Kniha proroka Izaiáša

1 (KAT) A tak teraz čuj, Jakub, sluha môj, Izrael, ktorého som vyvolil.
1 (ROH) A tak teraz počuj, Jakobe, môj služobníku, a Izraelu, ktorého som si vyvolil!

2 (KAT) Toto hovorí Pán, ktorý ťa stvoril, ktorý ťa formoval od materského lona a pomáha ti: „Neboj sa, sluha môj, Jakub, miláčik, ktorého som si vyvolil!
2 (ROH) Takto hovorí Hospodin, ktorý ťa učinil a ktorý ťa utvoril od života matky a pomáha ti: Neboj sa, môj služobníku, Jakobe a Ješurún, ktorého som si vyvolil,

3 (KAT) Veď rozlejem vody na to, čo je smädné, a riavy na vyschnutú zem, vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo, svoje požehnanie na tvoje vetvy.
3 (ROH) lebo vylejem vody na žíznivé a potoky na sušinu; vylejem svojho Ducha na tvoje semä a svoje požehnanie na tvojich potomkov,

4 (KAT) I budú rásť uprostred zelene ako vŕby pri potokoch vôd.
4 (ROH) a budú rásť na spôsob trávy, jako vrbina pri potokoch vody.

5 (KAT) Tento hovorí: »Pánov som« a tamten volá v mene Jakuba, tento si píše: »Pánov« na ruku a menom Izraela sa nazýva.“
5 (ROH) Tento povie: Ja som Hospodinov, a tamten bude vzývať meno Boha Jakobovho, a iný sa zapíše svojou rukou Hospodinovi a pridá si meno Izrael.

6 (KAT) Toto hovorí Jahve, kráľ Izraela, vykupiteľ jeho, Pán zástupov: „Ja som prvý a ja som posledný, okrem mňa nieto Boha.
6 (ROH) Takto hovorí Hospodin, Kráľ Izraelov, a jeho vykupiteľ, Hospodin Zástupov: Ja som prvý a ja som i posledný, a krome mňa niet Boha

7 (KAT) Kto je ako ja, nech stojí a nech volá, nech to oznámi, nech mi to predloží! Kto zvestúva oddávna budúcnosť? - A to, čo má prísť, nech nám oznámia!
7 (ROH) A kto jako ja ohlasuje - a nech to oznámi a nech mi to predloží - od toho času, ako som položil ľud veku? Alebo to, čo ide, alebo to, čo prijde, nech im oznámia!

8 (KAT) Nože, nebojte sa a netraste sa! Či som vám nezvestoval už dávno a neoznámil som vám? Veď vy ste mi svedkami. Či je Boh okrem mňa? Nie, nieto Skaly, nijakého nepoznám.“
8 (ROH) Nestrachujte sa ani sa nechvejte! Či som ti neohlasoval od dávna a neoznámil? A vy ste mojimi svedkami. Či je azda nejaký Bôh krome mňa? Ani niet skaly; neviem o nijakej.

9 (KAT) Tvorcovia modiel sú ničomní všetci a ich miláčikovia neprospejú. Ich svedkovia nič nevidia a nič nezvedia, aby sa zahanbili.
9 (ROH) Tí, ktorí formujú rytiny, sú márnosťou všetci, koľko ich je; ich najmilejšie modly nič neprospejú, a oni sami sú si svedkami toho: nevidia ani nevedia ničoho, aby sa hanbili.

10 (KAT) Kto urobil boha a ulial sochu, aby mu neprospela?
10 (ROH) Kto tedy bude formovať boha alebo liať rytinu, aby nič neprospela?!

11 (KAT) Hľa, všetci jeho stúpenci sú v hanbe a umelci, tí sú iba z ľudí. Nech sa zídu všetci, nech sa postavia, budú sa triasť a hanbiť zároveň.
11 (ROH) Hľa, všetci, ktorí sa družia k nemu, sa budú hanbiť a takí remeselníci nad iných ľudí. Nech sa shromaždia všetci, koľko ich je, nech sa postavia; nech sa strachujú, nech sa hanbia všetci dovedna!

12 (KAT) Majster železa ostrí dláto a pracuje uhlím, stvárňuje kladivami, utvára svojím mocným ramenom. Ak vyhladne, vysilí sa, ak nepije vodu, omdlie.
12 (ROH) Kuje železo na sekeru a pracujúc pri uhlí formuje ju kladivami; robí ju ramenom svojej sily, pri čom je i hladný, až nieto sily; nepije vody a ustáva.

13 (KAT) Majster dreva rozťahuje mieru a zakresľuje rydlom, vypracúva kresačkou a obkresľuje kružidlom; i urobí z toho obraz muža, ako skvost človeka, čo má bývať v dome.
13 (ROH) Kreše kusy dreva; ťahá šnúru; označuje to tužkou; robí to rezákmi a značí to kružidlom; spraví to jako čo by podobu muža, jako ozdobu človeka, aby to sedelo doma.

14 (KAT) Vytne si cédre, vezme haštru a dub, vyberie si v stromoví hory; zasadí sosnu, aby vzrastala dažďom.
14 (ROH) Ide si zoťať cedry; vezme hrab a dub a vyberie si pevné medzi stromami lesa; zasadí jasen, a dážď pôsobí vzrast.

15 (KAT) A bude človeku na palivo, vezme z neho a zohreje sa, áno, zapáli a napečie chleba, aj boha z neho spraví a klania sa mu, urobí modlu a korí sa jej.
15 (ROH) A je človekovi na palivo, a vezmúc z toho zohreje sa, i prikladá a pečie chlieb i spraví si boha a klania sa, urobí z toho rytinu a kľaká pred ňou.

16 (KAT) Polovičku spáli v ohni, pri polovičke požíva mäso, pečienku pečie a nasýti sa, aj sa zohreje a povie: „Ej, ale som sa zohrial, cítim oheň!“
16 (ROH) Polovicu toho spáli na ohni, pri druhej polovici jie mäso, pečie pečeňu a nasýti sa, i zohreje sa a povie: Hej, zohrial som sa, cítim vatru!

17 (KAT) A zvyšok spracuje na boha, modlu, korí sa mu a poklonkuje, modlí sa k nemu a vraví: „Vysloboď ma, veď si mi bohom!“
17 (ROH) A z jeho ostatku spraví boha, svoju rytinu, kľaká pred ňou a klania sa a modlí sa jej a hovorí: Vytrhni ma, lebo ty si môj boh!

18 (KAT) Nevedia a nechápu, lebo majú zaslepené oči, že nevidia a ich srdcia nechápu.
18 (ROH) Nevedia ani nechápu, lebo zaslepil ich oči, aby nevideli, ich srdcia, aby nerozumeli.

19 (KAT) Nepremieta si v srdci, nevie a neuvažuje takto: „Polovicu z neho som spálil v ohni, hej, nad jeho uhlím som napiekol chleba, upiekol som mäso a nasýtil som sa; a zo zvyšku mám spraviť ohavu? Polenu dreva sa mám koriť?“
19 (ROH) A neuváži vo svojom srdci, a niet u neho známosti ani rozumu, aby povedal: Polovicu toho som spálil na ohni, ba aj som napiekol chleba pri jeho uhlí, upiekol som mäso a jedol som, či tedy mám spraviť z jeho zbytku ohavnosť, či mám kľakať a klaňať sa klátu dreva?!

20 (KAT) Pasie sa na popole, zblúdilo mu srdce, zvádza ho, ale on si nezachráni dušu a nepovie: „Či nemám lož v pravici?“
20 (ROH) Pasie sa na popole; oklamané srdce ho odklonilo, a nevytrhne svojej duše ani nepovie: Či nie je to klam v mojej pravici?

21 (KAT) Spomínaj na to, Jakub, Izrael, veď si mojím sluhom, stvoril som ťa, ty si mojím sluhom, Izrael, nezabudnem na teba.
21 (ROH) Pamätaj na to, Jakobe, a Izraelu, lebo ty si môj služobník! Utvoril som ťa; ty si môj služobník. Ó, Izraelu; nebudeš u mňa zabudnutý!

22 (KAT) Zotriem ako oblak tvoje hriechy a ako mrak tvoje previnenia, vráť sa ku mne, áno, vykúpim ťa.
22 (ROH) Zahladím tvoje prestúpenia ako hustý oblak a jako mrákavu tvoje hriechy. Navráť sa ku mne, lebo som ťa vykúpil!

23 (KAT) Plesajte, nebesá, veď Pán to spravil; jasajte, hlbiny zeme, plesaním zaznejte, vrchy, les a všetko stromovie v ňom, pretože Pán vykúpil Jakuba, preslavuje sa na Izraelovi.
23 (ROH) Plesajte, nebesia, lebo to učinil Hospodin! Pokrikujte radostne, spodiny zeme! Jasajte s plesotom, vrchy, hora i všetky stromy, ktoré sú v nej, lebo Hospodin vykúpil Jakoba a v Izraelovi sa nádherne oslávil!

24 (KAT) Toto hovorí Pán, ktorý ťa vykúpil a ktorý ťa formoval od materského lona: „Ja som Pán, čo som všetko stvoril, nebesá som sám roztiahol, zem som rozprestrel vlastnou mocou.
24 (ROH) Takto hovorí Hospodin, tvoj vykupiteľ, a ten, ktorý ťa utvoril od života matky: Ja Hospodin činím všetko: sám rozprestieram nebesia, rozťahujem zem zo svojej vlastnej moci;

25 (KAT) Ničím znamenia veštcov a hádačov šialencami spravím, mudrcov nazad zavraciam a ich múdrosť mením v nerozum.
25 (ROH) marím znamenia márnotlachov a z veštcov robím bláznov; zavraciam múdrych zpät a ich vedu obraciam na bláznovstvo;

26 (KAT) Uplatňujem slovo svojho sluhu a plán svojich poslov spĺňam. Vravím Jeruzalemu: »Buď obývaný!« - a mestám Júdska: »Buďte zbudované!« - a jeho zrúcaniny postavím.
26 (ROH) staviam pevne slovo svojho služobníka, aby stálo, a radu svojich poslov vykonávam, ja, ktorý hovorím o Jeruzaleme: Bude obydlený! a o mestách Júdových: Budú vystavené! A jeho spustošeniny znova vybudujem;

27 (KAT) Hlbine hovorím: »Vyschni!« - a tvoje rieky vysuším.
27 (ROH) ktorý hovorím hlbine: Vyschni! A obe tvoje rieky vysuším,

28 (KAT) Kýrovi vravím: »Môj pastier, splníš každú moju žiadosť.« On povie Jeruzalemu: »Zbuduj sa!« a chrámu: »Buď založený!«“
28 (ROH) ktorý hovorím o Cýrovi - Môj pastier. A vykoná všetko, čo sa mi bude ľúbiť, a povie o Jeruzaleme: Nech sa vystaví! a o chráme: Nech sa založí!