Kniha Sudcov

1 (KAT) V ten deň Debora a Abinoemov syn Barak spievali:
1 (ROH) Toho dňa spievala Debora a Barák, syn Abinoamov, povediac:

2 (KAT) „Za to, že išli v čele Izraela vodcovia, za to, že ľud prejavoval ochotu: chváľte Pána!
2 (ROH) Za to, že sa vojvodcovia postavili na čelo Izraelovi, za to, že sa ľud dobrovoľne dostanovil do boja, dobrorečte Hospodinovi!

3 (KAT) Počúvajte, králi, napnite sluch, vodcovia! Ja by som rada Pánovi, ja by som spievať rada, rada by som hrať Pánovi, Izraelovmu Bohu.
3 (ROH) Počujte, kráľovia! Uši nastaviac pozorujte, kniežatá! Ja, Hospodinovi ja budem spievať! Žalmy budem spievať Hospodinovi, Bohu Izraelovmu.

4 (KAT) Pane, keď si vyšiel zo Seira, keď si kráčal z polí edomských, zem sa otriasala, nebo lialo, mraky cedili vodu.
4 (ROH) Hospodine, keď si vyšiel zo Seira, keď si kráčal s poľa Edomovho, triasla sa zem, áno, aj nebesia kropily, aj oblaky kropily vodou.

5 (KAT) Vrchy sa knísali pred Pánom, Sinaj pred Pánom, Izraelovým Bohom.
5 (ROH) Vrchy sa rozplývaly od tvári Hospodinovej, toď Sinai, od tvári Hospodina, Boha Izraelovho.

6 (KAT) Za čias Anatovho syna Samgara, za čias Jahel boli opustené cesty; tí, čo chodievali chodníčkami, uhýbali na kľukaté cesty.
6 (ROH) Za dní Samgara, syna Anátovho, za dní Jaheli boly prestaly cesty, a tí, ktorí chodievali chodníkmi, chodili krivými cestami postrannými.

7 (KAT) Zmizol vodca v Izraeli, zmizol, dokiaľ som nepovstala ja, Debora, nepovstala sťa matka v Izraeli.
7 (ROH) Prestaly boly otvorené dediny v Izraelovi, prestaly, dokiaľ som nepovstala ja Debora, dokiaľ som nepovstala, matka v Izraelovi.

8 (KAT) Vyhľadával nových bohov, zápäť v bránach vojna. Nebolo zrieť ani štítu, ani kopije medzi štyridsiatimi tisícmi Izraela.
8 (ROH) Keď si zvolili nových bohov, hneď bola vtedy vojna v bránach. A či azda bolo vidieť štít alebo kopiju medzi štyridsiatimi tisícami v Izraelovi?

9 (KAT) Vodcom Izraela patrí moja chvála i tým, čo sa ukázali ochotnými v ľude: chváľte Pána!
9 (ROH) Moje srdce je obrátené k vojvodcom Izraelovým, k dobrovoľným z ľudu. Dobrorečte Hospodinovi!

10 (KAT) Vy, čo jazdievate na beloňoch - osloch, vy, čo hoviete si na kobercoch, aj vy, ktorí putujete po cestách, vyspevujte!
10 (ROH) Vy, ktorí jazdíte na bielych osliciach, ktorí sedíte na pokrovcoch, ako aj vy, ktorí chodíte po cestách, rozprávajte!

11 (KAT) Na krik strelcov pri vodných nádržiach pochvalne sa vyslovujte o Pánovom víťazstve, o víťazných činoch jeho vodcov v Izraeli! Vtedy zostúpi Pánov ľud k bránam…
11 (ROH) Vzdialení od kriku strelcov, už v pokojnej práci medzi válovmi vody: tam nech oslavujú skutky spravedlivosti Hospodina, skutky spravedlivosti jeho otvorenej osady v Izraelovi! Vtedy sostúpil do brán utečený ľud Hospodinov!

12 (KAT) Hor' sa, hor' sa, Debora, hor' sa, hor' sa, zanôť pieseň! Vstaňže, Barak, zajmi zajatcov, syn Abinoemov!
12 (ROH) Zobuď sa, zobuď, Deboro! Zobuď sa, zobuď, a hovor pieseň! Povstaň, Baráku, a zajmi svojich zajatých, synu Abinoamov!

13 (KAT) Zostúp, zvyšok vodcov, ty, Pánov ľud, na hrdinov taký bohatý, zostúp ku mne!
13 (ROH) Vtedy zavládol pozostalec, slávnymi zavládol obecný ľud. Hospodin mi dal zavládnuť nad silnými mužmi bojovnými.

14 (KAT) Z Efraima najvyberanejší v údolí, v tvojom tyle, Benjamín, sú za tvojimi húfmi. Z Machira sa poschodili kniežatá, zo Zabulona zas držitelia žezla.
14 (ROH) Z Efraima, ich koreň išiel proti Amalechovi, za tebou, Efraime, Benjamin, s tvojím ľudom. Zo synov Machíra sišli zákonodarci a zo Zabulona tí, ktorí vedú pero pisára.

15 (KAT) Isacharské kniežatá sú s Deborou, Neftali je ako Barak: rútil sa do údolia za nimi. V krajoch Rubenových o vojne sú dlhé porady.
15 (ROH) Kniežatá z Izachára s Deborou, a celý Izachár, tak Barák, poslaný bol do údolia peší. Pri potokoch Rúbenových chopené boly veľké myšlienky srdca.

16 (KAT) Čože sedíš medzi košiarmi, aby si sa započúval do bľakotu stád? V krajoch Rubenových o vojne sú dlhé porady.
16 (ROH) Prečo si sedel medzi dvoma ohradami počúvať pískanie fujary v pohodlí pri pasení stád? Pri potokoch Rúbenových veľké výstihy srdca!

17 (KAT) Galaád si za Jordánom hovie. A Dan - čo tak ďaleko sa baví pri lodiach? Aser sedí na morskom pobreží, pokojne si býva na zátokách svojich.
17 (ROH) Gileád býval za Jordánom. A Dán prečože zostal pri lodiach? Aser sedel na brehu mora a býval nad svojimi zátokami.

18 (KAT) Zabulon, ľud, vydáva sa na smrť, Neftali takisto na výšinách poľa.
18 (ROH) Zabulon, udatný ľud, ktorý zarieknul svoju dušu na smrť a Naftali to isté na vysokých miestach poľa.

19 (KAT) Prichádzajú králi do boja. Ruvú sa kanaánski králi v Tanaku, tam pri megidských vodách, kúsok striebra nenesú sťa korisť.
19 (ROH) Prišli kráľovia, bojovali; vtedy bojovali kráľovia Kanaána, v Tánachu, pri vodách Megidda. Kúska striebra nevzali koristi.

20 (KAT) Bojujú boj hviezdy z neba, bojujú z dráh svojich proti Sisarovi.
20 (ROH) Z neba bojovali, hviezdy so svojich vysokých ciest silných bojovaly so Sizerom.

21 (KAT) Potok Kišon ich odnáša, potok Kišon, potok od vekov. Dupni, duša moja, od radosti mocne!
21 (ROH) Potok Kišon ich smietol, potok pravekov, potok Kišon. Pošliapala si, moja duša, silu.

22 (KAT) Dupotajú konské kopytá, keď ich hrdinovia trielia cvalom.
22 (ROH) Vtedy dupotaly kopytá koňa; dupotaly od rýchleho behu, rýchleho behu jeho silných.

23 (KAT) Preklínajte Meroz - rečie anjel Pánov, preklínajte jeho obyvateľov! Neprišli, ver', pomôcť Pánovi, pomôcť Pánovi jak hrdinovia.
23 (ROH) Zlorečte mestu Mérozu! hovorí anjel Hospodinov. Veľmi zlorečte jeho obyvateľom, lebo neprišli na pomoc Hospodinovi, na pomoc Hospodinovi medzi hrdinami.

24 (KAT) Nech je nado všetky ženy požehnaná Jahel, žena to Kenejca Hebera! Nech je požehnaná nado všetky ženy v stane!
24 (ROH) Nech je požehnaná nad iné ženy Jaheľ, žena Chebera Kénijského! Nad iné ženy nech je požehnaná vo svojom stáne!

25 (KAT) Vodu žiada. Podáva mu mlieko. V čaši pre vznešených smotanu mu dáva.
25 (ROH) Vody žiadal, podala mlieka, v kniežacej čaši priniesla smotany.

26 (KAT) Ruka sa jej načahuje po kolíku, po kováčskom kladive jej pravica. Rozháňa sa na Sisaru. Preráža mu hlavu. Roztrieskava, prebíja mu sluchy.
26 (ROH) Svoju ľavú ruku vystrela po kline a svoju pravicu po kladive tých, ktorí robia ťažkú prácu. A uderila Sizeru kladivom, rozdrtila jeho hlavu, roztĺkla, prerazila jeho sluchu.

27 (KAT) K nohám sa jej kláti, padá, dokonáva… k nohám sa jej kláti, padá; tam, kde klesol, leží zabitý.
27 (ROH) Skrčil sa pri jej nohách, padol, ležal. Pri jej nohách sa skrčil, padol; na mieste, kde sa skrčil, tam i padol zabitý.

28 (KAT) Oknom vyzerá a volá matka Sisarova cez mreže: »Prečo len tak dlho neprichádza jeho voz? Prečo sa tak oneskoruje dupot jeho záprahu?«
28 (ROH) Oknom vyzerala a hlasne volala mater Sizerova, cez mrežu. Prečo tak dlho nejde jeho voz? Prečo tak pozdia kroky jeho záprahov?

29 (KAT) Najmúdrejšia medzi jeho kňažnami jej odpovedá, sama si tiež vetí stále tieto slová:
29 (ROH) Múdre medzi jej kňažnami jej odpovedaly, áno, aj ona sama odpovedala sama sebe:

30 (KAT) »Isto nahabali, rozdeľujú korisť, po dievčati, po dvoch dievkach pre každého muža! Korisť: pestré rúcha Sisarovi! Korisť: pestré šaty, vyšívanú šatku - odedzu, dve vyšívané šatky na môj krk - Korisť …«
30 (ROH) Či azda nenašli? Či nedelia koristi? Dievča, po dvoch dievčatách na muža; ukoristené rúcha pestrofarebné dostanú sa Sizerovi; ukoristené rúcha pestrofarebné, vyšívané, pestrofarebné, vyšívané na obe strany, na hrdlo koristi!

31 (KAT) Tak zhynú všetci tvoji nepriatelia, Pane! No tí, čo milujú jeho, sú sťa východ slnka v jeho sile!“ Potom mala krajina štyridsať rokov pokoj.
31 (ROH) Tak nech zahynú všetci tvoji nepriatelia, ó, Hospodine! A tí, ktorí ho milujú, nech sú jako slnce, keď vychádza vo svojej hrdinskej sile. - A zem mala pokoj štyridsať rokov.