výhody registrácie

Kniha Levitikus

Biblia - Sväté písmo

(HEM - Hebrejský - Moderný)

Lv 22, 1-33

1 (HEM) וידבר יהוה אל משה לאמר׃
1 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

2 (HEM) דבר אל אהרן ואל בניו וינזרו מקדשי בני ישראל ולא יחללו את שם קדשי אשר הם מקדשים לי אני יהוה׃
2 (ROH) Hovor Áronovi a jeho synom, aby sa oddeľovali od svätých vecí synov Izraelových a aby nepoškvrnili mena mojej svätosti, od vecí, ktoré mne zasvätia. Ja som Hospodin!

3 (HEM) אמר אלהם לדרתיכם כל איש אשר יקרב מכל זרעכם אל הקדשים אשר יקדישו בני ישראל ליהוה וטמאתו עליו ונכרתה הנפש ההוא מלפני אני יהוה׃
3 (ROH) Povedz im: Nech by to bol ktokoľvek a z ktoréhokoľvek vášho semena po vašich pokoleniach, kto by pristúpil k svätým veciam, ktoré by posvätili synovia Izraelovi Hospodinovi, a keby bola jeho nečistota na ňom, tá duša bude vyťatá zpred mojej tvári. Ja som Hospodin!

4 (HEM) איש איש מזרע אהרן והוא צרוע או זב בקדשים לא יאכל עד אשר יטהר והנגע בכל טמא נפש או איש אשר תצא ממנו שכבת זרע׃
4 (ROH) Ktokoľvek zo semena Áronovho, kto by bol malomocný alebo tečúci, nebude jesť zo svätých vecí, dokiaľ by nebol čistý, ani ten, kto by sa dotknul čohokoľvek nečistého od mŕtveho, alebo ten, z ktorého vyšlo semeno súlože,

5 (HEM) או איש אשר יגע בכל שרץ אשר יטמא לו או באדם אשר יטמא לו לכל טמאתו׃
5 (ROH) alebo ten, kto by sa dotkol nejakého plazu, ktorým by sa zanečistil, alebo človeka, ktorým by sa zanečistil, nech už by to bola jakákoľvek jeho nečistota.

6 (HEM) נפש אשר תגע בו וטמאה עד הערב ולא יאכל מן הקדשים כי אם רחץ בשרו במים׃
6 (ROH) Duša, ktorá by sa toho dotkla, bude nečistá až do večera a nebude jesť zo svätých vecí, len keď si umyje svoje telo vodou.

7 (HEM) ובא השמש וטהר ואחר יאכל מן הקדשים כי לחמו הוא׃
7 (ROH) Keď zajde slnko, bude čistý a potom bude jesť zo svätých vecí, lebo je to jeho chlieb.

8 (HEM) נבלה וטרפה לא יאכל לטמאה בה אני יהוה׃
8 (ROH) Zdochliny a roztrhaného zverou nebude jesť, aby sa tým zanečistil. Ja som Hospodin!

9 (HEM) ושמרו את משמרתי ולא ישאו עליו חטא ומתו בו כי יחללהו אני יהוה מקדשם׃
9 (ROH) A tedy budú ostríhať moje nariadenie, aby neniesli preň hriechu a nezomreli zaň, keďby ho poškvrnili. Ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem!

10 (HEM) וכל זר לא יאכל קדש תושב כהן ושכיר לא יאכל קדש׃
10 (ROH) A nikto cudzí nebude jesť svätého ani prišlec, bývajúci u kňaza, ani najatý za mzdu nebude jesť svätého.

11 (HEM) וכהן כי יקנה נפש קנין כספו הוא יאכל בו ויליד ביתו הם יאכלו בלחמו׃
11 (ROH) Ale človek, ktorého by kúpil kňaz do majetku za svoje peniaze, bude jesť z toho jako aj zrodený v jeho dome, tí budú jesť z jeho chleba.

12 (HEM) ובת כהן כי תהיה לאיש זר הוא בתרומת הקדשים לא תאכל׃
12 (ROH) Ale dcéra kňazova, ktorá by sa vydala za cudzieho, tá nebude jesť z obeti pozdvihnutia svätých vecí.

13 (HEM) ובת כהן כי תהיה אלמנה וגרושה וזרע אין לה ושבה אל בית אביה כנעוריה מלחם אביה תאכל וכל זר לא יאכל בו׃
13 (ROH) A dcéra kňazova, keby ovdovela alebo keby bola zahnaná a plodu by nemala a navrátila by sa do domu svojho otca a bola by jako za svojej mladosti, bude jesť z chleba svojho otca, ale nikto cudzí nebude jesť z neho.

14 (HEM) ואיש כי יאכל קדש בשגגה ויסף חמשיתו עליו ונתן לכהן את הקדש׃
14 (ROH) A keby niekto jedol sväté z omylu, pridá k tomu jeho pätinu a dá sväté kňazovi,

15 (HEM) ולא יחללו את קדשי בני ישראל את אשר ירימו ליהוה׃
15 (ROH) aby nepoškvrňovali svätých vecí od synov Izraelových, toho, čo by pozdvihnúc obetovali Hospodinovi.

16 (HEM) והשיאו אותם עון אשמה באכלם את קדשיהם כי אני יהוה מקדשם׃
16 (ROH) Lebo by vzložili na seba neprávosť previnenia, keby jedli svoje sväté vecí, lebo ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem

17 (HEM) וידבר יהוה אל משה לאמר׃
17 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

18 (HEM) דבר אל אהרן ואל בניו ואל כל בני ישראל ואמרת אלהם איש איש מבית ישראל ומן הגר בישראל אשר יקריב קרבנו לכל נדריהם ולכל נדבותם אשר יקריבו ליהוה לעלה׃
18 (ROH) Hovor Áronovi a jeho synom a všetkým synom Izraelovým a povieš im: Ktokoľvek z domu Izraelovho jako i z pohostínov, ktorí sú v Izraelovi, kto by obetoval svoj obetný dar, nech už by to bol akýkoľvek ich sľub alebo jakákoľvek ich dobrovoľná obeť, ktorú by obetovali Hospodinovi zápalnou obeťou,

19 (HEM) לרצנכם תמים זכר בבקר בכשבים ובעזים׃
19 (ROH) aby vám bolo príjemné, nech je to bez vady a mužského pohlavia z hoviad, z oviec alebo z kôz.

20 (HEM) כל אשר בו מום לא תקריבו כי לא לרצון יהיה לכם׃
20 (ROH) Ničoho, čo by malo na sebe vadu, nebudete obetovať, lebo vám nebude príjemným.

21 (HEM) ואיש כי יקריב זבח שלמים ליהוה לפלא נדר או לנדבה בבקר או בצאן תמים יהיה לרצון כל מום לא יהיה בו׃
21 (ROH) A keby niekto obetoval Hospodinovi pokojnú obeť bitnú plniac nejaký zvláštny sľub alebo keby obetoval dobrovoľne, bude obetovať z hoviad alebo z drobného dobytka, a len bezvadné bude príjemné; nebude na ňom nijakej vady!

22 (HEM) עורת או שבור או חרוץ או יבלת או גרב או ילפת לא תקריבו אלה ליהוה ואשה לא תתנו מהם על המזבח ליהוה׃
22 (ROH) Slepého alebo polámaného alebo raneného alebo uhrivého alebo chrastavého alebo prašivého nebudete obetovať Hospodinovi ani ohňových obetí nedávajte z toho na oltár Hospodinovi.

23 (HEM) ושור ושה שרוע וקלוט נדבה תעשה אתו ולנדר לא ירצה׃
23 (ROH) No, vola alebo dobytča, ktoré by maly na údoch niečo priveľké alebo primalé, môžeš obetovať dobrovoľnou obeťou, ale za sľub nebude príjemné.

24 (HEM) ומעוך וכתות ונתוק וכרות לא תקריבו ליהוה ובארצכם לא תעשו׃
24 (ROH) Ale stlačeného odmuženého alebo stlčeného a toho, čo má niečo urvané, alebo vyškopeného nebudete obetovať Hospodinovi a neučiníte toho vo svojej zemi.

25 (HEM) ומיד בן נכר לא תקריבו את לחם אלהיכם מכל אלה כי משחתם בהם מום בם לא ירצו לכם׃
25 (ROH) A z ruky cudzozemca nebudete obetovať chleba svojho Boha z niktorých tých vecí, lebo ich porušenosť je na nich, vada je na nich, nebudú vám príjemnými.

26 (HEM) וידבר יהוה אל משה לאמר׃
26 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

27 (HEM) שור או כשב או עז כי יולד והיה שבעת ימים תחת אמו ומיום השמיני והלאה ירצה לקרבן אשה ליהוה׃
27 (ROH) Vôl alebo ovca alebo koza, keď sa urodí, za sedem dní bude pod svojou matkou, a len od ôsmeho dňa a ďalej bude príjemné na obetný dar ohňovej obeti Hospodinovi.

28 (HEM) ושור או שה אתו ואת בנו לא תשחטו ביום אחד׃
28 (ROH) A hoväda z kráv alebo dobytčaťa, ovce alebo kozy, nezabijete s jeho mladým jedného a toho istého dňa.

29 (HEM) וכי תזבחו זבח תודה ליהוה לרצנכם תזבחו׃
29 (ROH) A keď budete obetovať Hospodinovi bitnú obeť chvály, budete obetovať tak, aby vám bolo príjemné.

30 (HEM) ביום ההוא יאכל לא תותירו ממנו עד בקר אני יהוה׃
30 (ROH) Toho istého dňa sa bude jesť, neponecháte z nej ničoho až do rána. Ja som Hospodin!

31 (HEM) ושמרתם מצותי ועשיתם אתם אני יהוה׃
31 (ROH) A budete ostríhať moje prikázania a budete ich činiť. Ja som Hospodin!

32 (HEM) ולא תחללו את שם קדשי ונקדשתי בתוך בני ישראל אני יהוה מקדשכם׃
32 (ROH) Nepoškvrníte mena mojej svätosti, ale budem posvätený medzi synmi Izraelovými. Ja som Hospodin, ktorý vás posväcujem,

33 (HEM) המוציא אתכם מארץ מצרים להיות לכם לאלהים אני יהוה׃
33 (ROH) ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme, aby som vám bol Bohom. Ja som Hospodin!


Lv 22, 1-33





Verš 8
נבלה וטרפה לא יאכל לטמאה בה אני יהוה׃
Ex 22:31 - ואנשי קדש תהיון לי ובשר בשדה טרפה לא תאכלו לכלב תשלכון אתו׃
Lv 17:15 - וכל נפש אשר תאכל נבלה וטרפה באזרח ובגר וכבס בגדיו ורחץ במים וטמא עד הערב וטהר׃
Ez 44:31 - כל נבלה וטרפה מן העוף ומן הבהמה לא יאכלו הכהנים׃

Verš 4
איש איש מזרע אהרן והוא צרוע או זב בקדשים לא יאכל עד אשר יטהר והנגע בכל טמא נפש או איש אשר תצא ממנו שכבת זרע׃
Lv 15:2 - דברו אל בני ישראל ואמרתם אלהם איש איש כי יהיה זב מבשרו זובו טמא הוא׃

Verš 13
ובת כהן כי תהיה אלמנה וגרושה וזרע אין לה ושבה אל בית אביה כנעוריה מלחם אביה תאכל וכל זר לא יאכל בו׃
Lv 10:14 - ואת חזה התנופה ואת שוק התרומה תאכלו במקום טהור אתה ובניך ובנתיך אתך כי חקך וחק בניך נתנו מזבחי שלמי בני ישראל׃

Verš 30
ביום ההוא יאכל לא תותירו ממנו עד בקר אני יהוה׃
Lv 7:15 - ובשר זבח תודת שלמיו ביום קרבנו יאכל לא יניח ממנו עד בקר׃

Verš 21
ואיש כי יקריב זבח שלמים ליהוה לפלא נדר או לנדבה בבקר או בצאן תמים יהיה לרצון כל מום לא יהיה בו׃
Dt 15:21 - וכי יהיה בו מום פסח או עור כל מום רע לא תזבחנו ליהוה אלהיך׃
Dt 17:1 - לא תזבח ליהוה אלהיך שור ושה אשר יהיה בו מום כל דבר רע כי תועבת יהוה אלהיך הוא׃

Lv 22,8 - Porov. Ex 22,31; Lv 17,15; Ez 44,31.

Lv 22,10-14 - Len tí, čo patria k domu, čiže k rodine kňazovej, môžu jesť zo svätých vecí. Svätosväté však môžu jesť len kňazi.

Lv 22,25 - Pokrm, dosl. chlieb – teda obetný dar. V tomto verši sa nepriamo dovoľuje cudzincom prinášať žertvy, ktoré nemajú telesné chyby.

Lv 22,27 - Uvedené mláďatá sú nie súce na jedenie, nieto ešte na obetu (Ex 22,29 n.).