výhody registrácie

Príslovia

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Prís 17, 1-28

1 (KAT) Lepší je (krajec) chleba suchého a pokoj pri tom, ako dom mäsom obetným nabitý a pri tom svár.
1 (ROH) Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom.

2 (KAT) Rozumný sluha vyšvihne sa nad (pánovho) syna naničhodného a s jeho bratmi si podelí dedičstvo.
2 (ROH) Rozumný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude deliť dedičstvo.

3 (KAT) Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato, srdcia však skúša Pán.
3 (ROH) Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je Hospodin.

4 (KAT) Ničomník striehne (na výpoveď) perí ničomných (a) luhár dopriava sluchu záškodnému jazyku.
4 (ROH) Zlý človek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár počúva na jazyk, plný zkazy.

5 (KAT) Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.
5 (ROH) Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu.

6 (KAT) Korunou starcov (sú ich synovia a) vnukovia a ozdobou synov (sú) ich otcovia.
6 (ROH) Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia.

7 (KAT) Nesluší ušľachtilá reč bláznovi a lživé reči šľachetnému (človeku).
7 (ROH) Nesluší bláznovi vznešená reč a pravdaže ani kniežaťu lživá reč.

8 (KAT) Podplatný dar je vzácnym kameňom v očiach (toho, kto ho) dáva (druhému), všade sa stretá s úspechom, kde sa len obráti.
8 (ROH) Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa obráti, darí sa mu.

9 (KAT) Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lásku (zachovať), kto ďalej o ňom rozpráva, ten odpudzuje priateľov.
9 (ROH) Ten, kto prikrýva prestúpenie, hľadá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlučuje priateľov.

10 (KAT) Viac zapôsobí (jedno) pokarhanie na rozumného, ako sto palíc na blázna.
10 (ROH) Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako čo by niekto blázna sto ráz nabil.

11 (KAT) Zlý sa (vždy) usiluje iba vzdorovať, no pošle sa naň posol ukrutný.
11 (ROH) Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho.

12 (KAT) Lepšie sa človekovi stretnúť s medvedicou, ktorej vzali mláďatá, ako s bláznom v jeho bláznovstve.
12 (ROH) Nech nadíde osirelá medvedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve.

13 (KAT) Kto odpláca zlým za dobré, nehne sa z jeho domu nešťastie.
13 (ROH) Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé.

14 (KAT) Púšťať sa do zvady je (ako) pretŕhať vodnú (hať), a preto nechaj škriepku prv, než vybúši.
14 (ROH) Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor.

15 (KAT) Aj ten, kto ospravedlňuje bezbožného, aj ten, kto odsudzuje spravodlivého, obidvaja sa príkria Pánovi.
15 (ROH) Ten, kto ospravedlňuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnosťou Hospodinovi.

16 (KAT) Načo len má blázon v ruke peniaze?! Kúpi (si) múdrosť, keď nemá rozumu?
16 (ROH) Načo je kúpne v ruke blázna kúpiť múdrosť, keď nemá rozumu?!

17 (KAT) Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat.
17 (ROH) Priateľ miluje každého času, a v súžení sa rodí brat.

18 (KAT) Potratil rozum človek, ktorý tlieska do dlaní, keď za svojho blížneho dáva záruku.
18 (ROH) Človek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zaručuje pred svojím blížnym.

19 (KAT) Kto má rád zvadu, má rád hriech, kto stavia svoju bránu vysoko, chce zrútenie.
19 (ROH) Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie.

20 (KAT) Ten, kto je skazeného srdca, nenájde nič dobrého a kto má vrtký jazyk, padne do zlého.
20 (ROH) Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého.

21 (KAT) Kto splodil blázna, (splodil si ho) na svoj zármutok, otec nebude mať z blázna radosti.
21 (ROH) Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna.

22 (KAT) Veselé srdce slúži na zdravie, zronený duch však kosti vysúša.
22 (ROH) Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti.

23 (KAT) Bezbožník tajne prijíma dar (na podplatenie), by poprekrúcal právne chodníky.
23 (ROH) Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu.

24 (KAT) Múdrosť (sa zračí) na výzore rozumného (človeka), bláznove oči (sa) však (pasú) v zemskej končine.
24 (ROH) Na tvári rozumného vidieť múdrosť; ale oči blázna behajú až na koniec zeme.

25 (KAT) Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na zármutok svojej rodičke.
25 (ROH) Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na horkosť tej, ktorá ho porodila.

26 (KAT) Vonkoncom nie je dobré pokutovať spravodlivého, biť (ľudí) statočných je (celkom) nesprávne.
26 (ROH) Ani pokutovať spravedlivého nie je dobré jako ani biť kniežatá pre úprimnosť.

27 (KAT) Kto drží jazyk za zubami, ten vie, (čo je) vedomosť, a kto je chladnokrvný, je muž rozumný.
27 (ROH) Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž.

28 (KAT) Aj pochábľa, ak mlčí, pokladajú za múdreho, keď zatíska pery, za rozumného.
28 (ROH) Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.


Prís 17, 1-28





Verš 1
Lepší je (krajec) chleba suchého a pokoj pri tom, ako dom mäsom obetným nabitý a pri tom svár.
Prís 15:17 - Lepšia je zelenina za pokrm a láska popritom, ako vykŕmený vôl a pritom nenávisť.

Verš 3
Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato, srdcia však skúša Pán.
Prís 27:21 - Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato, človek (sa) však (poznáva) podľa svojej dobrej povesti.
Jer 17:10 - Ja, pán, skúmam myseľ a skúšam srdce: odplatím každému podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skutkov.“

Verš 5
Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.
Prís 14:31 - Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva.

Verš 13
Kto odpláca zlým za dobré, nehne sa z jeho domu nešťastie.
Dt 32:35 - Moja bude pomsta a odveta v deň, keď sa im podlomia nohy. Veď ich deň záhubný sa približuje a ich krutý osud je nablízku.«
Prís 20:22 - Nehovor: „Ja sa za zlé vypomstím!“ (Len) dúfaj v Pána a pomôže ti.
Prís 24:29 - Nehovor: „Ako on urobil mne, tak aj ja jemu urobím. Odplatím každému podľa jeho činov.“
Rim 12:17 - Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi.
1Sol 5:15 - Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým!
1Pt 3:9 - Neodplácajte sa zlým za zlé alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.

Verš 14
Púšťať sa do zvady je (ako) pretŕhať vodnú (hať), a preto nechaj škriepku prv, než vybúši.
Prís 20:3 - Je pre človeka cťou, keď (pokojne) sedí, (kde sa strhol) spor, lež každý blázon sa zamieša (do škriepky)

Verš 15
Aj ten, kto ospravedlňuje bezbožného, aj ten, kto odsudzuje spravodlivého, obidvaja sa príkria Pánovi.
Ex 23:7 - Nepravdivej výpovedi sa budeš vyhýbať! Nevinného a toho, kto je v práve, nepripravíš o život, lebo ja neospravodlivím toho, kto je nespravodlivý!
Prís 24:24 - Kto vraví vinnému: „Si nevinný,“ ľudia ho budú preklínať (a) národy mu budú zlorečiť.
Iz 5:23 - ktorí za úplatok oslobodia zločinca a odnímu právo od spravodlivých!

Verš 19
Kto má rád zvadu, má rád hriech, kto stavia svoju bránu vysoko, chce zrútenie.
Prís 16:18 - Pýcha (je) pred skazou a pred pádom je namyslený duch.

Verš 22
Veselé srdce slúži na zdravie, zronený duch však kosti vysúša.
Prís 15:13 - Veselé srdce rozlieva jas po tvári, bolesť srdca však zarmucuje ducha.

Verš 24
Múdrosť (sa zračí) na výzore rozumného (človeka), bláznove oči (sa) však (pasú) v zemskej končine.
Kaz 2:14 - Múdry nosí svoje oči na hlave, kým pochabý sa poneviera potme. Ale dozvedel som sa aj to, že rovnaký osud postihne všetkých.
Kaz 8:1 - Ktože sa vyrovná múdremu? Kto vie dať vysvetlenie na záhadu? Múdrosť zasvieti človeku na tvári a tvrdosť jeho tváre sa zmení.

Verš 25
Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na zármutok svojej rodičke.
Prís 10:1 - Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou. Ale pochabý syn býva na zármutok svojej materi.
Prís 15:20 - Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou, pochabý človek pohŕda však svojou materou.
Prís 19:13 - Bláznivý syn je na nešťastie svojmu otcovi a škriepna žena je sťa neprestajný cícerok.

Pris 17,1 - Mäso z pokojných obiet sa používalo na hostine. Zúčastňovali sa na nej obetujúci a jeho príbuzenstvo.

Pris 17,2 - Porov. Eliezer (Gn 15,2); Jozef Egyptský (Gn 39,4 n.).

Pris 17,5 - Porov. 14,31.

Pris 17,18 - Porov. 6,1–5; 11,15; Sir 29,20.

Pris 17,23 - Doslovne "dar spoza ňadier", lebo tam ho darca tajne niesol.