Kniha proroka Izaiáša

1 (KAT) Beda ti, ničiteľ, sám však neničený, a lupič, sám však neolúpený! Až skončíš ničenie, zničia ťa, až dovŕšiš lúpenie, olúpia ťa.
1 (ROH) Beda tebe, ktorý pustošíš, hocaj si sám nebol pustošený, a ktorý robíš neverne, hoci tebe nerobili neverne! Keď prestaneš pustošiť, budeš spustošený; keď sa narobíš neverne, urobia tebe neverne.

2 (KAT) Pane, zmiluj sa nad nami, v teba dúfame, buď naším ramenom každé ráno a našou spásou v čase tiesne!
2 (ROH) Hospodine, zmiluj sa nad nami; na teba očakávame. Buď ich ramenom každého rána, ovšem našou záchranou v čase súženia.

3 (KAT) Pred hlasom hrmotu utečú národy, a keď sa pozdvihneš, kmene sa rozpŕchnu.
3 (ROH) Od zvuku hrmotu budú utekať národy; od tvojho vyvýšenia sa rozpŕchnu sa pohania.

4 (KAT) Nakopíte korisť, ako sa kopia kobylky, poskokom koníčkov poskočíte na ňu.
4 (ROH) A vaša korisť sa bude sberať, ako čo chrústi sberajú zeleň; ako behajú chrobáci za potravou, tak budú behať za ňou.

5 (KAT) Velebný je Pán, veď býva na výsosti, naplňuje Sion právom a spravodlivosťou.
5 (ROH) Hospodin bude vyvýšený, lebo prebýva na výsosti; naplní Sion súdom a spravedlivosťou.

6 (KAT) Jeho časy budú bezpečné, bohatstvo spásy, múdrosť a poznanie a bázeň pred Pánom bude jeho poklad.
6 (ROH) A bude stálosť za tvojich čias, hojnosť rôzneho spasenia, múdrosti a známosti. Bázeň Hospodinova bude jeho pokladom.

7 (KAT) Hľa, hrdinovia volajú vonku, poslovia pokoja horko plačú.
7 (ROH) Hľa, ich hrdinovia kričia vonku; poslovia pokoja plačú horko;

8 (KAT) Pusté sú chodníky, zanikli pútnici. Zrušil zmluvu, opovrhol mestami, znevažoval ľudí.
8 (ROH) spustly hradské; už nie je toho, kto by išiel cestou; zrušil smluvu, opovrhol mestami, nepovážil človeka za nič.

9 (KAT) Smúti, uvädá zem, hanbí sa Libanon, vyschýna, Sáron je podobný púšti, opršal Bášan a Karmel.
9 (ROH) Smúti, zomdlieva zem: Libanon sa hanbí, vädne; Sáron je ako púšť, a z plodov otrasený je Bázan i Karmel.

10 (KAT) „Teraz povstanem,“ hovorí Pán, „teraz sa vyvýšim, teraz sa zdvihnem.
10 (ROH) Teraz povstanem, hovorí Hospodin, teraz sa vyvýšim, teraz sa povznesiem.

11 (KAT) Počali ste seno, porodíte plevu, váš dych je ohňom, pohltí vás.
11 (ROH) Tehotnejete suchou trávou rodíte strnisko; váš duch je oheň ktorý vás strávi.

12 (KAT) Národy budú spálené sťa vápenec, odťaté tŕnie sa spáli na ohni.
12 (ROH) A národy budú pálením vápna; budú jako zoťaté bodliaky, ktoré sa spália ohňom.

13 (KAT) Čujte, vzdialení, čo som urobil, a blízki, poznajte moju moc!“
13 (ROH) Počujte, ďalekí, čo som učinil, a poznajte, blízki, moju hrdinskú silu!

14 (KAT) Trasú sa hriešnici na Sione, pokrytcov zachvacuje strach: „Kto z nás môže bývať s ohňom, čo stravuje? Kto z nás môže bývať s večným požiarom?
14 (ROH) Zdesili sa na Sione hriešnici; strach pochytil pokrytcov, až sa trasú a hovoria: Kto nám bude bývať pri zožierajúcom ohni? Kto nám bude bývať pri večnom žehu?!

15 (KAT) Kto kráča v pravde a hovorí priamo, odmieta násilný zisk, potriasa rukami, aby sa nedotkol úplatku, zapcháva si uši, aby nepočul o krvi, a oči zatvára aby zlo nevidel:
15 (ROH) Ten, kto chodí v spravedlivosti a hovorí pravdu; kto pohŕda ziskom z útisku; kto otriasa svoje ruky, aby neprijal úplatného daru; kto zapcháva svoje ucho, aby nepočul zvodu vyliať krv, a kto pevne zaviera svoje oči, aby nehľadel na zlé.

16 (KAT) Ten bude bývať na výsostiach, skalopevný je jeho hrad, dostane chleba a voda sa mu neminie.“
16 (ROH) Ten bude bývať na výšinách, hrady na skalách budú jeho vysokým útočišťom, jeho chlieb bude daný, jeho voda istá.

17 (KAT) Kráľa v jeho kráse uzrú tvoje oči, uvidia rozsiahlu krajinu.
17 (ROH) Tvoje oči budú hľadieť na kráľa v jeho kráse, uvidia zem ďalekých.

18 (KAT) Tvoje srdce spomína na hrôzu: „Kde je, čo sčitoval? - Kde je, čo zvažoval? - Kde je, čo zratúval veže?“
18 (ROH) Tvoje srdce bude rozmýšľať o niekdajšom strachu a povieš: Kde je ten, kto zapisuje? Kde je, kto váži daň? Kde ten, kto počíta veže?

19 (KAT) Neuvidíš bezočivý národ, národ s rečou nejasnou, že ho nerozumieť, a brblavým jazykom, že ho nemožno pochopiť.
19 (ROH) Neuvidíš viacej uktrutného ľudu bezočivého, ľudu hlbokých rtov, ktorých neznáš, cudzieho jazyka, ktorému nerozumieš.

20 (KAT) Hľaď na Sion, mesto našich sviatkov, tvoje oči uzrú Jeruzalem, príbytok bezpečný, stánok neprenosný. Jeho kolíky sa nikdy nevytiahnu, ani jeden jeho povraz sa neroztrhne.
20 (ROH) Pozri na Sion, mesto našej výročnej slávnosti, nech vidia tvoje oči Jeruzalem, bezpečné obydlie pokoja, stán, ktorý sa neprenáša, ktorého koly sa nepohnú zo svojho miesta na večnosť, a niktorý z jeho povrazov sa neroztrhne.

21 (KAT) Ba Velebný, Pán, tam bude pre nás namiesto prúdov, riek, brehov širokých. Veslová loď po nich neprejde a pyšná loď ich neprepláva.
21 (ROH) Ale tam nám je slávny Hospodin, tam miesto riek širokých tokov, po ktorom nepojde loď s veslami, ani ho neprejde mohutná loď vojenná.

22 (KAT) Lebo Pán je naším sudcom, Pán naším zákonodarcom. Pán je naším kráľom, on nás spasí.
22 (ROH) Lebo Hospodin náš sudca, Hospodin náš zákonodarca, Hospodin náš kráľ, on nás spasí.

23 (KAT) Tvoje povrazy sú popustené, neudržia podstavec sťažňa, nerozvinú zástavu. Vtedy sa bude deliť veľká korisť, kuľhaví budú hojne plieniť.
23 (ROH) Tvoje povrazy sú uvoľnené, neudržia podstavca svojho sťažňa, nerozvinú vlajky! Vtedy bude rozdelené až mnoho koristi, ešte len aj chromí na nohy budú chvátať korisť,

24 (KAT) Nik z obyvateľov nepovie: „Chorý som.“ Ľudu, čo tam býva, je odpustený hriech.
24 (ROH) takže nepovie nikto z obyvateľov: Som chorý. Ľud, ktorý bude bývať v ňom, bude ľudom, ktorému je odpustená neprávosť.