Pieseň

1 (KAT) Prišiel som, sestra moja, nevesta, do svojej záhrady. Pozbieram svoju myrhu so svojou voňavou drevinou, svoj plást jem a svoj med, popíjam svoje víno a svoje mlieko. Jedzte a pite, priatelia, a napite sa, najmilší!
1 (ROH) Prišiel som do svojej zahrady, moja sestro, nevesto, sbieram svoju myrrhu so svojou voninou, jem svoj plást so svojím medom; pijem svoje víno so svojím mliekom. Jedzte, priatelia, pite a napite sa hojne, milí!

2 (KAT) Zaspala som, ale moje srdce bdelo. Tu počuť čosi. Môj milý klope: Otvor mi, sestra moja, priateľka moja, holubička moja, moja čistá. Namoklo rosou moje temeno, nočnými kropajami moje kučery.
2 (ROH) Ja spím, ale moje srdce bdeje. Hlas môjho milého! Klepe! Otvor mi, moja sestro, moja priateľko, moja holubico, moja bezvadná; lebo moja hlava je plná rosy, moje kadere kropají noci.

3 (KAT) Vyzliekla som si už odev, budem si ho znova obliekať? Už som si nohy umyla, mám si ich zas vari zamazať?
3 (ROH) Svliekla som svoju sukňu; jako ju zase oblečiem? Umyla som svoje nohy; jako ich zase zamažem?

4 (KAT) Môj milý siahol rukou cez otvor. Rozbúchalo sa moje srdce preň …
4 (ROH) Môj milý siahol svojou rukou cez oblôček dverí, a moje vnútornosti sa pohly nad ním.

5 (KAT) Vstala som otvoriť svojmu milému. Kvapkala myrha z mojich rúk a z prstov mi čistá myrha stekala na rúčku závory.
5 (ROH) Vstala som ja otvoriť svojmu milému, a moje ruky kvapkaly myrrhou a moje prsty tekutou myrrhou na rukoväti závory.

6 (KAT) Otvorila som svojmu milému - lenže môj milý bol už preč, už ho tam nebolo. Zatajoval sa vo mne dych, kým trval jeho príhovor. Hľadala som ho, ale nenašla, volala som ho, ale sa mi neozval.
6 (ROH) Otvorila som ja svojmu milému, ale môj milý sa už bol vzdialil, odišiel. Moja duša bola vyšla, keď prehovoril. Hľadala som ho, ale som ho nenašla; volala som ho, ale sa mi neozval.

7 (KAT) Stretli ma strážcovia, čo boli v meste na obchôdzke. Zbili ma, aj poranili - i plášť mi zorvali strážcovia mestských hradieb.
7 (ROH) Našli ma strážcovia, ktorí obchádzajú po meste, zbili ma, ranili ma; vzali môj plášť so mňa tí, ktorí strážia múry.

8 (KAT) Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, ak by ste našli môjho milého, povedzte mu, že som ochorela od lásky!
8 (ROH) Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, ak najdete môjho milého, čo mu poviete? Že som nemocná od lásky.

9 (KAT) Čím sa tvoj milý odlišuje od iných, ty, spomedzi žien najkrajšia? Čím sa tvoj milý odlišuje od iných, že nás tak zaprisahávaš?
9 (ROH) Čo má tvoj milý nad milého, ty najkrásnejšia medzi ženami? Čo má tvoj milý nad iného milého, že nás tak zaväzuješ prísahou?

10 (KAT) Môj milý je bielunký a rumenný, vyniká medzi desaťtisícmi.
10 (ROH) Môj milý je biely a rumenný, výtečný nad iných desať tisíc.

11 (KAT) Jeho hlava je zlato, rýdze zlato, jeho kučery sťa riasy na datli, čierne jak havrany.
11 (ROH) Jeho hlava rýdze zlato; jeho kadere vlnisté, čierne jako havran;

12 (KAT) Jeho oči sú sťa holúbätá nad bystrinami vôd, v mlieku sa kúpavajú a na brehu sedia.
12 (ROH) jeho oči jako holubice nad tokmi vody, umyté v mlieku; sedia ako vrúbené drahokamy;

13 (KAT) Jeho líca sťa hriadky balzamu, na ktorých pučia vonné byliny. Jeho pery sťa ľalie, z ktorých prvá myrha steká.
13 (ROH) jeho líca jako záhony vonín, vyvýšené hriadky voňavých bylín; jeho rty ľalie, prýštiace tekutú myrrhu;

14 (KAT) Jeho ruky sťa váľky zo zlata, posiate drahokamami z Taršiša. Jeho hruď, to výtvor zo slonovej kosti, povykladaný zafírmi.
14 (ROH) jeho ruky obliny zlata, vysádzané taršíšom; jeho telo umelecké dielo zo slonovej kosti, obložené zafírami;

15 (KAT) Jeho nohy sťa mramorové stĺpy, čo stoja na podnožiach zo zlata. Postavou je sťa Libanon, nádherný ako cédre.
15 (ROH) jeho nohy mramorové stĺpy, postavené na podstavcoch z čistého zlata; jeho vzozrenie ako Libanon, výborné jako cedry;

16 (KAT) Jeho ústa sú presladké a všetko na ňom je pôvabné. Taký je môj milý, taký je priateľ môj, dcéry jeruzalemské!
16 (ROH) jeho ústa presladké, a celý je prežiadúcny. To je môj milý a to môj priateľ, dcéry Jeruzalema!