Verš 1
Utekajte, Benjamínovci, sprostred Jeruzalema! V Tekóe zatrúbte na roh, nad Bét-Keremom zdvihnite znamenie na poplach, lebo od severu hrozí nešťastie a veľká skaza.
Jer 1:13 - Potom mi zaznelo slovo Hospodina druhý raz takto: Čo vidíš? Povedal som: Vidím prekypujúci hrniec a jeho otvor je od severu.
Verš 9
Toto hovorí Hospodin zástupov: Ako dôkladne sa paberkuje vo vinohrade, tak sa stane so zvyškom Izraela. Prilož si ruku ako vinohradník na jeho výhonky.
Iz 24:13 - Tak bude uprostred zeme medzi národmi, ako keď sa zrážajú olivy, ako pri paberkovaní, keď sa končí oberačka.
Verš 10
Komu mám hovoriť a koho varovať, čo by ma počúval? Ucho majú neobrezané, nemôžu vnímať. Slovo Hospodina majú na posmech, nemajú v ňom záľubu.
Jer 7:26 - ale nepočúvali ma a neboli ochotní zbystriť sluch, zatvrdili si šiju a boli horší ako ich otcovia.
Verš 12
Ich domy si poberú iní, aj polia a ženy, lebo vystriem ruku proti obyvateľom krajiny — znie výrok Hospodina.
Dt 28:30 - Zasnúbiš sa so ženou, ale iný muž ju poškvrní, postavíš si dom, no nebudeš v ňom bývať, vysadíš si vinicu, nebudeš ju však užívať.
Verš 13
Veď všetci, od najmenšieho až po najväčšieho, sú veľkí ziskuchtivci, od proroka až po kňaza, všetci podvádzajú.
Iz 56:11 - Sú to pažravé psy, nevedia sa nasýtiť, sú to pastieri, nevedia chápať. Každý si robí po svojom, všetci bez výnimky idú za svojím ziskom:
Jer 8:10 - Preto ich ženy vydám iným, ich polia dobyvateľom, veď od najmenšieho až po najväčšieho všetci sú veľkí ziskuchtivci, od proroka až po kňaza všetci podvádzajú.
Verš 14
Ranu môjho ľudu liečia ľahkovážne. Hovoria: Pokoj, pokoj. Pokoja však niet.
Jer 8:11 - Ranu dcéry môjho ľudu liečia ľahkovážne. Hovoria: Pokoj, pokoj. Pokoja však niet.
Ez 13:10 - Preto, a len preto, že zavádzali môj ľud a hovorili: Pokoj!, keď nebolo pokoja, a keď ľud stavia stenu, oni ju zatierajú hlinenou omietkou,
Verš 16
Takto hovorí Hospodin: Zastavte sa na cestách, pozerajte a skúmajte dávne chodníky. Kde je dobrá cesta, po nej choďte a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Odpovedali však: Nepôjdeme!
Mt 11:29 - Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše.
Verš 20
Načo mi je kadidlo zo Sáby a voňavá trstina z ďalekej krajiny? Vo vašich spaľovaných obetách nemám záľubu, ani vaše obety s hostinou nemám rád.
Iz 1:11 - Načo mi je množstvo vašich obiet? — povie Hospodin. Som nasýtený spaľovanými obetami baranov, tukom vykŕmeného dobytka; nemám v obľube krv teliat, jahniat a kozliat.
Iz 66:3 - Ten, čo zabíja vola, akoby zabíjal človeka, kto obetuje jahňa, akoby vykrúcal krk psovi, kto prináša pokrmovú obetu, akoby obetoval bravčovú krv, kto páli kadidlo, akoby žehnal modlu. Tak ako si oni zvolili vlastné chodníky a v ohavnostiach sa kochali,
Am 5:21 - Nenávidím, zavrhujem vaše sviatky a nemôžem cítiť vaše slávnosti.
Mi 6:6 - S čím mám predstúpiť pred Hospodina a skloniť sa pred Bohom výsosti? Mám predstúpiť pred neho so spaľovanými obetami a s jednoročnými teľcami?
Verš 22
Takto hovorí Hospodin: Pozri, zo severnej krajiny prichádza ľud, od končín zeme dvíha sa veľký národ.
Jer 50:41 - Pozri, od severu prichádza ľud, veľký národ a mnohí králi, dvíhajú sa z najkrajnejších končín zeme.
Verš 24
Počuli sme o ňom chýr, ruky nám ochabli, úzkosť sa nás zmocnila i bolesť ako rodičku.
Jer 4:31 - Veď počujem akoby výkrik rodičky akoby stonanie prvorodičky, hlas sionskej dcéry, ktorá vzdychá a zalamuje rukami: Ach, beda mi, som bezmocná, vydaná vrahom napospas!
Jer 49:24 - Skleslý je Damask, dáva sa na útek, hrôza sa ho chytá, úzkosť a bolesti sa ho zmocňujú ako rodičky.
Jer 50:43 - Babylonský kráľ počul správu, ochabli mu ruky, úzkosť sa ho zmocnila i bolesť ako rodičky.
Verš 26
Dcéra môjho ľudu, odej sa do vrecoviny, váľaj sa v popole, smúť ako za jedináčikom, trpko nariekaj: Náhle prišiel proti nám ničiteľ!
Jer 4:8 - Preto oblečte si vrecovinu, plačte a nariekajte, lebo pálčivý Hospodinov hnev sa od nás neodvrátil.
Verš 28
Všetci sú vzdorovití vzbúrenci, chodia a ohovárajú, sú ako bronz a železo, všetci sú skazení.
Ez 22:18 - Človeče, dom Izraela sa mi zmenil na trosku. Všetko v ňom — bronz, cín, železo i olovo — sa mi uprostred pece premenilo na trosku po tavení striebra.
Verš 30
Nazývajú ich odhodeným striebrom, pretože Hospodin ich odhodil.
Iz 1:22 - Tvoje striebro sa znehodnotilo, tvoje víno je zriedené vodou.
Jer 6,1 - Opevnené hlavné mesto Jeruzalem prijalo v čase vojny aj ubehlíkov z iných miest; porov. 4,5 n. Prorok však predpovedá takú pohromu Jeruzalema, že aj vlastní obyvatelia mesta, príslušníci kmeňa Benjamínovho, budú musieť z neho ujsť. Jeruzalem patril čiastočne kmeňu Júda, čiastočne kmeňu Benjamín; hranica medzi územiami týchto dvoch kmeňov tiahla údolím Hinom (Hinnom), v južnej čiastke mesta. I túto južnú časť budú musieť vyprázdniť. Benjamínovci budú musieť utekať ďalej na juh, do Tekuy (asi 16 km južne od Jeruzalema) a Bet-Keremu, keďže nepriateľ prichádza od severu (porov. 1,13 n.; 4,6). Poloha Bet-Keremu nie je bližšie známa.
Jer 6,3 - Rozumej: Nepriateľskí vojvodcovia obkolesia mesto svojimi vojskami a znivočia ho.
Jer 6,9 - Rozumej: Nepriateľ odvedie do zajatia z Júdska aj zvyšky národa.
Jer 6,10 - Uši "neobrezané" sú tupé, rečiam Božím neprístupné.
Jer 6,11 - Prorok už bez ľútosti oznámi všetkým hrozby Pánove.
Jer 6,13 - Falošní proroci a kňazi sa starajú o blaho národa tak, že ho ubezpečujú, že sa výstrahy Jeremiášove nesplnia a že bude pokoj.
Jer 6,16 - Porov. Iz 58,1.
Jer 6,20 - Vonkajšia bohoslužba sa v chráme jeruzalemskom konala horlivo. Voňavá trsť, pozri pozn. k Iz 43,24. Lenže všetky tieto bohoslužby konali sa bez patričného ducha.
Jer 6,22-24 - Porov. s 50,41-43.
Jer 6,27-30 - Národ odporuje všetkým prorokovým námahám, nie je to šľachetný kov, len železo. Roztápač, prorok, pracuje s takou námahou, že sa od veľkého ohňa zapáli aj mech, ktorým sa oheň rozduchoval. Aby sa kov lepšie tavil, prikladali k nemu aj olovo. Toto sa v prudkom ohni nielenže roztopilo, ale sa stráca a trosku jednako nemožno vylúčiť. Ak tento ľud bol niekedy aj striebrom, je len striebrom odhodeným, pretože ho Boh zavrhol.
