Kazateľ

1 (ROH) Slová kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme.
1 (ECAV) Slová Kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme.

2 (ROH) Márnosť márností, riekol kazateľ; márnosť márností a všetko márnosť.
2 (ECAV) Márnosť nad márnosti - hovorí Kazateľ. Márnosť nad márnosti, všetko je márnosť.

3 (ROH) Aký užitok má človek zo všetkej svojej trudnej práce, ktorou sa trudí pod slnkom?
3 (ECAV) Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom?

4 (ROH) Pokolenie ide, a pokolenie prijde, a zem stojí na veky.
4 (ECAV) Pokolenie odchádza a druhé prichádza, ale zem stojí naveky.

5 (ROH) A slnko vychádza a slnko zachádza a chvatom spiecha k svojemu miestu, kde zase vychádza.
5 (ECAV) Slnko vychodí, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, kde znova vychádza.

6 (ROH) Ide k poludniu a obracia sa k polnoci; obracajúc sa hneď sem hneď ta, tak ide ta vietor, a na svojich okruhoch zase sa navracia vietor.
6 (ECAV) Vietor duje k juhu a obracia sa na sever, stále krúžiac veje a vo svojom kolobehu sa vracia.

7 (ROH) Všetky rieky tečú do mora, a more nie je preplnené; na to miesto, z ktorého tečú rieky, ta sa zase navracujú, aby zase tiekly.
7 (ECAV) Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nenaplní; potoky sa vracajú na miesto, kam tečú.

8 (ROH) Všetky veci sú plné trudu; nemohol by to človek vypovedať; oko sa nenasýti hľadenia, a ucho sa nenaplní počúvaním.
8 (ECAV) Všetko je plné trudu, nikto to nemôže vysloviť; oko sa nikdy do sýtosti nenadíva, ucho sa nikdy dosť nenapočúva.

9 (ROH) Čo bolo, to i bude, a čo sa dialo, to sa i bude diať, ani nieto ničoho nového pod slnkom.
9 (ECAV) Čo bolo, bude zase, a čo sa dialo, bude sa opäť diať. Nič nového nieto pod slnkom.

10 (ROH) Ak i je nejaká vec, o ktorej niekto povie: Pozri, toto je nové, už to bolo dávno za vekov, ktoré boly pred nami.
10 (ECAV) Je niečo, o čom možno povedať: Pozri, to je niečo nové? Dávno to bolo, vo vekoch, ktoré boli pred nami.

11 (ROH) Nieto pamäti predošlým pokoleniam, ani budúcim, ktoré povstanú, nebude pamäti u tých, ktorí povstanú potom.
11 (ECAV) Niet pamiatky po prvotných veciach, ani na neskoršie, čo nastanú, nebudú mať spomienky tí, ktorí budú neskôr.

12 (ROH) Ja, kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme
12 (ECAV) Ja, Kazateľ, bol som kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme.

13 (ROH) a priložil som svoje srdce k tomu, aby som hľadal a zkúmal v múdrosti všetko, čo sa deje pod nebom. Je to trudné zamestnanie, ktoré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili.
13 (ECAV) Zaumienil som si múdrosťou vypátrať a vyskúmať všetko, čo sa deje pod nebom. Ťažkú úlohu dal Boh ľudským synom, aby sa ňou umárali.

14 (ROH) Videl som všetky skutky, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba po vetre.
14 (ECAV) Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom, a hľa - všetko to je márnosť a honba za vetrom.

15 (ROH) To, čo je krivé, nedá sa narovnať, a nedostatok sa nedá vypočítať.
15 (ECAV) Krivé nemožno narovnať, a čo chýba, nemožno spočítať.

16 (ROH) Hovoril som so svojím srdcom a riekol som: Hľa, nadobudol som veľkej a vše väčšej múdrosti nad všetkých, ktorí boli predo mnou nad Jeruzalemom, a moje srdce videlo mnoho múdrosti a vedomosti,
16 (ECAV) Povedal som si: Nadobudol som väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci, ktorí predo mnou boli v Jeruzaleme, a moje srdce zakúsilo mnoho múdrosti a poznania.

17 (ROH) preto som priložil svoje srdce poznať múdrosť a poznať nerozum a bláznovstvo, ale som poznal, že aj to je shon po vetre;
17 (ECAV) Zaumienil som si poznávať múdrosť a poznať pochabosť a bláznovstvo. Spoznal som, že aj to je len honba za vetrom.

18 (ROH) lebo kde je mnoho múdrosti, tam i mnoho hnevu, a ten, kto rozmnožuje vedomosť, rozmnožuje bolesť.
18 (ECAV) Lebo kde je mnoho múdrosti, tam je mnoho mrzutosti, a kto rozmnožuje poznanie, rozmnožuje bolesť.