Hľadaný výraz: Gn 1.3.5, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 3
| 1 Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2 Zem však bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. 3 Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. 4 Boh videl, že svetlo je dobré; vtedy Boh oddelil svetlo od tmy. 5 Boh pomenoval svetlo dňom a tmu pomenoval nocou. A bol večer a bolo ráno: prvý deň. 6 Potom riekol Boh: Buď obloha uprostred vôd a oddeľuj vody od vôd. 7 Tak učinil Boh oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A stalo sa tak. 8 Boh pomenoval oblohu nebom. A bol večer a bolo ráno: druhý deň. 9 Potom riekol Boh: Nech sa vody nahromadia na jedno miesto pod nebom a nech sa ukáže súš! I stalo sa tak. 10 Boh pomenoval súš zemou a nahromadené vody pomenoval morom. Boh videl, že to bolo dobré. 11 Potom riekol: Nech zem vydá sviežu zeleň, semenoplodné byliny a ovocné stromy rozličného druhu, čo rodia na zemi ovocie, v ktorom je ich semeno! I stalo sa tak. 12 Zem vydala sviežu zeleň, semenoplodné byliny rozličného druhu a stromy rodiace ovocie, v ktorom je semeno rozličného druhu. I videl Boh, že to bolo dobré. 13 A bol večer a bolo ráno: tretí deň. 14 Potom riekol Boh: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci a nech budú znameniami na určovanie období, dní a rokov. 15 Nech budú svetlami na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem! I stalo sa tak. 16 Boh učinil dve veľké svetlá: väčšie svetlo, aby vládlo nad dňom, a menšie svetlo, aby vládlo nad nocou; a aj hviezdy. 17 Boh ich umiestnil na nebeskú oblohu, aby osvetľovali zem, 18 aby vládli nad dňom aj nocou a aby oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že to bolo dobré. 19 A bol večer a bolo ráno: štvrtý deň. 20 Potom riekol Boh: Nech sa vody víria pohybom živých tvorov a vtáctvo nech poletuje ponad zem na nebeskej oblohe. 21 Vtedy stvoril Boh veľké morské zvieratá a všetky živé tvory rozličného druhu, čo sa hýbu a ktorými sa víria vody; aj všetko okrídlené vtáctvo podľa jeho druhov. A Boh videl, že to bolo dobré. 22 I požehnal ich Boh hovoriac: Ploďte a množte sa a naplňte morské vody. I vtáctvo nech sa rozmnoží na zemi. 23 A bol večer a bolo ráno: piaty deň. 24 Potom riekol Boh: Nech zem vydá živé tvory rozličného druhu: dobytok, plazy a poľnú zver rozličného druhu! I stalo sa tak. 25 Boh učinil rozličné druhy poľnej zveri, rozličné druhy dobytka a všetky plazy rozličných druhov. A Boh videl, že to bolo dobré. 26 Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi. 27 Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril. 28 Potom ich Boh požehnal a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem; podmaňte si ju a panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad každým živočíchom, čo sa hýbe na zemi! 29 Potom riekol Boh: Ajhľa, dal som vám všetky semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie s ich semenom; to vám bude za pokrm. 30 No všetkým zvieratám zeme, všetkému nebeskému vtáctvu, a vôbec všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe dych života, budú potravou všetky zelené byliny! I stalo sa tak. 31 A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer a bolo ráno: šiesty deň. |
| 1 Had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré Hospodin Boh učinil. Ten povedal žene: Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu? 2 Žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov smieme jesť, 3 ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli! 4 Had však povedal žene: Vôbec nezomriete; 5 ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo. 6 Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. 7 Vtedy sa obidvom otvorili oči a spoznali, že sú nahí; pospínali si teda figové lístie a urobili si zástery. 8 Keď začuli kroky Hospodina Boha, chodiaceho za podvečerného vánku po záhrade, skryl sa človek a jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady. 9 Hospodin Boh však zavolal na človeka a riekol: Kde si? 10 On odpovedal: Počul som Ťa v záhrade, bál som sa, lebo som nahý; i skryl som sa. 11 Nato Boh riekol: Kto ti oznámil, že si nahý? Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť? 12 Človek odpovedal: Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som. 13 Nato riekol Hospodin Boh žene: Čo si to urobila? A žena odpovedala: Had ma podviedol; nuž jedla som. 14 Vtedy riekol Hospodin Boh hadovi: Pretože si to urobil, prekliaty budeš nad všetok dobytok i nad všetky poľné zvieratá. Po bruchu sa budeš plaziť a prach budeš hltať po všetky dni svojho života. 15 Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu. 16 Žene riekol: Veľmi ti rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach budeš rodiť deti a budeš túžiť za svojím mužom, ale on bude vládnuť nad tebou. 17 A Adamovi riekol: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, čo som ti zakázal: Nebudeš jesť z neho! - pre teba bude pôda prekliata s námahou sa z nej budeš živiť. 18 Ba tŕnie a hložie bude ti rodiť a poľné byliny budeš jedávať. 19 V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa vrátiš. 20 Adam nazval svoju ženu Evou, lebo ona sa stala matkou všetkých živých. 21 Hospodin Boh učinil Adamovi a jeho žene odevy z kože a zaodel ich. 22 Hospodin Boh však riekol: Hľa, človek je už ako jeden z nás, keďže pozná dobro i zlo. Aby však teraz nenačiahol ruku, aby nevzal a nejedol zo stromu života a aby nežil večne, 23 poslal ho Hospodin Boh von zo záhrady Éden obrábať pôdu, z ktorej bol vzatý. 24 Potom zahnal človeka a na východ od záhrady osadil cherubov s blýskavými plamennými mečmi, aby strážili cestu k stromu života. |
| 1 Toto je zoznam Adamových pokolení: Keď Boh stvoril človeka, učinil ho na Božiu podobu. 2 Ako muža a ženu ich stvoril; keď ich požehnal, v deň ich stvorenia dal im meno Človek. 3 Keď mal Adam stotridsať rokov, splodil syna sebe podobného, na svoj obraz, a dal mu meno Šét. 4 Adam žil po splodení Šéta ešte osemsto rokov, a mal synov i dcéry. 5 Celkove Adam žil deväťstotridsať rokov; potom zomrel. 6 Keď mal Šét stopäť rokov, splodil Enóša. 7 Šét po splodení Enóša žil ešte osemstosedem rokov, a mal synov i dcéry. 8 Celkove Šét žil deväťstodvanásť rokov; potom zomrel. 9 Keď mal Enóš deväťdesiat rokov, splodil Kénána. 10 Enóš žil ešte osemstopätnásť rokov po splodení Kénána a mal synov i dcéry. 11 Celkove Enóš žil deväťstopäť rokov; potom zomrel. 12 Keď mal Kénán sedemdesiat rokov, splodil Mahalaléla. 13 Kénán žil ešte osemstoštyridsať rokov po splodení Mahalaléla a mal synov i dcéry. 14 Celkove Kénán žil deväťstodesať rokov; potom zomrel. 15 Mahalalél mal šesťdesiatpäť rokov, keď splodil Jereda. 16 Mahalalél žil ešte osemstotridsať rokov po splodení Jereda a mal synov i dcéry. 17 Celkove Mahalalél žil osemstodeväťdesiatpäť rokov; potom zomrel. 18 Jered mal stošesťdesiatdva rokov, keď splodil Enocha. 19 Jered žil ešte osemsto rokov po splodení Enocha a mal synov i dcéry. 20 Celkove Jered žil deväťstošesťdesiatdva rokov; potom zomrel. 21 Keď mal Enoch šesťdesiatpäť rokov, splodil Metúšelacha. 22 Enoch chodil s Bohom a žil ešte tristo rokov po splodení Metúšelacha a mal synov a dcéry. 23 Celkove Enoch žil tristošesťdesiatpäť rokov. 24 Enoch chodil s Bohom; ale zrazu ho nebolo, lebo Boh ho vzal. 25 Keď mal Metúšelach stoosemdesiatsedem rokov, splodil Lámecha. 26 Metúšelach žil ešte sedemstoosemdesiatdva rokov po splodení Lámecha, a mal synov i dcéry. 27 Celkove Metúšelach žil deväťstošesťdesiatdeväť rokov; potom zomrel. 28 Keď mal Lámech stoosemdesiatdva rokov, splodil syna, 29 nazval ho Nóachom a povedal: Tento nás poteší pri našej práci, pri námahe našich rúk na pôde, ktorú Hospodin preklial. 30 Lámech žil ešte päťstodeväťdesiatpäť rokov po splodení Nóacha a mal synov i dcéry. 31 Celkove Lámech žil sedemstosedemdesiatsedem rokov; potom zomrel. 32 Keď mal Nóach päťsto rokov, splodil Šéma, Cháma a Jáfeta. |
