  | Kniha JózuaBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Joz 5, 1-15 |
1 (ROH) A stalo sa, keď počuli všetci amorejskí kráľovia, ktorí boli za Jordánom, k moru, i všetci kananejskí kráľovia, ktorí boli pri mori, že Hospodin vysušil vody Jordána pred synmi Izraelovými, dokiaľ ho neprešli, ich srdce sa rozlialo jako voda, a nebolo v nich viacej ducha odvahy pred synmi Izraelovými.
2 (ROH) V tom čase povedal Hospodin Jozuovi: Narob si ostrých nožov a obrež zase synov Izraelových po druhé.
3 (ROH) A Jozua si narobil ostrých nožov a obrezal synov Izraelových pri Gibeat-haarálot .
4 (ROH) A toto bola príčina, pre ktorú ich obrezal Jozua. Všetok ľud, ktorý vyšiel z Egypta, ktorí boli mužského pohlavia, všetci mužovia, súci do boja, pomreli na púšti, na ceste, keď vyšli z Egypta.
5 (ROH) Lebo obrezaní boli všetci, všetok ľud, ktorí vyšli, ale nikoho zo všetkého ľudu, z tých, ktorí sa narodili na púšti, na ceste, keď už boli vyšli z Egypta, neboli obrezali.
6 (ROH) Lebo štyridsať rokov chodili synovia Izraelovi po púšti, dokiaľ nevyhynul všetok ten národ, mužovia, súci do boja, ktorí boli vyšli z Egypta, ktorí nepočúvali na hlas Hospodina, ktorým potom prisahal Hospodin, že im neukáže zeme, o ktorej prisahal Hospodin ich otcom, že nám ju dá, zem to, ktorá tečie mliekom a medom.
7 (ROH) Ale ich synov postavil namiesto nich. Tých obrezal Jozua, pretože boli neobrezaní, lebo ich neboli obrezali na ceste.
8 (ROH) A stalo sa, keď už bol obrezaný celý národ, všetci, že zostali každý na svojom mieste v tábore, dokiaľ sa nevyhojili.
9 (ROH) A Hospodin riekol Jozuovi: Dneska som s vás odvalil pohanu Egypta. A nazval meno toho miesta Gilgal , a tak sa volá až do tohoto dňa.
10 (ROH) A synovia Izraelovi táborili v Gilgale a slávili Veľkú noc, štrnásteho dňa toho mesiaca, večer, na rovinách Jericha.
11 (ROH) A jedli z úrody zeme nasledujúceho dňa po Veľkej noci, nekvasené chleby a pražené zrno, práve toho istého dňa.
12 (ROH) A tak prestala manna na druhý deň, keď jedli z úrody zeme, a už viacej nemali synovia Izraelovi manny, ale jedli z úrody Kananejskej zeme toho roku.
13 (ROH) A stalo sa, keď bol Jozua pri Jerichu, že pozdvihol svoje oči a videl, že hľa, stojí naproti nemu nejakí muž, a jeho vytasený meč v jeho ruke. A Jozua išiel k nemu a povedal mu: Či si ty za nás a či za našich protivníkov?
14 (ROH) A muž odpovedal: Nie, lebo ja som knieža vojska Hospodinovho; teraz som prišiel. Vtedy padol Jozua na svoju tvár na zem a klaňal sa a povedal mu: Čo hovorí môj pán svojmu služobníkovi?
15 (ROH) A knieža vojska Hospodinovho riekol Jozuovi: Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté. A Jozua urobil tak.
| | | Joz 5, 1-15 |
Verš 2
V tom čase povedal Hospodin Jozuovi: Narob si ostrých nožov a obrež zase synov Izraelových po druhé.
Ex 4:25 - Vtedy vzala Cippora nôž, obrezala neobriezku svojho syna a vrhla ju k jeho nohám a riekla: Je isté, že si mi ženíchom krvi!
Verš 11
A jedli z úrody zeme nasledujúceho dňa po Veľkej noci, nekvasené chleby a pražené zrno, práve toho istého dňa.
Ex 12:39 - A napiekli z cesta, ktoré vyniesli z Egypta, nekvasených koláčov, lebo nebolo skyslo, pretože boli vyhnaní z Egypta a nemohli otáľať, ba ani potravy na cestu si nepripravili.
Lv 2:14 - A keď budeš obetovať Hospodinovi obilnú obeť prvých plodín, vtedy budeš obetovať klas, pražený na ohni, drvené z plodu na poli, obilnú to obeť svojich prvých plodín.
Verš 10
A synovia Izraelovi táborili v Gilgale a slávili Veľkú noc, štrnásteho dňa toho mesiaca, večer, na rovinách Jericha.
Ex 12:6 - A majúc naň pozor budete ho opatrovať až do štrnásteho dňa tohoto mesiaca, a zabije ho celé shromaždenie obce Izraelovej medzi oboma časmi večernými.
Verš 6
Lebo štyridsať rokov chodili synovia Izraelovi po púšti, dokiaľ nevyhynul všetok ten národ, mužovia, súci do boja, ktorí boli vyšli z Egypta, ktorí nepočúvali na hlas Hospodina, ktorým potom prisahal Hospodin, že im neukáže zeme, o ktorej prisahal Hospodin ich otcom, že nám ju dá, zem to, ktorá tečie mliekom a medom.
Nm 14:23 - prisahám, že neuvidia zeme, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom, ani niktorý z tých, ktorí ma popudzovali pohŕdajúc mnou, jej neuvidia.
Verš 13
A stalo sa, keď bol Jozua pri Jerichu, že pozdvihol svoje oči a videl, že hľa, stojí naproti nemu nejakí muž, a jeho vytasený meč v jeho ruke. A Jozua išiel k nemu a povedal mu: Či si ty za nás a či za našich protivníkov?
Ex 23:23 - Lebo môj anjel pojde pred tebou a dovedie ťa do zeme Amoreja, Heteja, Ferezeja, Kananeja, Heveja a Jebuzeja, a vyhladím ho.
Joz 5,1 - Pôvodné obyvateľstvo Palestíny je tu zadelené do dvoch skupín: 1. Emorejčania (Amorejčania), obývali prevažne horské kraje, a 2. Kanaánčania, ktorí boli usadení na nížinách a pri Mori, t. j. Stredozemnom, či Veľkom mori (Vg).
Joz 5,2 - Jozue z rozkazu Božieho znovu uvádza do života obriezku, ako vonkajšie znamenie zmluvy medzi Bohom a jeho ľudom.
Joz 5,3 - O užívaní kamenných nožov pri obriezke pozri Ex 4,25. Hoci v bežnom živote sa užívalo neskoršie kovových nožov, predsa pri tomto náboženskom úkone sa dlho držali nože kamenné. – Pahorok Aralot (= Predkožiek) je ten istý, ktorý vo v. 9 sa nazýva Galgala (Gilgál).
Joz 5,6 - "Krajina, ktorá oplýva mliekom a medom" – častý výraz v Písme sv. , ktorým chce len vyzdvihnúť pomerne väčšiu úrodnosť Palestíny v porovnaní s ostatnými krajinami. (Mlieko-bohaté pastviny pre stáda a dobytok; úrodné vinice so sladkým hroznom, z ktorého sa robí hroznový med debaš – arab. dibs.) Porov. tiež Ex 3,8.17; 13,5; 33,3; Lv 20,24; Nm 13,28a; 14,8; 16,13 n.; Dt 6,3; 11,9; 26,9.15; 27,3; 31,20; Jer 11,5; 32,22; Ez 20,6.15.
Joz 5,8 - Najväčšie bolesti po obriezkovej rane, spojené s horúčkou, dostavovali sa obyčajne na tretí deň (Gn 34,25). Po tejto hromadnej obriezke mohli Izraeliti celkom spokojne vyčkať vyhojenie v tábore, nebolo totiž odôvodnenej obavy, že by ich náhle prepadlo ustrašené domorodé obyvateľstvo (2,11.24; 5,1).
Joz 5,9 - Egyptská potupa – pod týmto termínom možno rozumieť egyptské otroctvo, z ktorého boli Izraeliti teraz definitívne vyslobodení, nakoľko už vkročili do zasľúbenej zeme a skrze právoplatnú obriezku sa stali zas vlastníctvom Božím. Táto myšlienka sa skrýva aj v pomenovaní miesta obriezky Galgala (hebr. Gilgál súvisí so slovesom galal ,váľať') – akoby ,odvalenie', t. j. egyptskej potupy.
Joz 5,10 - Podľa Ex 12,6 má sa sláviť Pascha (Veľká noc) dňa 14. nisana. Cez Jordán prešli do Galgaly 10. nisana a 14. nisana slávili Paschu.
Joz 5,16 - "Vodca Pánovho vojska" – Boží anjel, ktorý povzbudzoval Mojžiša z horiaceho kríka, teraz predstupuje pred Jozueho ako bojovník, aby ho po- vzbudil a dodal mu odvahy do nastávajúcich bojov.
