Príslovia

1 (KAT) Naučenia Lamuela, kráľa Massy, ktorým ho naučila jeho matka.
1 (ROH) Slová Lemuela, kráľa, v Massa, ktorým ho vyučovala jeho matka.

2 (KAT) Čo, syn môj, čože, syn môjho života, čo (ti), syn mojich sľubov, (povedať)?
2 (ROH) Čo, môj synu, a čo synu môjho lona, a čo, synu mojich sľubov?

3 (KAT) Nedávaj svoju (mužskú) silu ženám (záletným) a svoju ľúbosť (tým, čo vedia) kráľov zahubiť.
3 (ROH) Nedaj svojej sily ženám ani svojich ciest tým, ktoré privodia kráľov na zkazu.

4 (KAT) Nesluší kráľom, Lamuel, (nesluší kráľom) víno piť a panovníkom túžiť za nápojom opojným.
4 (ROH) Nepatrí kráľom, Lemuelu, nepatrí kráľom piť víno ani pýtať sa: Kde je opojný nápoj? kniežatám.

5 (KAT) Veď ináč pri popíjaní (by mohli) zabudnúť na zákon a poprekrúcať právo všetkých bedárov.
5 (ROH) Aby sa nenapil a nezabudol na to, čo je ustanovené, a nezmenil práva niktorého zo synov utrápených.

6 (KAT) Dávajte chudákovi nápoj opojný a víno ľuďom skleslým na mysli,
6 (ROH) Dajte opojný nápoj hynúcemu a víno tým, ktorí majú horkosť v duši.

7 (KAT) nech sa napije a zabudne na svoju veľkú chudobu a nech už ďalej nespomína na svoj trud!
7 (ROH) Nech sa napije a zabudne na svoju chudobu a nespomenie viacej na svoje trápenie.

8 (KAT) Otváraj svoje ústa za zmĺknutého v pravote všetkých ponechaných (na seba)!
8 (ROH) Otvor svoje ústa za nemého, k pravote všetkých synov, ktorí idú na mizinu.

9 (KAT) Otváraj svoje ústa, spravodlivo súď a zastávaj sa práva (človeka) biedneho a chudobného!
9 (ROH) Otvor svoje ústa a súď spravedlivo a rozrieš pravotu chudobného a biedneho.

10 (KAT)(Alef)Ach, ktože nájde ženu dobrú? Jej cena je nad perly.
10 (ROH) Kto najde statočnú ženu chrabrú? Lebo jej cena je ďaleko nad perly.

11 (KAT)(Bet)Bezpečnosť nachodí srdce jej muža v nej, bo núdze o zisk niet.
11 (ROH) Srdce jej muža jej dôveruje, a koristi nie je tam nedostatku.

12 (KAT)(Gimel)Gazduje mu dobre, a nie zle po všetky dni svojho života.
12 (ROH) Robí mu dobré a nie zlé po všetky dni svojho života.

13 (KAT)(Dalet)Dbá veľmi o vlnu a o ľan a radostne jej ide práca od ruky.
13 (ROH) Hľadá vlnu a ľan a pracuje so záľubou svojimi rukami.

14 (KAT)(He)Hľa, podobá sa lodiam kupeckým: zďaleka dováža si výživu.
14 (ROH) Je ako kupecká loď, z ďaleka dováža svoj chlieb.

15 (KAT)(Vau)Veď vstáva ešte za noci a rozdeľuje pokrm svojej čeľadi a prácu svojim dievčatám.
15 (ROH) Vstáva ešte za noci a dáva pokrm svojej čeľadi a to, čo patrí, svojim dievkam.

16 (KAT)(Zain)Zobzrie sa za poľom a (hneď) ho kupuje, vinicu vysádza zo zárobku svojich rúk.
16 (ROH) Pomýšľa na pole a berie ho a z plodov svojich rúk sadí vinicu.

17 (KAT)(Chet)Chrabrosťou si prepasuje bedrá a zosilňuje svoje ramená.
17 (ROH) Prepasuje silou svoje bedrá a posilňuje svoje ramená.

18 (KAT)(Tet)Tu sladko zakúša, aké dobré je jej podnikanie, nezhasína jej svetlo za noci.
18 (ROH) Zakúša, že je dobrý jej zárobok, ani vnoci nehasne jej svieca.

19 (KAT)(Jod)Jej ruky siahajú po praslici, prstami drží vreteno.
19 (ROH) Svojimi rukami sahá po praslici a svojimi prsty drží vreteno.

20 (KAT)(Kaf)Kde bedár, tam svoju ruku otvára a k chudákovi ruky vystiera.
20 (ROH) Svoju ruku otvára chudobnému a svoje ruky vystiera k biednemu.

21 (KAT)(Lamed)Ľakať sa neľaká, čo s čeľaďou, keď (príde) sneh, bo všetka jej čeľaď má po dvoch oblekoch.
21 (ROH) Nebojí sa za svoju čeľaď snehu, lebo všetka jej čeľaď je zaodiata v purpure, dvakrát farbenom.

22 (KAT)(Mem)Má narobené prikrývadlá pre seba, batist a purpur sú jej odevom.
22 (ROH) Robí si pokrovce; kment a šarlát jej odev.

23 (KAT)(Nun)Navôkol povestný je jej muž pri bránach na zasadaniach so starcami krajiny.
23 (ROH) Jej muž je známy v bránach, keď sedáva so starcami zeme.

24 (KAT)(Samech)Speňažuje tiež jemné šatstvo, ktoré vyrába, a kupcom odpredáva opasky.
24 (ROH) Robí drahé plátno a predáva a opasky predáva Kananejcovi-kupcovi.

25 (KAT)(Ajin)Ako jej svedčia moc a krása za odev, tak s úsmevom sa díva na budúci deň.
25 (ROH) Jej odev je sila a krása a smeje sa budúcemu dňu.

26 (KAT)(Pe)Prehovoria jej ústa s múdrosťou, láskavé slová sú na jej jazyku.
26 (ROH) Svoje ústa otvára v múdrosti, a zákon milosti je na jej jazyku.

27 (KAT)(Çade)Sleduje priebeh všetkej práce po dome a nejedáva z chleba záhaľčivého.
27 (ROH) Dozerá na chod a mravy svojho domu a nejie chleba liene a zaháľky.

28 (KAT)(Qof)Keď prehovoria jej synovia, dobrorečia jej a jej manžel zahŕňa ju pochvalou:
28 (ROH) Jej synovia povstávajú a blahoslavia ju, i jej muž a chváli ju:

29 (KAT)(Reš)„Rúče sa namáhalo veľa žien, lež ty si ich všetky predstihla.“
29 (ROH) Mnohé vraj dcéry si zmužile počínaly; ale ty si ich prevýšila všetky.

30 (KAT)(Šin)Spanilosť je klam a krása - daromnosť; chválu si zasluhuje žena, čo sa bojí Pána.
30 (ROH) Ľúbeznosť je klam a krása márnosť; žena, ktorá sa bojí Hospodina, tá bude chválená.

31 (KAT)(Tau)(Tak teda) dožičte jej z ovocia jej rúk a nech jej skutky zvestujú v bránach jej chválu!
31 (ROH) Dajte jej z ovocia jej rúk, a nech ju chvália v bránach jej skutky.