Kniha Levitikus

1 (KAT) Toto sú ustanovenia o obete za podlžnosť: Je presvätá.
1 (ROH) A toto je zákon obeti za vinu. Svätosvätá je.

2 (KAT) Aj obeta za podlžnosť sa bude zabíjať na mieste, kde sa zabíjajú celostné žertvy. Jej krv sa vyleje okolo oltára.
2 (ROH) Na mieste, na ktorom zabíjajú zápalnú obeť, zabijú aj obeť za vinu a jej krvou pokropia na oltár dookola.

3 (KAT) Obetovať sa bude všetok jej loj: mastný chvost, loj, ktorý pokrýva vnútornosti,
3 (ROH) Ale všetok jej tuk bude obetovať z nej, totiž chvost a tuk, ktorý pokrýva vnútornosti,

4 (KAT) obe obličky s lojom, ktorý je na nich i na slabinách, a lojovú vrstvu spod pečene; od obličiek ho však oddelí.
4 (ROH) a obe ľadviny s tukom, ktorý je na nich, ktorý je na slabinách, ako aj bránicu s pečeňou; to všetko odníme s ľadvinami:

5 (KAT) A kňaz to spáli na oltári ako zápalnú obetu pre Pána. To je obeta za podlžnosť.
5 (ROH) a kňaz bude kadiac páliť to všetko na oltári ohňovou obeťou Hospodinovi. To je obeť za vinu.

6 (KAT) Môžu z nej jesť všetci muži z kňazstva a bude sa jesť na svätom mieste, lebo je presvätá.
6 (ROH) Ktorýkoľvek mužského pohlavia medzi kňazmi ju bude jesť; na svätom mieste sa bude jesť. Svätosvätá je.

7 (KAT) Pre obetu za hriech a obetu za spreneveru platí ten istý zákon. Bude patriť kňazovi, ktorý vykoná zmierny obrad.
7 (ROH) Ako obeť za hriech, tak i obeť za vinu, jeden a ten istý zákon je o nich: kňazovi, ktorý ňou pokryl hriech, bude patriť.

8 (KAT) Kňazovi, ktorý podáva za niekoho celostnú žertvu, patrí koža z celostnej žertvy, ktorú podáva.
8 (ROH) A kňazovi, ktorý bude obetovať niečiu obeť zápalnú, tomu istému kňazovi bude patriť koža zápalnej obeti, ktorú obetoval.

9 (KAT) Aj každá potravinová obeta, ktorá sa piekla v peci alebo na ohni a bola pripravená na platni, patrí kňazovi, ktorý ju obetoval.
9 (ROH) A každá obilná obeť, ktorá bude upečená v peci, jako i každá pripravená v nádobe na varenie alebo na panve, bude patriť tomu istému kňazovi, ktorý ju obetoval.

10 (KAT) Každá potravinová obeta, ktorá bola zaprávaná olejom alebo suchá, patrí všetkým Áronovým synom, ako jednému tak aj druhému.
10 (ROH) Ale každá obilná obeť, zamiesená v oleji alebo sušená, bude patriť všetkým synom Áronovým, jednému jako druhému.

11 (KAT) Toto je ustanovenie o pokojných obetách, ktoré sa prinášajú Pánovi:
11 (ROH) Toto je zákon pokojnej obeti bitnej, ktorú budú obetovať Hospodinovi.

12 (KAT) Ak ju niekto prinesie na poďakovanie, k ďakovnej obete prinesie nekvasené, na oleji zapravené oblátky, nekvasené, olejom natreté pagáče a jemnú, s olejom zmiešanú, na pečenie pripravenú múku.
12 (ROH) Ak ju niekto bude obetovať na chválu, bude obetovať s bitnou obeťou chvály nekvasené koláče, zamiesené v oleji, a nekvasené osúchy tenké, pomastené olejom, a bielu múku jemnú, zarobenú, koláče zamiesené v oleji.

13 (KAT) S pečivom z nekvaseného cesta prinesie svoj obetný dar, obetné zviera, svoju ďakovnú obetu.
13 (ROH) Krome koláčov bude obetovať i kvasený chlieb svojím darom obetným s bitnou obeťou chvály pokojnou.

14 (KAT) A z každého obetného daru prinesie Pánovi čiastku ako pozdvihovanú obetu; tá bude patriť kňazovi, ktorý vylieva krv pokojnej obety.
14 (ROH) A bude obetovať z neho jeden kus, z celého daru obetného, obeť pozdvihnutia Hospodinovi, a bude patriť kňazovi, ktorý kropil krvou tej pokojnej obeti.

15 (KAT) Mäso jeho ďakovnej pokojnej obety sa zje v deň obetovania, nič sa z neho nenechá do druhého dňa.
15 (ROH) A mäso jeho bitnej obeti chvály pokojnej bude sa jesť v deň jeho obetného daru; neponechá z neho ničoho do rána.

16 (KAT) Ak sa obetný dar prinesie pre sľub alebo z dobrej vôle, nech sa mäso zje v ten istý deň, keď bola prinesená obeta, možno však z nej jesť aj na druhý deň.
16 (ROH) A keď bude bitná obeť jeho obetného daru sľubom alebo vecou dobrej vôle, bude sa jesť toho dňa, ktorého obetoval svoju bitnú obeť, avšak i druhého dňa to, čo zostane z nej, sa bude jesť.

17 (KAT) Čo by však z mäsa žertvy ostalo na tretí deň, to sa musí celkom spáliť.
17 (ROH) Ale to, čo by zostalo z mäsa bitnej obeti do tretieho dňa, spáli sa ohňom.

18 (KAT) Ak by niekto jedol z mäsa svojej pokojnej obety aj na tretí deň, nebude sa to páčiť Pánovi a tomu, kto ju obetoval, obeta sa neuzná, ba bude sa považovať za ohavnosť, a kto z nej bude jesť, uvalí na seba previnenie.
18 (ROH) A keby sa predsa jedlo z mäsa jeho bitnej obeti pokojnej tretieho dňa, nebude príjemný ten, kto ju obetoval, nepripočíta sa mu, mrzkosťou bude, a duša, ktorá by jedla z neho, ponesie svoju neprávosť.

19 (KAT) Ani mäso, ktoré prišlo do styku s čímkoľvek nečistým, nesmie sa jesť, musí sa celé spáliť. A čo sa týka mäsa, každý, kto je čistý, môže jesť mäso.
19 (ROH) A zase mäso, ktoré by sa dotklo čohokoľvek nečistého, nebude sa jesť, spáli sa ohňom. Ale čo do mäsa, kto je čistý, nech je to ktokoľvek, bude jesť mäso.

20 (KAT) Osoba, ktorá by jedla mäso z Pánových pokojných obiet, kým je postihnutá nečistotou, nech je taká osoba vyhubená zo svojho ľudu.
20 (ROH) No, duša, ktorá by jedla mäso z bitnej obeti pokojnej, ktorá je daná Hospodinovi, a mala by na sebe svoju nečistotu, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu.

21 (KAT) Keby sa niekto dotkol niečoho nečistého, či je to nečistý človek alebo nečisté zviera, alebo nečistý plaz, a predsa by jedol z mäsa pokojnej Pánovej obety, takáto osoba nech je vyhubená zo svojho ľudu.“
21 (ROH) A keby sa dotkla niektorá duša niečoho nečistého, nech už by to bolo čokoľvek, buď nečistoty človeka buď nečistého hoväda buď akejkoľvek nečistej hnusoby, a keby jedol taký človek z mäsa bitnej obeti pokojnej, ktorá je daná Hospodinovi, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu.

22 (KAT) Pán hovoril Mojžišovi:
22 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

23 (KAT) „Povedz Izraelitom: Nesmiete jesť nijaký loj ani z hovädzieho dobytka, ani z ovce, ani z kozy.
23 (ROH) Hovor synom Izraelovým a povedz: Nebudete jesť nijakého tuku ani z vola ani z ovce ani z kozy.

24 (KAT) Loj uhynutého alebo roztrhaného zvieraťa môžete použiť na ľubovoľné ciele, nikdy však z neho nesmiete jesť.
24 (ROH) Síce tuk zdochliny a tuk roztrhaného zverou môže sa upotrebiť na všelijakú prácu, ale jesť nebudete ho jesť.

25 (KAT) Lebo každý, kto z vás bude jesť loj zvieraťa, ktoré sa môže obetovať Pánovi na zápalnú obetu, bude vyhubený zo svojho ľudu.
25 (ROH) Lebo ktokoľvek by jedol tuk z hoväda, z ktorého obetúvajú ohňovú obeť Hospodinovi, tá duša, ktorá by jedla, bude vyťatá zo svojho ľudu.

26 (KAT) V nijakom svojom bydlisku nesmiete jesť nijakú krv, ani z vtáka, ani zo štvornohých zvierat.
26 (ROH) Ani nebudete jesť nijakej krvi nikde vo svojich bydliskách, už či je to krv vtáka a či krv hoväda.

27 (KAT) Každý, kto by jedol nejakú krv, bude vyhubený zo svojho národa.“
27 (ROH) Nech by to bola ktorákoľvek duša človeka, ktorá by jedla nejakú krv, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu.

28 (KAT) Pán hovoril Mojžišovi:
28 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

29 (KAT) „Povedz Izraelitom: Kto prinesie pokojnú obetu Pánovi, bude obetovať zo svojej pokojnej žertvy príslušnú časť Pánovi.
29 (ROH) Hovor synom Izraelovým a povedz: Ten, kto obetuje Hospodinovi svoju pokojnú obeť bitnú, donesie Hospodinovi svoj obetný dar zo svojej pokojnej obeti bitnej.

30 (KAT) Vlastnými rukami prinesie loj a prsia zápalnej obety, ktorá patrí Pánovi. Prsia prinesie na to, aby sa to podávalo na podávaciu obetu pred Pánom.
30 (ROH) Jeho vlastné ruky donesú ohňové obeti Hospodinove; tuk s prsami to donesie, a síce prsia nato, aby ich sem-ta povznášal obeťou povznášania pred Hospodinom.

31 (KAT) Loj spáli kňaz na oltári, prsia patria Áronovi a jeho synom.
31 (ROH) A kňaz bude kadiac páliť tuk na oltári, ale prsia budú Áronovi a jeho synom.

32 (KAT) Aj pravú lopatku z vašich pokojných obiet dáte kňazovi ako podávaciu obetu.
32 (ROH) A pravé plece dáte kňazovi obeťou pozdvihnutia zo svojich pokojných obetí bitných.

33 (KAT) Pravá lopatka patrí tomu, kto z Áronových synov obetuje loj a krv pokojnej obety,
33 (ROH) Tomu zo synov Áronových, ktorý bude obetovať krv pokojnej obeti a tuk, tomu bude patriť pravé plece za podiel.

34 (KAT) lebo pozdvihované prsia a lopatku si vezmem od Izraelitov z ich pokojných žertiev a dám ich kňazovi Áronovi a jeho synom ako ustavičnú náležitosť zo strany Izraelitov.
34 (ROH) Lebo prsia obeti povznášania ako i plece obeti pozdvihnutia som vzal od synov Izraelových z ich pokojných obetí bitných a dal som ich Áronovi, kňazovi, a jeho synom večným ustanovením od synov Izraelových.

35 (KAT) To je podiel Árona a jeho synov na Pánovej zápalnej obete od toho dňa, keď sa im dovolil priblížiť, aby slúžili Pánovi ako kňazi.
35 (ROH) Toto je diel pomazania Áronovho a pomazania jeho synov z ohňových obetí Hospodinových v deň, v ktorý im dá, aby sa priblížili konať Hospodinovi kňazskú službu,

36 (KAT) Určil im ho Pán - aby ho od Izraelitov dostávali - v deň, keď ich pomazal. To je večné ustanovenie pre všetky pokolenia.“
36 (ROH) a ktorý diel im dávať prikázal Hospodin v deň, v ktorý ich pomazal, diel to od synov Izraelových večným ustanovením po ich pokoleniach.

37 (KAT) Toto sú ustanovenia o celostných žertvách, o potravinových obetách, o obetách za hriech a obetách podlžnosti, o obetách posvätenia a pokojných žertvách,
37 (ROH) Toto je tedy zákon zápalnej obeti, obilnej obeti, obeti za hriech a obeti za vinu, o plnení ruky, čiže o vysviacke, a o pokojnej obeti bitnej,

38 (KAT) ktoré Pán Mojžišovi prikázal na vrchu Sinaj, keď Izraelitom na púšti nariadil prinášať obetné dary Pánovi.
38 (ROH) ktorý to zákon prikázal Hospodin Mojžišovi na vrchu Sinai v deň, v ktorý prikázal synom Izraelovým, aby obetovali Hospodinovi svoje obetné dary, na púšti Sinai.