Kazateľ

1 (KAT) Je tu (ešte iné) zlo, ktoré som videl pod slnkom a ktoré ťažko (dolieha) na človeka.
1 (ROH) Je ešte aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom, a často prichodí na ľudí:

2 (KAT) Je to človek, ktorému Boh dal bohatstvo, majetok a slávu, takže jeho duša nemá v ničom nedostatku, nech by si zažiadal čokoľvek, ale Boh mu už nedopraje možnosť, aby z toho mohol aj požívať, a niekto cudzí to požije. Hľa, toto je márnosť, toto je ozaj zlostná choroba!
2 (ROH) Človek, ktorému dal Bôh bohatstvo, poklady a slávu, a nemá, čo do svojej duše, nijakého nedostatku ničoho z toho, čo si žiada; ale Bôh ho neučinil pánom, aby jedol z toho, lež cudzí človek to pojie. Je to márnosť a zlý neduh.

3 (KAT) Keby niekto splodil aj sto synov a sám by sa tiež dožil mnoho rokov, - dni jeho rokov by boli početné - duša by sa mu však nenasýtila bohatstvom, ba ani pohrebu by sa mu nedostalo: tak si (o ňom) myslím, že je na tom lepšie nedochôdča ako on.
3 (ROH) Keby niekto splodil hoci sto synov a žil by mnoho rokov, a keby teda bolo mnoho dní jeho rokov, a keby sa jeho duša nenasýtila dobrého, ba nemal by ani pohrabu, hovorím, že lepšie je mŕtvemu nedochôdčaťu ako jemu;

4 (KAT) Lebo ono (síce) v márnosti prišlo (na svet) a zasa za tmy odchádza preč: jeho meno zakrýva temno.
4 (ROH) lebo v márnosti prišlo a vo tme odišlo, a jeho meno je pokryté tmou.

5 (KAT) Ani slnko neuzrelo, ani ho nepoznalo, ono však má (viac) pokoja ako tamten.
5 (ROH) Ani len slnka nevidelo a nezvedelo o ničom; toto má lepší odpočinok ako tamten.

6 (KAT) Keby bol žil tisíc rokov alebo aj dvetisíc, ale keby nebol nič dobré zažil…, či nepôjde všetko na jedno a to isté miesto?
6 (ROH) A Keby aj žil dvakrát tisíc rokov a dobrého keby nevidel, či nejde i tak všetko na jedno a na to isté miesto?

7 (KAT) Všetka námaha človeka slúži jeho ústam - ale tým sa jeho duša nemôže ukojiť.
7 (ROH) Všetka práca človeka je pre jeho ústa, a jednako sa duša nenasýti.

8 (KAT) Akúže výhodu má múdry oproti pochabému? A čo bedár, ktorý vie kráčať pred živými?
8 (ROH) Lebo čo má viacej múdry ako blázon, čo chudobný, ktorý vie ako chodiť pred živými?

9 (KAT) Lepšie je očami hľadieť (na dobro), ako by sa duša mala (túžbou) pominúť. Aj to je (len) márnosť a honba za vetrom.
9 (ROH) Lepšie je vidieť očima než chodiť neuspokojený v duši. Aj to je márnosť a honba po vetre.

10 (KAT) Čo je to, čoho meno už dávno odznelo? Je známe, že nik sa nemôže pustiť do súdu s niekým silnejším od seba.
10 (ROH) Čím kto je, bol už dávno pomenovaný svojím menom, a je známe, že je to človek, a nemôže sa pravotiť s tým, kto je mocnejší od neho.

11 (KAT) Veď je veľmi mnoho rečí, ktoré len zväčšujú márnosť - čo to môže osožiť človekovi?
11 (ROH) Lebo je mnoho vecí, ktoré rozmnožujú márnosť. Čo má tedy viacej človek?

12 (KAT) Lebo kto vie, čo je v živote dobré pre človeka. Je to azda (väčší) počet dní jeho márneho života, ktoré prežíva tieňu podobne? Ktože vie oznámiť človeku, čo nastane po ňom pod slnkom?
12 (ROH) Lebo kto vie, čo by bolo dobré človekovi v jeho živote, v tom skromnom počte dní života jeho márnosti, aby ich strávil jako tieň? Lebo kto oznámi človekovi, čo bude po ňom pod slnkom?!