  | Kniha DeuteronómiumBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Dt 9, 1-29 |
1 (KAT) Počuj, Izrael! Zakrátko prejdeš Jordán, aby si si podrobil národy, ktoré sú väčšie a mocnejšie ako ty: (aby si dobyl) veľké mestá, opevnené až do neba,
1 (ROH) Počuj, Izraelu, ty dneská prejdeš cez Jordán, aby si vojdúc zaujal do dedičstva národy, väčšie a mocnejšie ako si ty, mestá, veľké a ohradené až do neba,
2 (KAT) aj mocný, urastený ľud Enakitov, ktorých poznáš a o ktorých si počul: »Kto môže obstáť pred Enakitmi?«
2 (ROH) veľký ľud a vysokej postavy, synov Enákových, ktorých znáš. A ty si počul hovoriť, kto vraj obstojí pred synmi Enákovými?
3 (KAT) Preto dnes vedz, že Pán pôjde pred tebou ako spaľujúci oheň, on ich porazí, on ich pred tebou poníži a ty ich vyženieš a zničíš, ako ti prisľúbil Pán.
3 (ROH) Ale dnes budeš vedieť, že Hospodin, tvoj Bôh, je ten, ktorý ide pred tebou, zožierajúci oheň, on ich zahladí, on ich poníži pred tebou, a vyženieš ich a zahubíš ich rýchle, tak ako ti hovoril Hospodin.
4 (KAT) Keď ich však Pán, tvoj Boh, vyženie, nehovor si v srdci: »Keďže som bol spravodlivý, Pán ma priviedol sem, aby som ovládol túto krajinu,« lebo tieto národy boli zničené pre svoju bezbožnosť.
4 (ROH) Nepovieš vo svojom srdci, keď ich zaženie Hospodin, tvoj Bôh, zpred tvojej tvári, vraj pre moju spravedlivosť ma sem voviedol Hospodin, aby som zaujal túto zem do dedičstva, a pre bezbožnosť týchto národov vyhnal ich Hospodin od mojej tvári.
5 (KAT) Nie pre svoju spravodlivosť a pre priamosť svojho srdca prichádzaš, aby si prevzal do vlastníctva ich krajinu; ale preto, že tieto národy sú bezbožné, Pán, tvoj Boh, ich vyženie pred tebou a tiež preto, aby sa splnilo, čo Pán prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.
5 (ROH) Oj, nie pre svoju spravedlivosť ani pre priamosť svojho srdca ideš ty zaujať ich zem do dedičstva; ale pravda pre bezbožnosť týchto národov vyženie ich Hospodin, tvoj Bôh, od tvojej tvári, a aby postavil slovo, ktoré prisahal Hospodin tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi,
6 (KAT) Buď si teda vedomý toho: nie preto, že si bol spravodlivý, dáva ti Pán, tvoj Boh, do vlastníctva túto krásnu krajinu, lebo ty si ľud nepoddajnej šije.
6 (ROH) a tedy budeš vedieť, že nie pre tvoju spravedlivosť dá ti Hospodin, tvoj Bôh, tú krásnu zem dobrú, aby si ju zaujal do dedičstva, lebo si ty ľud tvrdej šije.
7 (KAT) Pamätaj a nezabúdaj na to, ako si rozhneval Pána, svojho Boha, na púšti; odo dňa, keď ste vyšli z egyptskej krajiny, až kým ste neprišli sem, priečili ste sa Pánovi.
7 (ROH) Pamätaj, nezabudni, že si popudzoval k hnevu Hospodina, svojho Boha, na púšti odo dňa, ktorého si vyšiel z Egyptskej zeme, dokiaľ ste len neprišli na toto miesto; staväli ste sa Hospodinovi na odpor.
8 (KAT) Aj na Horebe ste rozhnevali Pána a on vás nahnevaný chcel vyhubiť;
8 (ROH) Aj na Horebe ste popudili Hospodina k hnevu, a Hospodin sa rozhneval na vás tak, že vás chcel zahladiť,
9 (KAT) vtedy, keď som ja vystúpil na vrch, aby som prevzal dve kamenné tabule, tabule zmluvy, ktorú s vami Pán uzavrel, a keď som štyridsať dní a štyridsať nocí ostal na vrchu bez toho, žeby som bol jedol chlieb a pil vodu.
9 (ROH) keď som ja bol vyšiel hore na vrch, aby som prevzal kamenné dosky, dosky smluvy, ktorú učinil s vami Hospodin, a bol som na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí; chleba som nejedol ani som nepil vody.
10 (KAT) Pán mi dal dve kamenné tabule popísané Božím prstom a na nich boli všetky slová, ktoré vám Pán povedal v deň zhromaždenia z ohňa na vrchu.
10 (ROH) A Hospodin mi dal dve kamenné dosky, popísané prstom Božím, a bolo na nich napísané podľa všetkých tých slov, ktoré hovoril Hospodin s vami na vrchu zprostred ohňa v deň shromaždenia.
11 (KAT) Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach mi Pán dal dve kamenné tabule, tabule zmluvy,
11 (ROH) A stalo sa po štyridsiatich dňoch a po štyridsiatich nociach, že mi dal Hospodin dve kamenné dosky, dosky smluvy.
12 (KAT) a povedal mi: »Vstaň, zostúp rýchlo dolu, lebo tvoj ľud, čo si vyviedol z Egypta, zle robí! Veľmi rýchlo opustili cestu, ktorú som im určil, a urobili si liatu modlu!«
12 (ROH) A Hospodin mi riekol: Vstaň, sídi rýchle odtiaľto, lebo sa zkazil tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta; rýchle vybočili z cesty, ktorú som im prikázal, urobili si sliatinu.
13 (KAT) A Pán mi ešte povedal: »Videl som tento ľud a pozri, je to ľud nepoddajnej šije!
13 (ROH) A ešte mi riekol Hospodin takto: Videl som ten ľud, že hľa, je to ľud tvrdej šije.
14 (KAT) Nechaj ma, ja ich vyničím a vytriem ich mená spod neba, teba však urobím veľkým národom, mocnejším, ako je tento.«
14 (ROH) Nechaj ma, a zahladím ich a vytriem ich meno zpod nebies a učiním teba národom, mocnejším a väčším čo do počtu ako je on.
15 (KAT) Obrátil som sa a zostúpil som z vrchu, zatiaľ čo vrch blčal ohňom, a dve tabule som mal v rukách.
15 (ROH) Vtedy som sa obrátil a sišiel som s vrchu - a vrch horel ohňom - a dve dosky smluvy som niesol na oboch svojich rukách.
16 (KAT) A tu som videl, že ste zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu: urobili ste si liate teľa, rýchlo ste opustili cestu, ktorú vám vyznačil Pán.
16 (ROH) Ale keď som videl, že hľa, zhrešili ste proti Hospodinovi, svojmu Bohu: urobili ste si teľa, sliatinu, vybočiac rýchle z cesty, ktorú vám prikázal Hospodin,
17 (KAT) I schytil som dve tabule, odhodil som ich z rúk a roztrieskal som ich pred vašimi očami.
17 (ROH) pochytil som dve dosky a hodil som ich s oboch svojich rúk a rozbil som ich pred vašimi očami.
18 (KAT) Potom som sa vrhol pred Pána ako predtým, štyridsať dní a štyridsať nocí bez toho, že by som bol jedol chlieb a pil vodu, za všetky vaše hriechy, ktoré ste popáchali, keď ste robili, čo je ohavné v Pánových očiach, a keď ste ho hnevali.
18 (ROH) A padnúc ležal som pred Hospodinom ako tam prv, štyridsať dní a štyridsať nocí, chleba som nejedol ani som nepil vody pre všetky vaše hriechy, ktorými ste hrešili robiac to, čo je zlé v očiach Hospodinových, aby ste ho popudzovali k hnevu.
19 (KAT) Zľakol som sa hnevu a zlosti, ktorou Pán voči vám zahorel tak, že vás chcel vyhubiť; ale Pán ma vypočul aj tento raz.
19 (ROH) Lebo som sa bál hnevu a prchlivosti, pretože sa bol rozhneval Hospodin na vás a chcel vás zahladiť. Ale Hospodin ma vyslyšal aj tento raz.
20 (KAT) Aj na Árona sa Pán rozhneval a tiež ho chcel zahubiť, ale prosil som vtedy aj za Árona.
20 (ROH) Aj na Árona sa vtedy veľmi rozhneval Hospodin a tiež ho chcel zahladiť, ale aj za Árona som sa modlil toho času.
21 (KAT) A vašu ohavnosť, ktorú ste urobili, teľa som zobral, spálil, roztrieskal som ho na kúsky tak, že ostal len prach a ten prach som hodil do potoka, čo steká z vrchu.
21 (ROH) A vzal som váš hriech, ktorý ste urobili, totiž to teľa, a spálil som ho ohňom a tĺkol som ho drviac mocne, až bolo obrátené na prach, na drobný prach, a potom som hodil jeho prach do potoka, ktorý tiekol s vrchu.
22 (KAT) Aj v Tabere a v Masse a v Kibrot-Hatave ste vydráždili Pána do hnevu.
22 (ROH) I v Tabere i v Masse i v Kibrót-hattáve popudzovali ste Hospodina k hnevu.
23 (KAT) A keď vás Pán od Kadešbarny poslal so slovami: »Vystúpte a zaujmite krajinu, ktorú som vám dal,« protivili ste sa rozkazu Pána, svojho Boha, neverili ste mu a nepočúvali ste ho.
23 (ROH) I vtedy, keď vás bol poslal Hospodin z Kádeš-barnee povediac: Iďte hore a zaujmite do dedičstva zem, ktorú som vám dal! postavili ste sa rozkazu Hospodina, svojho Boha, na odpor a neverili ste mu a nepočúvali ste na jeho hlas.
24 (KAT) Boli ste vždy odbojní, čo vás poznám!
24 (ROH) Protivili ste sa Hospodinovi od prvého dňa, ktorého som vás poznal.
25 (KAT) Aj vtedy som sa vrhol pred Pána a štyridsať dní a štyridsať nocí som tam ležal, lebo Pán sa vyhrážal, že vás zahubí;
25 (ROH) A padnúc ležal som pred Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí, ktoré som tam ležal, lebo Hospodin povedal, že vás ide zahladiť.
26 (KAT) ale ja som prosil Pána a vravel som: »Pane, môj Pane, nevyhub svoj ľud a svoje vlastníctvo, ktoré si svojou mocou vyslobodil a ktoré si silnou rukou vyviedol z Egypta.
26 (ROH) A modlil som sa Hospodinovi a povedal som: Panovníku Hospodine, nezkaz svojho ľudu a svojho dedičstva, ktoré si vykúpil svojou veľkosťou, ktoré si vyviedol z Egypta silnou rukou!
27 (KAT) Pamätaj na svojho služobníka Abraháma, Izáka a Jakuba! Nepozeraj na zaťatosť tohto ľudu, na ich bezbožnosť a ich hriech!
27 (ROH) Pamätaj na svojich služobníkov, na Abraháma, Izáka a Jakoba! Nehľaď na tvrdosť tohoto ľudu, na jeho bezbožnosť a na jeho hriech!
28 (KAT) Nech nevravia v krajine, z ktorej si ich vyviedol: ‚Pán ich nemohol voviesť do krajiny, ktorú im prisľúbil, a nenávidel ich, preto ich vyviedol na púšť, aby ich usmrtil.'
28 (ROH) Aby neriekli obyvatelia zeme, z ktorej si nás vyviedol: Pretože ich nemohol Hospodin voviesť do zeme, o ktorej im hovoril, a pretože ich nenávidel, ich vyviedol, aby ich usmrtil na púšti.
29 (KAT) Veď oni sú tvoj ľud a tvoje vlastníctvo, ktoré si vyviedol svojou mohutnou silou a vystretým ramenom!«
29 (ROH) A oni sú predsa len tvojím ľuďom a tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol vo svojej veľkej sile a svojím vystretým ramenom.
| | | Dt 9, 1-29 |
Verš 2
aj mocný, urastený ľud Enakitov, ktorých poznáš a o ktorých si počul: »Kto môže obstáť pred Enakitmi?«
Nm 13:32 - Ale mužovia, čo šli s ním, vraveli: „Nie, nemôžeme ísť proti tomu ľudu, veď je silnejší ako my!“
Verš 3
Preto dnes vedz, že Pán pôjde pred tebou ako spaľujúci oheň, on ich porazí, on ich pred tebou poníži a ty ich vyženieš a zničíš, ako ti prisľúbil Pán.
Dt 4:24 - Lebo Pán, tvoj Boh, je stravujúci oheň, on je žiarlivý Boh.
Heb 12:29 - Veď náš Boh je stravujúci oheň.
Verš 5
Nie pre svoju spravodlivosť a pre priamosť svojho srdca prichádzaš, aby si prevzal do vlastníctva ich krajinu; ale preto, že tieto národy sú bezbožné, Pán, tvoj Boh, ich vyženie pred tebou a tiež preto, aby sa splnilo, čo Pán prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.
Gn 12:7 - Tu sa Abramovi zjavil Pán a povedal mu: „Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.“ On tam potom postavil Pánovi, ktorý sa mu zjavil, oltár.
Gn 13:15 - lebo celú zem, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky.
Gn 15:7 - Potom mu povedal: „Ja som Pán. Ja som ťa vyviedol z Chaldejského Uru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“
Gn 17:8 - A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán do večného vlastníctva; a budem vaším Bohom.“
Gn 26:4 - »Rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy neba a ja dám tvojmu potomstvu všetky tieto krajiny a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.«
Gn 28:13 - A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: „Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu.
Verš 7
Pamätaj a nezabúdaj na to, ako si rozhneval Pána, svojho Boha, na púšti; odo dňa, keď ste vyšli z egyptskej krajiny, až kým ste neprišli sem, priečili ste sa Pánovi.
Ex 14:11 - A Mojžišovi vraveli: „Či nebolo v Egypte hrobov, keď si nás zobral so sebou umrieť na púšti?! Čo si nám to urobil, že si nás vyviedol z Egypta?
Ex 16:2 - A celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti.
Ex 17:2 - A ľud doliehal na Mojžiša a vravel: „Daj nám vodu na pitie!“ Ale Mojžiš im odvetil: „Prečo sa vadíte so mnou a prečo pokúšate Pána?“
Nm 11:4 - Primiešaný ľud, čo bol medzi nimi, dostal chuť na iné jedlá a potom sa začali aj Izraeliti opätovne žalovať a hovorili: „Kto nám dá jesť mäso?
Verš 8
Aj na Horebe ste rozhnevali Pána a on vás nahnevaný chcel vyhubiť;
Ex 32:4 - On to vzal z ich rúk, roztopil to a urobil zlaté teľa. A oni vraveli: „Toto je tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny!“
Ž 106:19 - Urobili si teľa na Horebe a klaňali sa soche uliatej;
Verš 9
vtedy, keď som ja vystúpil na vrch, aby som prevzal dve kamenné tabule, tabule zmluvy, ktorú s vami Pán uzavrel, a keď som štyridsať dní a štyridsať nocí ostal na vrchu bez toho, žeby som bol jedol chlieb a pil vodu.
Ex 24:18 - Mojžiš vošiel do oblaku a Mojžiš zostal na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí.
Ex 34:28 - A ostal tam s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb a nepil vodu. Potom Pán napísal na tabule príkazy zmluvy, desatoro prikázaní.
Verš 10
Pán mi dal dve kamenné tabule popísané Božím prstom a na nich boli všetky slová, ktoré vám Pán povedal v deň zhromaždenia z ohňa na vrchu.
Ex 31:18 - A keď s ním na vrchu Sinaj dokončil svoj rozhovor, dal Mojžišovi dve kamenné tabule, popísané Božím prstom.
Verš 13
A Pán mi ešte povedal: »Videl som tento ľud a pozri, je to ľud nepoddajnej šije!
Ex 32:9 - Potom Pán povedal Mojžišovi: „Videl som, čo je to za ľud. Pozri, je to ľud nepoddajnej šije!
Ex 33:3 - a on ťa vovedie do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom. Ja nepôjdem uprostred teba, lebo si ľud nepoddajnej šije. Inak by som ťa musel cestou zahubiť.“
Ex 34:9 - a povedal: „Ak som, Pane, našiel milosť v tvojich očiach, prosím, poď s nami, Pane! Je to síce ľud nepoddajnej šije, ale odpusť nám naše previnenia a hriech a prijmi nás za svojich!“
Dt 10:16 - Obrežte si teda predkožku svojho srdca a nezatvrdzujte si už šiju!
Dt 31:27 - Veď ja poznám spurnosť a tvrdosť tvojej šije. Veď aj teraz, keď som ešte medzi vami živý, spriečili ste sa Pánovi! O čo skôr to bude tak po mojej smrti!
2Kr 17:14 - No nepočúvali, ale zatvrdili si šiju ako ich otcovia, ktorí neverili Pánovi, svojmu Bohu.
Verš 14
Nechaj ma, ja ich vyničím a vytriem ich mená spod neba, teba však urobím veľkým národom, mocnejším, ako je tento.«
Ex 32:10 - Teraz ma nechaj, nech zahorí môj hnev proti nim a vyhubím ich! Teba však urobím veľkým národom.“
Ž 106:23 - Už povedal, že ich vyhubí, keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného. On si stal v prielome pred neho, aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.
Verš 21
A vašu ohavnosť, ktorú ste urobili, teľa som zobral, spálil, roztrieskal som ho na kúsky tak, že ostal len prach a ten prach som hodil do potoka, čo steká z vrchu.
Ex 32:20 - Nato chytil teľa, ktoré si urobili, spálil ho na ohni a rozmrvil ho na prach. Ten vysypal do vody a dal ju Izraelitom piť.
Verš 22
Aj v Tabere a v Masse a v Kibrot-Hatave ste vydráždili Pána do hnevu.
Nm 11:1 - Ľud začal volať k Pánovi, že sa mu zle vodí. Keď to Pán začul, zahorel hnevom. Vyšľahol oproti nim Pánov oheň a strávil okraj tábora.
Ex 17:7 - Potom nazval to miesto Massa a Meríba, lebo Izraeliti sa tam vadili a pokúšali Pána, keď vraveli: „Je teda Pán medzi nami, alebo nie?“
Nm 11:4 - Primiešaný ľud, čo bol medzi nimi, dostal chuť na iné jedlá a potom sa začali aj Izraeliti opätovne žalovať a hovorili: „Kto nám dá jesť mäso?
Nm 11:34 - Preto nazvali to miesto Kibrot-Hatava (Hroby pažravosti); tam totiž pochovali pažravý ľud.
Verš 23
A keď vás Pán od Kadešbarny poslal so slovami: »Vystúpte a zaujmite krajinu, ktorú som vám dal,« protivili ste sa rozkazu Pána, svojho Boha, neverili ste mu a nepočúvali ste ho.
Nm 13:3 - „Pošli mužov, nech sa prezvedia o krajine Kanaán, ktorú chcem dať Izraelitom. Z každého kmeňa pošli po jednom, všetci nech sú poprední mužovia.“
Nm 14:1 - Tu sa dal všetok ľud do kriku a národ nariekal cez celú noc,
Verš 26
ale ja som prosil Pána a vravel som: »Pane, môj Pane, nevyhub svoj ľud a svoje vlastníctvo, ktoré si svojou mocou vyslobodil a ktoré si silnou rukou vyviedol z Egypta.
Ex 32:11 - Ale Mojžiš sa pokúšal upokojiť Pána, svojho Boha, a hovoril: „Prečo by mal, Pane, vybúšiť tvoj hnev proti ľudu, ktorý si ty mohutnou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny?!
Nm 14:13 - Ale Mojžiš vravel Pánovi: „Egypťania počuli, že ty si z ich stredu vyviedol tento ľud svojou mocou;
Verš 28
Nech nevravia v krajine, z ktorej si ich vyviedol: ‚Pán ich nemohol voviesť do krajiny, ktorú im prisľúbil, a nenávidel ich, preto ich vyviedol na púšť, aby ich usmrtil.'
Ex 32:12 - Prečo by mali Egypťania vravieť: »V zlovôli ich vyviedol, aby ich zmárnil na horách a vyničil ich zo zemského povrchu?!« Odlož svoj prudký hnev a maj zľutovanie nad nešťastím svojho ľudu!
Nm 14:16 - »Pretože Pán nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im prísahou prisľúbil, pobil ich na púšti!«
Dt 9,2 - O Enakitoch pozri 1,28. Boli to ľudia obrovskej postavy. Videli ich v Palestíne vyzvedači, ktorých ta poslal Mojžiš (Nm 13,29).
Dt 9,6 - Porov. Ex 32,9; 33,3.5; 34,9.
Dt 9,7 - Izrael si nijako nezaslúžil túto zem, naopak, stal sa jej nehodným pre svoje hriechy (Ex 32 – 34).
Dt 9,9 - Ex 24,12–18.
Dt 9,10 - Ex 19 n.
Dt 9,12 - Ex 32,7–10.
Dt 9,16 - Ex 32,9a.
Dt 9,19 - Na Mojžišovu prosbu Pán často odpúšťal previnenia ľudu (Ex 32,14 a predtým Ex 17,4; Nm 11,2; 12,13 n.; 14,13 n.; 21,7).
Dt 9,21 - Porov. Ex 32,20.
Dt 9,22 - Pozri Nm 11,1–3; Ex 17,7. – Kibrot-Hatava – Hroby baživosti, pažravosti, pozri Nm 11,34.
Dt 9,23 - Porov. Nm 13,1 n. a 20,1 n.
Dt 9,25-29 - Veršom 25. vracia sa Mojžiš k rozprávaniu verša 18. O Mojžišovej modlitbe (v. 26 n.) porov. Ex 32,11–13.
