Kniha proroka Jeremiáša

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Jer 6, 1-30

1 Ratujte a utekajte, synovia Benjaminovi, zprostred Jeruzalema! V Tekoe trúbte na trúbu a proti Bétkéremu vypustite znamenie dymu! Lebo zlé vyzerá od severa a veľké skrúšenie. 2 Zahladím krásnu a rozkošnú rozmaznanú dcéru Siona. 3 Prijdú k nej pastieri i so svojimi stádami; postavia proti nej stány dookola, každý z nich spasie svoju stranu. 4 Posväťte vojnu proti nej! Vstaňte a poďme hore na poludnie! Beda nám, lebo uchodí deň, lebo sa už tiahnu tiene večera! 5 Vstaňte, a poďme hore vnoci a zkazme jej paláce! 6 Lebo takto hovorí Hospodin Zástupov: Zotínajte stromy a nasypte násyp proti Jeruzalemu! To je to mesto, ktoré má byť navštívené. Koľko ho len je, všade samý útisk v ňom. 7 Ako studňa prýšti svoju vodu, tak ono prýšti svoju zlosť. Ukrutnosť a zkazu počuť v ňom, pred mojou tvárou neprestajne nemoc a rana úderu. 8 Dajže sa karhať, Jeruzaleme, aby sa neodlúčila moja duša od teba, aby som ťa neobrátil na pustinu, na neobývanú zem. 9 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Paberkovať a dôkladne budú paberkovať ostatok Izraela jako vinič. Vráť svoju ruku jako oberač na révy! 10 Komu mám hovoriť a komu osvedčovať, aby počuli? Hľa, ich ucho je neobrezané, a tak nemôžu pozorovať ušami. Hľa, slovo Hospodinovo im je na potupu; nemajú v ňom záľuby. 11 A preto som plný prchlivosti Hospodinovej, ustal som držať ju v sebe. Vylej na decko vonku a na schôdzu mládencov spolu. Lebo i muž so ženou budú jatí, starec s kmeťom, ktorý je plný dňov. 12 A ich domy sa dostanú iným, polia i ženy spolu, pretože vystriem svoju ruku na obyvateľov tejto zeme, hovorí Hospodin. 13 Lebo každý, od najmenšieho až do najväčšieho z nich, všetci, koľko ich je, sa oddali lakomstvu, a to od proroka až po kňaza, každý z nich robí falošne. 14 A liečia skrúšenie môjho ľudu na ľahko hovoriac: Pokoj, pokoj, kým nieto pokoja. 15 A či sa azda hanbia, že spáchali ohavnosť? Ani hanbiť sa nehanbia ani neznajú studu. Preto aj padnú medzi padajúcimi v čase, v ktorom ich navštívim, klesnú, hovorí Hospodin. 16 Takto hovorí Hospodin: Postojte na cestách a vidzte a pýtajte sa po chodníkoch veku, ktorá je tá dobrá cesta, a iďte po nej a tak najdite pokoj svojej duši! Ale oni povedali: Nepojdeme! 17 A postavil som nad vami pozorujúcich strážnych povediac: Pozorujte na zvuk trúby, a oni riekli: Nebudeme pozorovať! 18 Preto počujte, národy, a poznaj, shromaždenie, čo sa chystá proti nim! 19 Počuj, ó, zem: Hľa, ja uvediem zlé na tento ľud, ovocie ich myšlienok; pretože nepozorovali na moje slová svojimi ušami a čo do môjho zákona, ten zavrhli. 20 Načože mi je toď kadivo, ktoré prichádza zo Šeby alebo výborná trstina voňavá z ďalekej zeme? Vaše zápalné obeti nie sú na záľubu, a vaše bitné obeti nie sú mi príjemné. 21 Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, dám pred tento ľud závady, o ktoré zavadia a klesnú, otcovia i synovia spolu, súsed i jeho blížny, a zahynú. 22 Takto hovorí Hospodin: Hľa, ľud prijde zo zeme severa, a veľký národ zobudiac sa povstane od najďaľších končín zeme. 23 Pochytí lučište a piku; ukrutný bude. A nezľutujú sa; ich hlas bude hučať ako more, a budú jazdiť na koňoch. Pripravený jako muž do boja, na teba, dcéro Siona! 24 Keď počujeme zvesť o ňom, klesnú naše ruky bezvládne, úzkosť nás pochytí, bolesť ako ženu, ktorá ide porodiť. 25 Oj, nevyjdi na pole a nechoď na cestu, lebo tam meč nepriateľa, strach všade naokolo! 26 Dcéro môjho ľudu, prepáš si smútočné vrece a váľaj sa v popole! Sprav si smútok ako nad jednorodeným, nárek, prehorký! Lebo prijde náhle na nás zhubca. 27 Dal som ťa za zkúšajúceho kovy vo svojom ľude, za hradbu, aby si poznal a zkúsil ich cestu. 28 Všetci, koľko ich je, sú odpadlíci odpadlíkov, sem a ta chodiaci pomluvači, sú jako meď a železo; všetci, koľko ich je, sú zhubcami. 29 Mechy práhnu, olovo mizne od ohňa, zlatník nadarmo prepaľuje a prepaľuje; zlí nie sú vyprataní. 30 Nazovú ich zavrhnutým striebrom, lebo ich Hospodin zavrhol.

Verš 1

Ratujte a utekajte, synovia Benjaminovi, zprostred Jeruzalema! V Tekoe trúbte na trúbu a proti Bétkéremu vypustite znamenie dymu! Lebo zlé vyzerá od severa a veľké skrúšenie.

Jer 1:13 - A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne po druhé povediac: Čo vidíš? A povedal som: Vidím hrniec, ktorý vrie, a ktorého predná strana je od severa.

Verš 9

Takto hovorí Hospodin Zástupov: Paberkovať a dôkladne budú paberkovať ostatok Izraela jako vinič. Vráť svoju ruku jako oberač na révy!

Iz 24:13 - Lebo tak bude prostred zeme, medzi národami, jako keď niekto dookola otlčie olivu, bude jako paberky, keď sa dokončí oberačka.

Verš 10

Komu mám hovoriť a komu osvedčovať, aby počuli? Hľa, ich ucho je neobrezané, a tak nemôžu pozorovať ušami. Hľa, slovo Hospodinovo im je na potupu; nemajú v ňom záľuby.

Jer 7:26 - Ale ma nepočúvali ani nenaklonili svojho ucha, ale zatvrdili svoju šiju, robili horšie ako ich otcovia.

Verš 12

A ich domy sa dostanú iným, polia i ženy spolu, pretože vystriem svoju ruku na obyvateľov tejto zeme, hovorí Hospodin.

Dt 28:30 - Ženu si zasnúbiš, ale iný bude s ňou ležať; vystavíš dom, ale nebudeš bývať v ňom; vysadíš vinicu, ale jej nebudeš ako obecné sebe oberať.

Verš 13

Lebo každý, od najmenšieho až do najväčšieho z nich, všetci, koľko ich je, sa oddali lakomstvu, a to od proroka až po kňaza, každý z nich robí falošne.

Iz 56:11 - a pažraví psi, ktorí sa nevedia nasýtiť. A to sú pastieri, ktorí nevedia porozumieť! Všetci, koľko ich je, hľadia na svoju vlastnú cestu, každý na svoj vlastný zisk od svojho konca.

Jer 8:10 - Preto dám ich ženy iným, ich polia novým majiteľom; lebo od najmenšieho až do najväčšieho, všetci, koľko ich je, oddali sa lakomstvu, od proroka až po kňaza, každý z nich robí falošne.

Verš 14

A liečia skrúšenie môjho ľudu na ľahko hovoriac: Pokoj, pokoj, kým nieto pokoja.

Jer 8:11 - A liečia skrúšenie dcéry môjho ľudu na ľahko, hovoriac: Pokoj, pokoj, kým nieto pokoja.

Ez 13:10 - Preto, a tedy preto, že uviedli môj ľud do bludu hovoriac: Pokoj, kým nieto pokoja. A keď on stavia hlinenú stenu, oni, hľa, ju zatierajú ničomným mazom.

Verš 16

Takto hovorí Hospodin: Postojte na cestách a vidzte a pýtajte sa po chodníkoch veku, ktorá je tá dobrá cesta, a iďte po nej a tak najdite pokoj svojej duši! Ale oni povedali: Nepojdeme!

Mt 11:29 - Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a najdete odpočinutie svojim dušiam;

Verš 20

Načože mi je toď kadivo, ktoré prichádza zo Šeby alebo výborná trstina voňavá z ďalekej zeme? Vaše zápalné obeti nie sú na záľubu, a vaše bitné obeti nie sú mi príjemné.

Iz 1:11 - Načože mi je to množstvo vašich bitných obetí? hovorí Hospodin. Nasýtil som sa zápalných obetí baranov i tuku vykŕmeného dobytka, a krvi juncov, oviec a kôz nie som žiadostivý.

Iz 66:3 - Ináče ten, kto poráža vola, zabíja človeka; ten, kto zabíja dobytča na obeť, láme psovi krk; ten, kto obetuje obilný dar, obetuje sviňskú krv; kto na pamäť kadí kadivo, dobrorečí modle. Jako si oni vyvolili svoje cesty, a jako si ich duša ľubuje v ich ohavnostiach,

Am 5:21 - Nenávidím, zavrhol som vaše sviatky a nezavoniam vašich slávnostných shromaždení.

Mi 6:6 - Čím predídem Hospodina, skloním sa pred Bohom výsosti? Či ho predídem so zápalnými obeťami, s ročnými teľcami?

Verš 22

Takto hovorí Hospodin: Hľa, ľud prijde zo zeme severa, a veľký národ zobudiac sa povstane od najďaľších končín zeme.

Jer 50:41 - Hľa, ľud prijde od severa a veľký národ a mnohí kráľovia, zobudiac sa povstanú od najďaľších končín zeme.

Verš 24

Keď počujeme zvesť o ňom, klesnú naše ruky bezvládne, úzkosť nás pochytí, bolesť ako ženu, ktorá ide porodiť.

Jer 4:31 - Lebo čujem hlas ako hlas ženy, ktorá sa svíja v pôrodných bolestiach, úzkosť ako úzkosť prvôstky, hlas dcéry Siona; vzdychá, rozprestiera svoje ruky a hovorí: Oj, beda mne, lebo moja duša ustala pre vrahov.

Jer 49:24 - Damašek zmalátnie, obráti sa na útek, hrôza ho pochytí, úzkosť a bolesti ho zachvátia ako ženu, ktorá ide porodiť.

Jer 50:43 - Keď počuje babylonský kráľ zvesť o nich; klesnú jeho ruky bezvládne; úzkosť ho pochytí, bolesť ako ženu, ktorá ide porodiť.

Verš 26

Dcéro môjho ľudu, prepáš si smútočné vrece a váľaj sa v popole! Sprav si smútok ako nad jednorodeným, nárek, prehorký! Lebo prijde náhle na nás zhubca.

Jer 4:8 - Preto si prepášte smútočné vrece, smúťte a nariekajte, lebo sa neodvrátila páľa hnevu Hospodinovho od nás.

Verš 28

Všetci, koľko ich je, sú odpadlíci odpadlíkov, sem a ta chodiaci pomluvači, sú jako meď a železo; všetci, koľko ich je, sú zhubcami.

Ez 22:18 - Synu človeka, dom Izraelov sa mi obrátili na trosku, všetci, koľko ich je, sú meď a cín, železo a olovo prostred pece; obrátili sa na striebornú trosku.

Verš 30

Nazovú ich zavrhnutým striebrom, lebo ich Hospodin zavrhol.

Iz 1:22 - Tvoje striebro sa obrátilo na trosky; tvoje víno je pomiešané s vodou;

Jer 6,1 - Opevnené hlavné mesto Jeruzalem prijalo v čase vojny aj ubehlíkov z iných miest; porov. 4,5 n. Prorok však predpovedá takú pohromu Jeruzalema, že aj vlastní obyvatelia mesta, príslušníci kmeňa Benjamínovho, budú musieť z neho ujsť. Jeruzalem patril čiastočne kmeňu Júda, čiastočne kmeňu Benjamín; hranica medzi územiami týchto dvoch kmeňov tiahla údolím Hinom (Hinnom), v južnej čiastke mesta. I túto južnú časť budú musieť vyprázdniť. Benjamínovci budú musieť utekať ďalej na juh, do Tekuy (asi 16 km južne od Jeruzalema) a Bet-Keremu, keďže nepriateľ prichádza od severu (porov. 1,13 n.; 4,6). Poloha Bet-Keremu nie je bližšie známa.

Jer 6,3 - Rozumej: Nepriateľskí vojvodcovia obkolesia mesto svojimi vojskami a znivočia ho.

Jer 6,9 - Rozumej: Nepriateľ odvedie do zajatia z Júdska aj zvyšky národa.

Jer 6,10 - Uši "neobrezané" sú tupé, rečiam Božím neprístupné.

Jer 6,11 - Prorok už bez ľútosti oznámi všetkým hrozby Pánove.

Jer 6,13 - Falošní proroci a kňazi sa starajú o blaho národa tak, že ho ubezpečujú, že sa výstrahy Jeremiášove nesplnia a že bude pokoj.

Jer 6,16 - Porov. Iz 58,1.

Jer 6,20 - Vonkajšia bohoslužba sa v chráme jeruzalemskom konala horlivo. Voňavá trsť, pozri pozn. k Iz 43,24. Lenže všetky tieto bohoslužby konali sa bez patričného ducha.

Jer 6,22-24 - Porov. s 50,41-43.

Jer 6,27-30 - Národ odporuje všetkým prorokovým námahám, nie je to šľachetný kov, len železo. Roztápač, prorok, pracuje s takou námahou, že sa od veľkého ohňa zapáli aj mech, ktorým sa oheň rozduchoval. Aby sa kov lepšie tavil, prikladali k nemu aj olovo. Toto sa v prudkom ohni nielenže roztopilo, ale sa stráca a trosku jednako nemožno vylúčiť. Ak tento ľud bol niekedy aj striebrom, je len striebrom odhodeným, pretože ho Boh zavrhol.