Príslovia

1 (KAT) Keď si sadneš s pánom jesť, dobre si všímaj (toho), kto je pred tebou.
1 (ROH) Keď sadneš jesť s panovníkom, dobre pozoruj toho, koho máš pred sebou,

2 (KAT) A nôž si prilož na hrdlo, ak ovládať chceš svoju chuť.
2 (ROH) a prilož si nôž na svoj hrtan, ak si pažravý.

3 (KAT) Nežiadaj si jeho lahôdok, bo je to pokrm oklamný.
3 (ROH) Nežiadaj jeho lakôt, lebo je to klamlivý pokrm.

4 (KAT) Nenamáhaj sa zbohatnúť (a) zdržuj svoju vynaliezavosť.
4 (ROH) Neustávaj sa o to, aby si zbohatnul; od takej svojej rozumnosti upusť.

5 (KAT) (Len čo) si mihol okom (na bohatstvo), už ho niet. Lebo je isté, že si spraví perute a odletí jak orol k nebesám.
5 (ROH) Či by si dal zaletieť svojim očiam naň, na bohatstvo, ktorého čo nevidieť neni? Lebo je isté, že si spravilo krýdla jako krýdla orla, a odletuje k nebesiam.

6 (KAT) Nejedávaj chlieb u závistlivého (človeka) a nežiadaj si jeho lahôdok!
6 (ROH) Nejedz chleba závistného človeka ani nežiadaj jeho lakôt.

7 (KAT) Lebo ako zmýšľa v duši, taký je. „Jedz a pi!“, vraví ti, ale jeho srdce ti nežičí.
7 (ROH) Lebo jako smýšľa vo svojej duši, taký je; povie ti: Jedz a pi; ale jeho srdce nie je s tebou.

8 (KAT) Vydáviš sústo, čo si prehltol, a budeš mrhať svoje pekné slová (podaromnici).
8 (ROH) Svoj kúsok, ktorý si zjedol, vyvrátiš a zmaríš svoje pekné slová.

9 (KAT) Nehovor bláznovi (nič) do ucha, lebo (len) opovrhne rozumnosťou tvojich slov.
9 (ROH) Nehovor pred bláznom, lebo pohŕdne rozumnosťou tvojich rečí.

10 (KAT) Nevnikaj za medzu prastarú a neskracuj pole sirotám!
10 (ROH) Neprenášaj dávnej medze a nevchádzaj na pole sirôt.

11 (KAT) Lebo ich zástanca je mocný, on bude viesť proti tebe ich pravotu.
11 (ROH) Lebo ich vykupiteľ je mocný; on bude riešiť ich pravotu s tebou.

12 (KAT) Vovádzaj svoje srdce do učenia a (napni) svoje uši k slovám rozumným.
12 (ROH) Zaveď svoje srdce ku kázni a svoje uši obráť k rečiam známosti!

13 (KAT) Neukracuj chlapca na treste, bo nezomrie, keď ho vyšľaháš korbáčom.
13 (ROH) Neunímaj kázne od chlapca; keď ho vyšľaháš prútom, nezomrie;

14 (KAT) Ty ho vyšľaháš korbáčom a (tým) zachraňuješ jeho dušu pred peklom.
14 (ROH) ty ho vyšľaháš prútom a jeho dušu vytrhneš z pekla.

15 (KAT) Ak bude múdre tvoje srdce, syn môj, radovať sa bude moje srdce tiež
15 (ROH) Môj synu, ak bude tvoje srdce múdre, i moje srdce sa bude radovať.

16 (KAT) a moje vnútro bude plesať, keď budú tvoje pery správne (veci) hovoriť.
16 (ROH) A moje ľadviny budú plesať, keď budú tvoje rty hovoriť veci, ktoré sú pravé.

17 (KAT) Nech neroznecuje sa tvoje srdce kvôli hriešnikom, no (tým viac) v bázni pred Pánom každý deň,
17 (ROH) Nech nezávidí tvoje srdce hriešnikom; ale radšej choď v bázni Hospodinovej celý deň.

18 (KAT) lebo (ti) kynie budúcnosť a tvoja nádej nazmar nevyjde.
18 (ROH) Lebo ak je v budúcnosti nejaká odmena, tvoje očakávanie nebude vyťaté.

19 (KAT) Počúvaj, syn môj, aby si bol skúsený, a rovnou cestou svoje srdce veď!
19 (ROH) Počuj, ty, môj synu, a buď múdry a uprav svoje srdce rovno cestou.

20 (KAT) Nepatri (k tým, čo) spíjajú sa vínom (nadmieru), (ani k tým, ktorí) nevedia sa najesť mäsa dosýta.
20 (ROH) Nebuď medzi pijanmi vína ani medzi žráčmi mäsa;

21 (KAT) Bo schudobnie pijan i ten, čo sa objedá, a ospanlivosť odieva do handier.
21 (ROH) lebo pijan a žráč schudobneje, a driemota oblieka v handry.

22 (KAT) Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom, a nepohŕdaj svojou matkou na jej staré dni!
22 (ROH) Poslúchaj svojho otca, toho, ktorý ťa splodil, a nepohŕdni, keď sa zostarie, svojou matkou.

23 (KAT) Získavaj pravdu a nepredávaj (ju), múdrosť, náuku a rozumnosť!
23 (ROH) Kúp si pravdu a nepredaj jej, múdrosť, kázeň a rozumnosť.

24 (KAT) Radosťou plesá otec spravodlivého, a rodič (syna) múdreho sa kochá v ňom.
24 (ROH) Radosťou plesá otec spravedlivého, a ten, kto splodil múdreho, raduje sa mu.

25 (KAT) Nech kochajú sa (v tebe) tvoj otec a tvoja mať a nech sa teší tvoja rodička!
25 (ROH) Nech sa raduje tvoj otec i tvoja mať, a nech plesá tá, ktorá ťa porodila.

26 (KAT) Daj mi, syn môj, svoje srdce a bár by tvoje oči nachádzali v mojich cestách záľubu!
26 (ROH) Daj mi, môj synu, svoje srdce, a tvoje oči nech pilne pozorujú moje cesty.

27 (KAT) Bo jamou hlbokou je smilnica a úzkou studnicou je cudzoložnica.
27 (ROH) Lebo smilnica je hlbokou jamou a úzkym hrdlom studnice cudzozemka.

28 (KAT) Aj ona striehne ako zákerník a rozmnožuje medzi ľuďmi tých, čo robia neverne.
28 (ROH) Áno, úkladí jako zákerník a rozmnožuje medzi ľuďmi tých, ktorí robia neverne.

29 (KAT) Kto bedáka? Kto (vraví): „Jaj!“? Ktože sa vadí? Kto sa sťažuje? Kto bez príčiny rany (tŕži)? Ktože má oči zmútené?
29 (ROH) Komu beda, komu jaj, komu zvady, komu žaloba, komu rany darmo, komu rudá zamhlenosť očí?

30 (KAT) Tí, čo sa (dlho) bavia pri víne, čo chodia vychutnávať víno miešané.
30 (ROH) Tým, ktorí sa dlho zdržujú pri víne, tým, ktorí vchádzajú, aby vyhľadali miešané víno.

31 (KAT) Nepozeraj ty na víno, jak skvie sa nachovo, ako sa blýska v pohári! Kĺže sa (dolu hrdlom) lahodne,
31 (ROH) Nehľaď na víno, že rudne, že vydáva v poháre svoju farbu a lesk, že sa hladko kĺže dolu hrdlom.

32 (KAT) lež naposledok štipne ako had a kúsne ako zmija.
32 (ROH) Naposledy poštípe jako had a bodne jako bazilišek.

33 (KAT) Oči ti budú vidieť veci čudesné a tvoje srdce bude myslieť na pochabosti.
33 (ROH) Tvoje oči budú hľadieť na cudzie ženy, a tvoje srdce bude hovoriť prevrátené veci.

34 (KAT) Budeš sťa (ten, čo) na šírave mora spí, ako námorník, čo spí v koši na sťažni.
34 (ROH) A budeš ako ten, ktorý ležiac spí prostred mora, a jako ten, ktorý spí hore na vrchu stožiara.

35 (KAT) „Nabili ma, (a) nebolelo ma, natĺkli ma, (a) nič som necítil. Kedy sa zobudím? Pôjdem ho hľadať zas.“
35 (ROH) Povieš: Nabili ma, a nebolelo ma; natĺkli ma, a necítil som. Keď sa prebudím, urobím znova, pojdem to zase hľadať.