Evanjelium podľa Marka

1 (KAT) Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja.
1 (ROH) A prišli na druhú stranu mora do kraja Gadarénov.

2 (KAT) Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom.
2 (ROH) A jako vyšiel z lode, hneď sa s ním stretol človek z hrobov, v nečistom duchu,

3 (KAT) Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami.
3 (ROH) ktorý to človek mal svoje obydlie v hroboch, a už ho ani reťazami nemohol nikto viacej poviazať,

4 (KAT) Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť.
4 (ROH) pretože bol často poviazaný putami na nohách a reťazami a roztrhal reťazi a putá polámal, a nikto ho nevládal skrotiť.

5 (KAT) A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi.
5 (ROH) A vždycky, vodne i vnoci, bol na tamojších vrchoch a v hroboch a kričal a bil sa kameňmi.

6 (KAT) Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu
6 (ROH) A keď uvidel Ježiša zďaleka, bežal a poklonil sa mu

7 (KAT) a skríkol veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!“
7 (ROH) a skríknuc velikým hlasom povedal: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Zaväzujem ťa prísahou na Boha, aby si ma netrápil!

8 (KAT) Lebo Ježiš mu povedal: „Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka!“
8 (ROH) Lebo mu hovoril: Vyjdi z človeka, nečistý duchu!

9 (KAT) A spýtal sa ho: „Ako sa voláš?“ Odpovedal mu: „Volám sa pluk, lebo je nás mnoho.“
9 (ROH) A pýtal sa ho: Jako ti je meno? A povedal mu: Legion mi je meno, lebo nás je mnoho.

10 (KAT) A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja.
10 (ROH) A veľmi ho prosil, žeby ich neposielal preč z toho kraja.

11 (KAT) Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň.
11 (ROH) A bolo tam na svahu vrchu veliké stádo svíň, pasúce sa.

12 (KAT) Preto ho prosili: „Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich.“
12 (ROH) A prosili ho všetci tí démoni a hovorili: Pošli nás do tých svíň, aby sme vošli do nich.

13 (KAT) On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda - okolo dvetisíc kusov - sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila.
13 (ROH) A Ježiš im hneď dovolil. Vtedy vyšli nečistí duchovia a vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do mora, a bolo ich okolo dvoch tisícov, a potopily sa v mori.

14 (KAT) Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo.
14 (ROH) A tí, ktorí ich pásli, utiekli a oznámili to v meste i v domoch v poli. A vyšli vidieť, čo sa to stalo.

15 (KAT) Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza.
15 (ROH) A prišli k Ježišovi a videli posadlého, že sedí a je odiaty a má zdravý rozum, ten ktorý to bol mal ten legion, a báli sa.

16 (KAT) Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami.
16 (ROH) A tí, ktorí to videli, rozprávali im, ako sa to stalo tomu posadlému, aj o tých sviniach.

17 (KAT) A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja.
17 (ROH) A začali ho prosiť, žeby odišiel z ich kraja.

18 (KAT) Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním.
18 (ROH) A keď vchádzal do lode, prosil ho ten predtým posadlý, žeby bol s ním.

19 (KAT) On mu to nedovolil, ale mu povedal: „Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“
19 (ROH) No, Ježiš ho nenechal, ale mu povedal: Idi do svojho domu ku svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti učinil Pán a že sa zmiloval nad tebou.

20 (KAT) On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.
20 (ROH) A odišiel a začal hlásať v Desaťmestí, jaké veľké veci mu učinil Ježiš; a všetci sa divili.

21 (KAT) Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori.
21 (ROH) A keď sa preplavil Ježiš na lodi zase na druhú stranu, sišiel sa k nemu veliký zástup, a bol pri mori.

22 (KAT) Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus, a len čo ho zazrel, padol mu k nohám
22 (ROH) A hľa, prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairus, a keď ho videl, padol k jeho nohám

23 (KAT) a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“
23 (ROH) a veľmi ho prosil a hovoril: Moja dcéruška skonáva: prosím, žeby si prišiel a vzložil na ňu ruky, že by bola uzdravená a žila.

24 (KAT) Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho.
24 (ROH) A odišiel s ním. A išiel za ním veliký zástup, a tlačili ho zo všetkých strán.

25 (KAT) Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok.
25 (ROH) Vtedy nejaká žena, ktorá bola v nemoci toku krvi dvanásť rokov

26 (KAT) Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie.
26 (ROH) a mnoho vytrpela od mnohých lekárov a potrovila všetko svoje imanie, a nič jej to nebolo pomohlo, lež ešte bola prišla do horšieho;

27 (KAT) Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat.
27 (ROH) tá, keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa jeho rúcha,

28 (KAT) Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“
28 (ROH) lebo si bola povedala: Ak sa len jeho rúcha dotknem, budem uzdravená.

29 (KAT) A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená.
29 (ROH) A hneď vyschol prameň jej krvi, a pocítila na tele, že je uzdravená od svojej choroby.

30 (KAT) Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“
30 (ROH) A Ježiš hneď poznal v sebe, že vyšla z neho moc, a obrátiac sa v zástupe vravel: Kto sa dotknul mojeho rúcha?

31 (KAT) Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: »Kto sa ma dotkol?«“
31 (ROH) A jeho učeníci mu vraveli: Vidíš, že ťa zástup tlačí zo všetkých strán, a hovoríš: Kto sa ma dotknul?

32 (KAT) Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila.
32 (ROH) Ale on sa ohliadal dookola, aby videl tú, ktorá to urobila.

33 (KAT) Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu.
33 (ROH) A žena bojac a trasúc sa, lebo vedela, čo sa pri nej stalo, prišla a padla pred ním a povedala mu celú pravdu.

34 (KAT) A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“
34 (ROH) A on jej povedal: Dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. Iď v pokoji a buď zdravá a prostá svojej choroby.

35 (KAT) Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“
35 (ROH) A kým on ešte hovoril, tu prišli od predstaveného synagógy a vraveli: Tvoja dcéra už zomrela, načo ešte unúvaš Učiteľa?

36 (KAT) Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“
36 (ROH) Ale Ježiš počujúc slovo, ktoré hovorili, hneď povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver!

37 (KAT) A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi.
37 (ROH) A nedal nikomu ísť za sebou, iba Petrovi, Jakobovi a Jánovi, Jakobovmu bratovi.

38 (KAT) Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie.
38 (ROH) A prišli do domu predstaveného synagógy, a videl tam nepokojný ruch, plačúcich a kvíliacich veľmi,

39 (KAT) Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“
39 (ROH) a vojdúc povedal im: Čo robíte krik a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí.

40 (KAT) Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo,
40 (ROH) A vysmievali ho. No, on vyženúc všetkých pojal otca dieťaťa i matku i tých, ktorí boli s ním, a vošiel ta, kde ležalo dieťa.

41 (KAT) chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“
41 (ROH) A uchopiac ruku dieťaťa povedal mu: Talitha kúmi! čo je preložené toľko jako: Dievčatko, tebe hovorím, vstaň!

42 (KAT) A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu.
42 (ROH) A dievčatko hneď vstalo a chodilo, lebo malo dvanásť rokov. A žasli prenáramne.

43 (KAT) On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.
43 (ROH) A veľmi im prikázal, aby sa toho nikto nedozvedel. A povedal, aby jej dali jesť.