, aby nikomu nepovedali, kto On je. 13 Potom vystúpil na vrch, zavolal si tých, ktorých sám chcel. A oni prišli k Nemu. 14 Vtedy ustanovil si dvanástich, aby boli s Ním, poslal ich kázať 15 a dal im moc vyháňať démonov. 16 Toto sú dvanásti, ktorých si ustanovil: Šimon, ktorému dal meno Peter, 17 Jakub Zebedeov a Ján, brat Jakubov, týmto dal meno Boanerges, to je Synovia hromu, 18 ďalej Ondrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfeov, Tadeus, Šimon Kanaánsky, 19 Judáš Iškariotský, ktorý Ho aj zradil. 20 Potom vošiel do domu, kde sa zase zišiel zástup, takže si nestačili ani chleba zajesť. 21 Keď to počuli Jeho príbuzní, vyšli Ho zlapať, lebo hovorili, že postúpil z rozumu. 22 Ale zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema, hovorili, že má Belzebuba a že kniežaťom démonov vyháňa démonov. 23 Zavolal si ich vtedy a hovoril im v podobenstvách: Ako môže satan vyháňať satana? 24 Veď keby sa kráľovstvo rozdvojilo, to kráľovstvo nemôže obstáť; 25 a keby sa dom rozdvojil proti sebe, ten dom nebude môcť obstáť. 26 Keď aj satan povstane proti sebe samému a rozdvojí sa, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. 27 Nikto nemôže vojsť silnému do domu a ulúpiť mu jeho zariadenie, ak len prv nezviaže toho silného; len potom vylúpi mu dom. 28 Vpravde, hovorím vám, že všetky hriechy, aj rúhania, akokoľvek by sa synovia ľudskí rúhali, sa im odpustia; 29 kto by sa však rúhal Duchu Svätému, nemá odpustenia naveky, ale bude vinný večným hriechom. 30 (Povedal im to preto), lebo hovorili: Má nečistého ducha! 31 Tu prišla Jeho matka a Jeho bratia; zostali vonku a poslali po Neho. 32 Zástup, ktorý sedel okolo Neho, Mu povedal: Ajhľa, Tvoja matka a bratia i sestry sú vonku a hľadajú Ťa. 33 A On im odpovedal: Kto je moja matka a moji bratia? 34 A poobzerajúc sa po tých, čo sedeli okolo Neho, povedal: Ajhľa, moja matka a moji bratia! 35 Lebo kto činí vôľu Božiu, ten mi je bratom aj sestrou aj matkou. |
| 1 (Ježiš) zase učil pri mori. I zhromaždil sa k Nemu veľký zástup, preto vstúpil na loď a sedel v nej na mori. Všetok zástup bol na brehu. 2 A učil ich mnohému v podobenstvách; takto ich vyučoval: 3 Počúvajte: Ajhľa, rozsievač vyšiel rozsievať. 4 Keď rozsieval, niektoré (zrno) padlo na kraj cesty; i prileteli vtáci a zozobali ho. 5 Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo mnoho zeme; ihneď vzišlo, lebo nemalo hlbokú zem. 6 Keď potom vyšlo slnko, spálilo ho, a keďže nemalo koreňa, uschlo. 7 Iné zase padlo do tŕnia; tŕnie vyrástlo a udusilo ho, tak že nevydalo úrodu. 8 A zase iné padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a vydali úrodu; niektoré vydali tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú. 9 Potom povedal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje. 10 Keď (Ježiš) ostal sám, tí, čo stáli okolo Neho s dvanástimi, opýtali sa Ho na podobenstvá. 11 Povedal im: Vám je dané tajomstvo kráľovstva Božieho, ale tamtým, ktorí sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, 12 aby očami hľadeli, ale nevideli, a ušami počuli, ale nerozumeli, aby sa snáď neobrátili a nebolo im odpustené. 13 Potom im povedal: Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky podobenstvá? 14 Rozsievač rozsieva slovo. 15 Kraj cesty (zasiate zrno) sú tí, ku ktorým, keď počúvajú, hneď prichádza satan a berie slovo do nich zasiate. 16 Podobne na skalnatú pôdu (zasiate) sú tí, ktorí, keď počúvajú slovo, hneď ho prijímajú s radosťou, 17 ale nemajú koreň v sebe, sú chvíľkoví; len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa pohoršia. 18 A iné, do tŕnia zasiate, sú tí, čo počúvajú slovo, 19 ale prichádzajú starosti sveta, klam bohatstva a iné rozličné žiadosti a udusia slovo, takže zostáva bez úžitku. 20 A do dobrej zeme zasiate sú tí, čo počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný i stonásobný. 21 Potom im povedal: Vari na to prichádza svetlo, aby ho postavili pod nádobu alebo pod posteľ? Či nie skôr na to, aby ho postavili na svietnik? 22 Lebo nieto nič tajné, čo by nemalo vyjsť najavo, a nič nebolo tak skryté, aby nevyšlo na svetlo. 23 Kto má uši na počúvanie, nech počuje! 24 Potom im povedal: Všimnite si, čo počúvate! Akou mierou meriate vy, takou vám bude namerané, ešte vám aj pridajú. 25 Lebo tomu, kto má, bude dané, ale tomu, kto nemá, vezmú aj to, čo má. 26 Potom hovoril: Tak je to s kráľovstvom Božím, ako keď človek zaseje zrno do zeme; 27 v noci spí, vo dne vstáva, a zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. 28 Lebo zem sama od seba prináša úrodu; najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase. 29 A keď úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva. 30 Potom hovoril: Čomu pripodobníme kráľovstvo Božie, alebo v akom podobenstve ho predstavíme? 31 Je ako horčičné zrno: keď je siate do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi; 32 ale zasiate sa rozrastie a je väčšie ako všetky byliny; vyháňa veľké ratolesti, takže v jeho tôni môžu hniezdiť vtáci nebeskí. 33 A hlásal im slovo v mnohých takých podobenstvách, nakoľko mohli pochopiť. 34 Bez podobenstva im však nehovoril, ale svojim učeníkom osobitne všetko vykladal. 35 V ten istý deň, keď sa zvečerilo, povedal: Prejdime na druhú stranu! 36 I opustili zástup a vzali Ho so sebou tak, ako bol na lodi; aj iné lode boli s Ním. 37 Vtedy strhla sa veľká povíchrica a vlny sa valili do lode, že sa už napĺňala. 38 On však spal v tyle lode na hlavnici. Zobudili Ho, volajúc: Nedbáš, Majstre, že hynieme? 39 A On, prebudiac sa, pohrozil vetru a povedal moru: Zmĺkni, utíš sa! I prestal víchor a nastalo veľké utíšenie. 40 Potom im povedal: Čo sa tak strachujete? Ako to, že nemáte viery? 41 I báli sa veľkou bázňou a hovorili medzi sebou: Kto je to, že Ho aj vietor, aj more poslúchajú? |
| 1 Potom prišli na druhú stranu mora, do kraja Gerazénov. 2 A hneď, ako vystúpil z lode, vyšiel Mu z hrobov naproti človek nečistého ducha; 3 býval totiž v hroboch, a nikto ho nemohol sputnať ani reťazami. 4 Často ho síce sputnali a zviazali, ale roztrhal reťaze a polámal putá a nikto ho nevládal skrotiť. 5 Tak býval celé dni a noci v hroboch a po vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. 6 Keď uvidel zďaleka Ježiša, pribehol a hodil sa pred Ním, 7 potom skríkol silným hlasom: Čo Ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Zaklínam Ťa Bohom, nemuč ma! 8 (Ježiš) mu totiž povedal: Duch nečistý, vyjdi z toho človeka! 9 A spýtal sa ho: Ako sa voláš? Odpovedal: Moje meno je Légia, lebo nás je mnoho. 10 A veľmi Ho prosil, aby ich nevyháňal z krajiny. 11 Pásla sa tam na svahu vrchu veľká črieda svíň. 12 I prosili Ho [duchovia]: Pošli nás do svíň, aby sme vošli do nich. 13 A povolil im. Vyšli teda nečistí duchovia a vošli do svíň; i rútila sa asi dvojtisícová črieda svahom do mora a potopila sa v mori. 14 Pastieri však utiekli a vyrozprávali to po meste i po osadách; a ľudia vyšli pozrieť, čo sa stalo. 15 A príduc k Ježišovi, videli démonom posadnutého, ktorý mal Légiu, sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa. 16 Tu im očití svedkovia rozprávali, ako to bolo s tým posadnutým a so sviňami. 17 I prosili Ho, aby odišiel z ich končín. 18 A keď vstupoval na loď, prosil Ho onen bývalý posadnutý, aby mohol ísť s Ním. 19 Ježiš mu však nedovolil, ale mu riekol: Choď domov k svojim a zvestuj im, čo ti urobil Pán, a že sa zmiloval nad tebou. 20 A on odišiel a začal rozhlasovať po Desaťmestí, čo veľké mu urobil Ježiš; a všetci sa divili. 21 Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhú stranu, zhromaždil sa k Nemu veľký zástup, keď bol ešte pri mori. 22 Tu prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairos, a keď Ho uzrel, padol Mu k nohám 23 a veľmi Ho prosil: Dcéra mi umiera, príď teda, polož na ňu ruku, aby ozdravela a žila. 24 A šiel s ním; nasledoval Ho veľký zástup a tlačili Ho. 25 Medzitým akási žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok 26 a mnoho trpela od mnohých lekárov a strovila všetko, čo mala, a nič jej neosožilo, ale naopak: bolo jej vždy horšie, - 27 keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa Mu rúcha. 28 Lebo si povedala: Ak sa Mu čo aj len rúcha dotknem, ozdraviem! 29 A hneď vyschol prameň jej krvi a pocítila v tele, že je vyliečená z múk. 30 Ale Ježiš hneď pocítil, že vyšla z Neho sila, obrátil sa v zástupe a spýtal sa: Kto sa mi dotkol rúcha? 31 I povedali Mu učeníci: Vidíš, že sa zástup tlačí na Teba, a spytuješ sa: Kto sa ma dotkol? 32 Obzrel sa, aby videl tú, ktorá to spravila. 33 No žena, ktorá vedela, čo sa s ňou stalo, prestrašená a trasúc sa pristúpila, padla pred Ním a povedala Mu celú pravdu. 34 On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji a buď uzdravená zo svojho trápenia. 35 Ešte hovoril, keď prišli ľudia od predstaveného synagógy so zvesťou: Už ti dcéra umrela, načo ešte obťažuješ Majstra? 36 Ale Ježiš, keď počul, o čom je reč, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37 A nikomu nedovolil, aby Ho nasledoval, len Petrovi, Jakubovi a Jánovi, bratovi Jakubovmu. 38 A prišli do domu predstaveného synagógy. Keď videl zhluknutie mnohých plačúcich a bedákajúcich, 39 vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte hluk a plačete? Neumrelo dieťa, ale spí. 40 A oni Ho vysmiali. Nato vyhnal všetkých, vzal so sebou otca a matku dieťaťa i tých, čo boli s Ním, a vošiel tam, kde bolo dieťa. 41 Chytil dieťaťu ruku a povedal mu: Talitha kumi! - to znamená v preklade: Dievča, hovorím ti, vstaň! 42 A dievča hneď vstalo a chodilo; bolo totiž dvanásťročné. A z veľkého úžasu boli ako bez seba. 43 On im však prikazoval, aby sa o tom nikto nedozvedel. Potom kázal dať jej jesť. |
