  | Kniha DeuteronómiumBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Dt 25, 1-19 |
1 (KAT) Ak vznikne medzi dvoma spor a obrátia sa na sudcov, oni ospravedlnia toho, ktorého uznajú za nevinného, a previnilca odsúdia.
1 (ROH) Keby povstal spor medzi niektorými ľuďmi, prijdú k súdu, a budú ich súdiť a vyhlásia toho, kto je spravedlivý, za spravedlivého, a vinného vyhlásia za vinného.
2 (KAT) Keď uvidia, že si vinník zasluhuje bitku, sudca ho dá natiahnuť a dá ho biť vo svojej prítomnosti; množstvo úderov bude podľa veľkosti jeho viny,
2 (ROH) A keby vinník zaslúžil bitku, vtedy rozkáže sudca ho položiť a dá ho biť pred sebou, podľa veľkosti jeho viny, istým počtom úderov.
3 (KAT) ale tak, aby sa neprekročila štyridsiatka, aby tvoj brat neodišiel pred tvojimi očami hrozne dosekaný.
3 (ROH) Štyridsať ráz ho dá uderiť; nepridá, aby snáď, keby ho dal biť nad to, primnohými údermi, nebol potupený tvoj brat pred tvojimi očima.
4 (KAT) Nedávaj náhubok býkovi, čo mláti na humne.
4 (ROH) Nezaviažeš volu úst, keď mláti.
5 (KAT) Ak budú bývať bratia spolu a jeden z nich zomrie bezdetný, manželka zomrelého sa nevydá za cudzieho, ale vezme si ju druhý brat a dá potomstvo zomrelému bratovi:
5 (ROH) Keby bývali bratia spolu, a jeden z nich by zomrel, a nemal by syna, žena toho mŕtveho sa nevydá von za cudzieho; jej švagor vojde k nej a vezme si ju za ženu švagrovským právom.
6 (KAT) prvorodeného syna, ktorého bude mať od nej, pomenuje po zomrelom bratovi, aby jeho meno nebolo vytreté z Izraela.
6 (ROH) A bude, že prvorodený, ktorého porodí, bude stáť na mene jeho brata, toho zomrelého, aby nebolo vytreté jeho meno z Izraela.
7 (KAT) Ak si nebude chcieť vziať ženu svojho brata za manželku, ako je podľa zákona povinný, nech žena ide k mestskej bráne, nech sa obráti na starších mesta a nech povie: »Brat môjho muža nechce oživiť meno svojho brata v Izraeli, nechce si ma vziať za manželku.«
7 (ROH) Ale keby nechcel človek vziať si svoju švagrinú-vdovu za ženu, vtedy odíde jeho švagriná hore ku bráne ku starším a povie: Brat môjho zomrelého muža nechce vzbudiť svojmu bratovi meno v Izraelovi, nechce si ma vziať za ženu podľa švagrovského práva.
8 (KAT) Starší ho dajú predvolať a opýtajú sa ho. Ak povie: »Nechcem ju za manželku,«
8 (ROH) Vtedy ho zavolajú starší jeho mesta a budú s ním hovoriť. A keby stojac povedal: Nechcem si ju vziať,
9 (KAT) žena k nemu pristúpi, zobuje mu obuv z nohy, napľuje mu do tváre a povie: »Tak nech sa stane mužovi, ktorý nechce postaviť dom svojmu bratovi!«
9 (ROH) pristúpi k nemu jeho švagriná-vdova pred očami starších, sozuje jeho obuv s jeho nohy a napľuje mu do tvári, odpovie a riekne: Tak sa urobí mužovi, ktorý nebuduje domu svojho brata.
10 (KAT) A jeho meno nech je v Izraeli: dom zobutého!
10 (ROH) A bude sa volať v Izraelovi: Dom vyzutého z obuvi.
11 (KAT) Ak sa budú dvaja mužovia vadiť a dôjde k bitke medzi nimi a žena jedného muža v snahe vyslobodiť svojho muža z rúk silnejšieho natiahne ruku a chytí ho za prirodzenie,
11 (ROH) Keby sa vadili mužovia spolu, druh s druhom, a keby pristúpila žena toho jedného, aby vytrhla svojho muža z ruky toho, ktorý by ho bil, a vystrela by svoju ruku a pochytila ho za jeho úd hanby,
12 (KAT) odsekni jej ruku a nedaj sa pohnúť k nijakému zľutovaniu s ňou!
12 (ROH) vtedy utneš jej ruku; nezľutuje sa tvoje oko.
13 (KAT) Nemaj vo svojom vrecúšku dvojaké závažie, jedno väčšie, druhé menšie!
13 (ROH) Nebudeš mať vo svojom miešku rôzneho závažia, väčšieho a menšieho.
14 (KAT) Nemaj v dome dvojakú efu, jednu väčšiu, druhú menšiu!
14 (ROH) Nebudeš mať vo svojom dome rôznej efy, väčšej a menšej.
15 (KAT) Maj pravé a správne závažie i pravú a správnu efu, aby si mohol dlho žiť v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.
15 (ROH) Závažie budeš mať úplné a spravedlivé, aj efu budeš mať úplnú a spravedlivú, aby sa predĺžily tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh.
16 (KAT) Veď Pánovi, tvojmu Bohu, oškliví sa ten, kto robí také veci, a protiví sa mu každá nespravodlivosť.
16 (ROH) Lebo ohavnosťou Hospodina, tvojho Boha, je každý, kto to robí, každý, kto robí neprávosť.
17 (KAT) Pamätaj na to, čo ti urobili Amalekiti na ceste, keď si vychádzal z Egypta;
17 (ROH) Pamätať budeš na to, čo ti urobil Amalech na ceste, keď ste išli z Egypta,
18 (KAT) ako vyrazili proti tebe a porúbali tvoje voje, ktoré sa oneskorili pre únavu, keď si bol zmorený hladom a námahou, a nebáli sa Boha.
18 (ROH) že vyšiel proti tebe na ceste a pobil všetkých zadných v tvojom tábore utrmácaných, idúcich za tebou, kým si ty bol ustatý a zomdlený, a nebál sa Boha.
19 (KAT) Keď ti teda Pán, tvoj Boh, dá odpočinok a podmaní ti všetky národy naokolo v krajine, ktorú ti prisľúbil, vytrieš jeho meno spopod neba. Nezabudni na to!
19 (ROH) A preto bude, keď ti dá Hospodin, tvoj Bôh, odpočinutie od všetkých tvojich nepriateľov dookola v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, aby si ju zaujal dedične, vyhladíš pamiatku Amalecha zpod nebies. Nezabudneš!
| | | Dt 25, 1-19 |
Verš 3
ale tak, aby sa neprekročila štyridsiatka, aby tvoj brat neodišiel pred tvojimi očami hrozne dosekaný.
2Kor 11:24 - Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej,
Verš 4
Nedávaj náhubok býkovi, čo mláti na humne.
1Kor 9:9 - V Mojžišovom zákone je predsa napísané: „Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu.“ Vari tu Boh myslí na voly?
1Tim 5:18 - Veď Písmo hovorí: „Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu“ a „Robotník si zaslúži svoju mzdu.“
Verš 5
Ak budú bývať bratia spolu a jeden z nich zomrie bezdetný, manželka zomrelého sa nevydá za cudzieho, ale vezme si ju druhý brat a dá potomstvo zomrelému bratovi:
Mt 22:24 - „Učiteľ, Mojžiš povedal, že ak niekto zomrie a nemal deti, jeho brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
Mk 12:19 - „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
Lk 20:28 - „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
Verš 7
Ak si nebude chcieť vziať ženu svojho brata za manželku, ako je podľa zákona povinný, nech žena ide k mestskej bráne, nech sa obráti na starších mesta a nech povie: »Brat môjho muža nechce oživiť meno svojho brata v Izraeli, nechce si ma vziať za manželku.«
Rút 4:7 - Od starodávna bolo v Izraeli (zvykom) pri kupovaní alebo pri zámene vecí, aby bola celá záležitosť pevná, že jeden si vyzul obuv a podal ju druhému. To bolo ako potvrdenie v Izraeli.
Verš 16
Veď Pánovi, tvojmu Bohu, oškliví sa ten, kto robí také veci, a protiví sa mu každá nespravodlivosť.
Prís 11:1 - Falošná váha oškliví sa Pánovi, páči sa mu spravodlivé závažie.
Verš 17
Pamätaj na to, čo ti urobili Amalekiti na ceste, keď si vychádzal z Egypta;
Ex 17:8 - Tu prišiel Amalek a pri Rafidim napadol Izrael.
Dt 25,1-3 - Predpis sa dotýka menších previnení. Sudcovia mohli pokarhať a mohli odsúdiť podľa previnenia na trest bitím. Počet úderov sa nameral podľa viny. Bilo sa v prítomnosti sudcu. Počet úderov nesmel prestúpiť 40. Neskoršie najväčší telesný trest bol 39 úderov. Umenšili to preto, aby sa pri rátaní nepomýlili a neudreli viac ráz.
Dt 25,4 - Mlátilo sa obyčajne na poli, na vyvýšenejšom mieste. Na rozloženom obilí vodili statok dookola a ťažké šľapy dobytka vymŕvali zrno. Aby dobytok nežral z obilia, dávali mu náhubok. Mojžiš to zakazuje a chce, aby aj zvieratá mali akúsi odmenu za svoju robotu (1 Kor 9,9; 1 Tim 5,18).
Dt 25,5-10 - Bratia, t. j. tí, čo majú spoločného otca, pretože ide o dedičstvo (Gn 38,8). Zdá sa, že zákon viazal len slobodných bratov, a to tiež len vtedy, keď švagriná bola v takom veku, že mohla mať nádej na potomka. Ak bola v pokročilom veku, tento zákon (manželstvo levirátne) nezaväzoval bratov zomrelého. – Nanútené manželstvo však spravidla nebýva šťastné, preto brat (neskoršie aj ďalší príbuzný) mohol sa tejto povinnosti vyhnúť. Vtedy ho žena obžalovala pred staršími mesta, zobula mu obuv a hodila mu ju do tváre. Tým sa znázorňovalo jednak potupenie, jednak to, že brat zomrelého pozbavuje sa akéhokoľvek práva, ktoré mu dával zákon na majetok jeho brata. Jeden z aspektov tohto manželstva a s ním spojenej praxe nachádzame v Knihe Rút 4. hl. Narážku na to nachádzame aj neskôr v Novom zákone u Jána 1,24–34. Zmienka Jána Krstiteľa o remienkoch na "sandáloch" a o práve Ježiša Krista, ktorý bol "prv ako ja", je pochopiteľná aj na pozadí tohto židovského práva. Ježiš je Mesiáš a má právo na Cirkev preto, že bol "prv" ako Ján Krstiteľ (Jn 1,24–34). Stiahnuť si obuv z nohy znamenalo v tejto súvislosti vzdať sa svojho práva (porov. pozn. k Rút 4,7).
Dt 25,13-16 - Porov. Lv 19,35 n. Toto nie je vlastne zákon, pretože nemá pripojenú nijakú sankciu. Je to mravná požiadavka, zakladajúca sa na poukaze, že Boh je strážcom poriadku a že tresce každú nespravodlivosť. – Merica, čiže efa, merala 36,44 l. Bola to miera na pevné sypké veci.
Dt 25,17-19 - Pozri Ex 17,8 n. a 1 Sam 15,2–33; 30,1–18. O udalosti v. 18 Sväté písmo na inom mieste nehovorí.
