  | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Ž 78, 1-72 |
1 (KAT) Asafova poučná pieseň. Počúvaj, ľud môj, moju náuku, nakloň sluch k slovám mojich úst.
1 (ROH) Môj ľude, nože počuj môj zákon! Nakloňte svoje ucho k rečiam mojich úst.
2 (KAT) Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam starodávne tajomstvá.
2 (ROH) Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna.
3 (KAT) Čo sme počuli a poznali a čo nám rozprávali naši otcovia,
3 (ROH) To, čo sme počuli a čo sme poznali, a čo nám naši otcovia rozprávali.
4 (KAT) nezatajíme pred ich synmi; ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.
4 (ROH) Nezatajíme toho pred ich synmi rozprávajúc budúcemu pokoleniu chvály Hospodinove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil.
5 (KAT) Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom;
5 (ROH) Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom,
6 (KAT) majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia. Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom,
6 (ROH) aby poznali budúce pokolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozprávali to svojim synom,
7 (KAT) aby svoju dôveru vkladali v Boha, aby nezabúdali na Božie diela a zachovávali jeho príkazy;
7 (ROH) aby složili svoju nádej v Bohu a nezabudli na skutky silného Boha, ale aby ostríhali jeho prikázania,
8 (KAT) aby neboli ako ich otcovia, vzdorné a zatvrdlivé pokolenie, pokolenie nestáleho srdca, ktorého duch nebol verný Bohu.
8 (ROH) a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať Hospodina a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu.
9 (KAT) Synovia Efraima, obratní lukostrelci, v deň bitky utiekli.
9 (ROH) Synovia Efraimovi, ozbrojenci, strelci z luku, obrátili sa zpät v deň boja.
10 (KAT) Nezachovávali zmluvu s Bohom a odopreli kráčať podľa jeho zákona.
10 (ROH) Nezachovali smluvy Božej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone.
11 (KAT) Zabudli na jeho činy a na zázraky, ktoré im ukázal.
11 (ROH) Zabudli na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal.
12 (KAT) Pred zrakom ich otcov divy vykonal v krajine egyptskej, na pláni taniskej.
12 (ROH) Pred ich otcami činil zázraky, v Egyptskej zemi, na poli Coana.
13 (KAT) Rozdvojil more a previedol ich cezeň, vody postavil ako val.
13 (ROH) Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu.
14 (KAT) Vo dne ich viedol oblakom, za noci žiarou ohnivou.
14 (ROH) Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa.
15 (KAT) Rozštiepil skalu na púšti a napojil ich vodou ako z prívalu.
15 (ROH) Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín.
16 (KAT) Potokom dal vytrysknúť zo skaly a vody nechal ako rieky tiecť.
16 (ROH) Vyviedol potoky zo skaly a učinil to, aby tiekly vody jako rieky.
17 (KAT) Ale oni proti nemu ďalej hrešili, na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.
17 (ROH) A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti.
18 (KAT) Pokúšali Boha vo svojom srdci, dychtivo sa dožadovali pokrmu.
18 (ROH) A pokúšali silného Boha vo svojom srdci žiadajúc pokrm, po chuti svojej duše;
19 (KAT) Proti Bohu reptali a vraveli: „Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“
19 (ROH) Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti?
20 (KAT) A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla a potoky sa rozliali. „A či on môže aj chlieb dať a svojmu ľudu mäso obstarať?“
20 (ROH) Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso?
21 (KAT) Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi a hnev vzkypel proti Izraelovi.
21 (ROH) Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi;
22 (KAT) Lebo nedôverovali Bohu a nedúfali v jeho pomoc.
22 (ROH) pretože neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie,
23 (KAT) Rozkázal teda horným oblakom a otvoril brány nebies;
23 (ROH) hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies
24 (KAT) a pršala im manna za pokrm a dal im chlieb z neba.
24 (ROH) a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie.
25 (KAT) Človek jedol chlieb anjelský; pokrmu im dal dosýta.
25 (ROH) Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti.
26 (KAT) Z oblohy vyburcoval vietor východný, svojou mocou priviedol vietor od juhu
26 (ROH) Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak
27 (KAT) a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, okrídlené vtáky ako morský piesok.
27 (ROH) a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí.
28 (KAT) Padali doprostred ich tábora, okolo stanov.
28 (ROH) Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov.
29 (KAT) Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, splnil im, čo si žiadali.
29 (ROH) A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si žiadali.
30 (KAT) Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, ešte mali pokrm v ústach,
30 (ROH) Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej žiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach,
31 (KAT) keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal a zničil výkvet Izraela.
31 (ROH) vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi.
32 (KAT) Ale oni ďalej hrešili a neverili v jeho zázraky.
32 (ROH) Pri tom pri všetkom ešte vždy hrešili a neverili jeho divom.
33 (KAT) Ich dni ukončil ako dych, ich roky náhlou smrťou.
33 (ROH) A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu.
34 (KAT) Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.
34 (ROH) A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu
35 (KAT) Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.
35 (ROH) a keď sa rozpomínali, že Bôh je ich skalou a silný Bôh najvyšší ich vykupiteľom,
36 (KAT) No podvádzali ho svojimi ústami, svojím jazykom ho klamali.
36 (ROH) hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom,
37 (KAT) Ich srdcia neboli k nemu úprimné, ani jeho zmluve neboli verní.
37 (ROH) a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve,
38 (KAT) On sa predsa zľutoval a odpustil im vinu a nezničil ich. Často svoj hnev potlačil a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.
38 (ROH) on súc milosrdný odpúšťal ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti.
39 (KAT) Veď pamätal, že sú len ľudia, závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.
39 (ROH) Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa.
40 (KAT) Koľko ráz ho na púšti popudzovali a k hnevu na stepi podnecovali.
40 (ROH) Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine!
41 (KAT) Znova a znova pokúšali Boha a roztrpčovali Svätého Izraela.
41 (ROH) A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice.
42 (KAT) Už nepamätali na jeho činy, ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov.
42 (ROH) Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súženia,
43 (KAT) V Egypte urobil svoje znamenia, svoje zázraky na pláni taniskej.
43 (ROH) ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana.
44 (KAT) Na krv premenil ich rieky a potoky, že už nemali čo piť.
44 (ROH) A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť.
45 (KAT) Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, žaby, aby ich trápili.
45 (ROH) Poslal na nich smesicu, žížaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily.
46 (KAT) Ich úrodu vydal húseniciam napospas a kobylkám plody ich námahy.
46 (ROH) A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom.
47 (KAT) Vinice im zbil ľadovcom a moruše mrazom.
47 (ROH) Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom.
48 (KAT) Ľadovcu vydal ich dobytok, ich čriedy bleskom ohnivým.
48 (ROH) Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu.
49 (KAT) Zoslal na nich oheň svojho hnevu, rozhorčenie, hrôzu a strach ako poslov skazy.
49 (ROH) Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súženie pustiac na nich zlých anjelov.
50 (KAT) Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, ich život vydal moru napospas.
50 (ROH) Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru.
51 (KAT) Pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
51 (ROH) A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových.
52 (KAT) Svoj ľud však ako ovce vyviedol a viedol ako stádo po púšti.
52 (ROH) A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti.
53 (KAT) Viedol ich bezpečne a nemali strach, ich nepriateľov však more pokrylo.
53 (ROH) Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more.
54 (KAT) A priviedol ich do svojej svätej zeme, na vrch, čo získala jeho pravica.
54 (ROH) A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica.
55 (KAT) Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.
55 (ROH) Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove.
56 (KAT) Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, a nezachovávali jeho príkazy.
56 (ROH) Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev,
57 (KAT) Odpadávali a boli neverní ako ich otcovia, sklamali ako pokazený luk.
57 (ROH) ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište.
58 (KAT) Rozhnevali ho obradmi na výšinách a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.
58 (ROH) A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti.
59 (KAT) Počul to Boh a rozhneval sa a na Izraela veľmi zanevrel.
59 (ROH) Počul to Bôh a rozhneval sa a veľmi si zošklivil Izraela.
60 (KAT) Opustil príbytok v Silo, stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.
60 (ROH) A opustil príbytok v Síle zavrhnúc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi.
61 (KAT) Vydal svoju silu do zajatia, do rúk nepriateľa svoju nádheru.
61 (ROH) A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka.
62 (KAT) Svoj ľud vydal meču napospas a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.
62 (ROH) Vydal svoj ľud pod meč a rozhneval sa na svoje dedičstvo.
63 (KAT) Ich mládencov pohltil oheň, ich panny sa nemohli zasnúbiť.
63 (ROH) Jeho mládencov požral oheň, a jeho panny neboly chválené.
64 (KAT) Kňazi padli pod mečom a ich vdovy nemal kto oplakať.
64 (ROH) Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly.
65 (KAT) Pán sa však prebral ako zo spánku, ako hrdina vínom zmorený.
65 (ROH) Potom sa prebudil Pán ako zo sna, jako hrdina, ktorý veselo vykrikuje od vína,
66 (KAT) Porazil utekajúcich nepriateľov, pokryl ich večnou potupou.
66 (ROH) a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu.
67 (KAT) Zavrhol stánok Jozefov, ani Efraimov kmeň si nezvolil,
67 (ROH) Opovrhol stánom Jozefovým a nevyvolil pokolenia Efraimovho,
68 (KAT) lež vyvolil si kmeň Júdov, vrch Sion, ten si obľúbil.
68 (ROH) ale vyvolil pokolenie Júdovo, vrch Sion, ktorý miluje.
69 (KAT) A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, ako zem, ktorú upevnil naveky.
69 (ROH) A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky.
70 (KAT) A vyvolil si svojho sluhu Dávida, od čriedy oviec ho vyzdvihol,
70 (ROH) A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov,
71 (KAT) vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
71 (ROH) odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
72 (KAT) A on ich pásol so srdcom bez úhony a viedol ich rukou skúsenou.
72 (ROH) A pásol ich v celej úprimnosti svojho srdca a vodil ich so zvláštnou opatrnosťou svojich rúk.
| | | Ž 78, 1-72 |
Verš 2
Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam starodávne tajomstvá.
Ž 49:4 - Moje ústa hovoria múdrosť a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.
Mt 13:35 - aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta.“
Verš 5
Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom;
Dt 4:9 - Len dávaj pozor na seba a chráň svoju dušu veľmi! Nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca po všetky dni tvojho života; lež poučíš o nich svojich synov a synov svojich synov.
Dt 6:7 - poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť.
Verš 8
aby neboli ako ich otcovia, vzdorné a zatvrdlivé pokolenie, pokolenie nestáleho srdca, ktorého duch nebol verný Bohu.
Ex 32:9 - Potom Pán povedal Mojžišovi: „Videl som, čo je to za ľud. Pozri, je to ľud nepoddajnej šije!
Ex 33:3 - a on ťa vovedie do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom. Ja nepôjdem uprostred teba, lebo si ľud nepoddajnej šije. Inak by som ťa musel cestou zahubiť.“
Ex 33:5 - Lebo Pán povedal Mojžišovi: „Povedz Izraelitom: »Ste tvrdošijný ľud! Keby som chvíľku šiel uprostred teba, musel by som ťa cestou zahubiť. Odlož teda svoje šperky a potom uvidím, ako s tebou naložím.«“
Ex 34:9 - a povedal: „Ak som, Pane, našiel milosť v tvojich očiach, prosím, poď s nami, Pane! Je to síce ľud nepoddajnej šije, ale odpusť nám naše previnenia a hriech a prijmi nás za svojich!“
Dt 9:6 - Buď si teda vedomý toho: nie preto, že si bol spravodlivý, dáva ti Pán, tvoj Boh, do vlastníctva túto krásnu krajinu, lebo ty si ľud nepoddajnej šije.
Dt 9:13 - A Pán mi ešte povedal: »Videl som tento ľud a pozri, je to ľud nepoddajnej šije!
Dt 31:27 - Veď ja poznám spurnosť a tvrdosť tvojej šije. Veď aj teraz, keď som ešte medzi vami živý, spriečili ste sa Pánovi! O čo skôr to bude tak po mojej smrti!
Verš 13
Rozdvojil more a previedol ich cezeň, vody postavil ako val.
Ex 14:21 - Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila
Verš 14
Vo dne ich viedol oblakom, za noci žiarou ohnivou.
Ex 13:21 - Pán šiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať.
Ž 105:39 - Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, a oheň, aby im svietil za noci.
Verš 15
Rozštiepil skalu na púšti a napojil ich vodou ako z prívalu.
Ex 17:6 - Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytečie z nej voda a ľud bude môcť piť.“ A Mojžiš urobil tak pred staršími Izraela.
Nm 20:11 - Nato Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale. I vyliala sa voda prúdom a napila sa pospolitosť aj jej dobytok.
Ž 105:41 - Otvoril skalu a voda vytryskla, po púšti tiekla sťa rieka.
1Kor 10:4 - a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus.
Verš 19
Proti Bohu reptali a vraveli: „Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“
Nm 11:1 - Ľud začal volať k Pánovi, že sa mu zle vodí. Keď to Pán začul, zahorel hnevom. Vyšľahol oproti nim Pánov oheň a strávil okraj tábora.
Nm 11:4 - Primiešaný ľud, čo bol medzi nimi, dostal chuť na iné jedlá a potom sa začali aj Izraeliti opätovne žalovať a hovorili: „Kto nám dá jesť mäso?
Verš 20
A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla a potoky sa rozliali. „A či on môže aj chlieb dať a svojmu ľudu mäso obstarať?“
Ex 17:6 - Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytečie z nej voda a ľud bude môcť piť.“ A Mojžiš urobil tak pred staršími Izraela.
Nm 20:11 - Nato Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale. I vyliala sa voda prúdom a napila sa pospolitosť aj jej dobytok.
Verš 21
Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi a hnev vzkypel proti Izraelovi.
Nm 11:1 - Ľud začal volať k Pánovi, že sa mu zle vodí. Keď to Pán začul, zahorel hnevom. Vyšľahol oproti nim Pánov oheň a strávil okraj tábora.
Verš 24
a pršala im manna za pokrm a dal im chlieb z neba.
Ex 16:14 - a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité, jemné sťa srieň na zemi.
Verš 25
Človek jedol chlieb anjelský; pokrmu im dal dosýta.
Jn 6:31 - Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: »Dal im jesť chlieb z neba.«“
1Kor 10:3 - všetci jedli ten istý duchovný pokrm
Verš 26
Z oblohy vyburcoval vietor východný, svojou mocou priviedol vietor od juhu
Nm 11:31 - Potom od Pána vyšiel vietor, ktorý priniesol od mora prepelice; a zhodil ich na tábor v okruhu na dennú cestu na všetky strany od tábora. I poletovali na dva lakte od zeme.
Verš 31
keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal a zničil výkvet Izraela.
Nm 11:33 - Ale ešte mali mäso medzi zubami, keď vzplanul voči ľudu Pánov hnev a Pán zasiahol ľud veľmi veľkou ranou.
1Kor 10:5 - Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti.
Verš 44
Na krv premenil ich rieky a potoky, že už nemali čo piť.
Ex 7:20 - A Mojžiš a Áron urobili tak, ako im prikázal Pán. Zdvihol svoju palicu pred faraónom a jeho služobníkmi, udrel nílsku vodu a všetka nílska voda premenila sa na krv.
Verš 45
Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, žaby, aby ich trápili.
Ex 8:24 - A faraón odpovedal: „Ja vás prepustím, aby ste Pánovi, svojmu Bohu, priniesli obetu na púšti, len sa nevzďaľujte veľmi ďaleko! Pomodlite sa za mňa!“
Ex 8:6 - On odvetil: „Na zajtra!“ Mojžiš povedal: „Bude podľa tvojho slova, aby si poznal, že nik nie je ako Pán, náš Boh.
Verš 46
Ich úrodu vydal húseniciam napospas a kobylkám plody ich námahy.
Ex 10:13 - A Mojžiš vystrel svoju palicu nad egyptskú krajinu. Tu Pán dal duť nad krajinou východnému vetru celý deň a celú noc a keď nastalo ráno, východný vietor doniesol kobylky.
Verš 47
Vinice im zbil ľadovcom a moruše mrazom.
Ex 9:23 - Mojžiš vystrel svoju palicu oproti nebu a Pán zoslal hrmenie a ľadovec. Blesky dopadali na zem a Pán dával ľadovcu padať na egyptskú krajinu.
Verš 50
Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, ich život vydal moru napospas.
Ex 9:6 - A Pán to nasledujúci deň urobil: pohynul všetok egyptský dobytok, kým z izraelského dobytka nezahynul ani jeden kus.
Verš 51
Pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
Ex 12:29 - O polnoci Pán pobil všetkých prvorodených v egyptskej krajine, od prvorodeného faraónovho, čo mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného zajatca čo bol v žalári, aj všetky prvorodené zvieratá.
Verš 53
Viedol ich bezpečne a nemali strach, ich nepriateľov však more pokrylo.
Ex 14:27 - I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora.
Ex 15:10 - Zadul si svojím vetrom: pokrylo ich more, potopili sa sťa olovo vo vodách búrlivých.
Verš 55
Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.
Joz 13:7 - Rozdeľ teda teraz túto krajinu ako dedičný majetok deviatim kmeňom a polovici Manassesovho kmeňa!“
Ž 136:21 - a ich krajinu dal za dedičstvo, lebo jeho milosrdenstvo je večné;
Verš 58
Rozhnevali ho obradmi na výšinách a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.
Dt 32:16 - Dráždievali ho cudzími bohmi, rozhorčovali ho ohavnosťami.
Dt 32:21 - Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh, rozhorčovali ma svojimi klamnými modlami. Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud - pochabým národom ich rozhorčím.
Verš 61
Vydal svoju silu do zajatia, do rúk nepriateľa svoju nádheru.
1Sam 4:10 - Nato sa Filištínci dali do boja a Izraeliti podľahli; utekal každý do svojho stanu. Porážka bola veľmi veľká, z Izraelitov padlo tridsaťtisíc pešiakov.
Verš 64
Kňazi padli pod mečom a ich vdovy nemal kto oplakať.
1Sam 4:11 - Archu zmluvy ukoristili a dvaja Héliho synovia, Ofni a Finés, zomreli.
1Sam 4:18 - Len čo spomenul Božiu archu, (Héli) padol z kresla nazad k bráne, zlomil si väz a zomrel. Bol to starý a ťažký človek. Súdil Izrael štyridsať rokov.
1Sam 4:19 - Jeho nevesta, Finésova manželka, bola ťarchavá, blízo pôrodu. Keď počula chýr o zajatí Božej archy a že jej zomrel svokor a manžel, klesla a porodila, lebo ju zachvátili bolesti.
Verš 66
Porazil utekajúcich nepriateľov, pokryl ich večnou potupou.
1Sam 5:6 - Na Azotčanov však doľahla Pánova ruka, bil ich a trestal ich vredmi, Azot i jeho okolie.
1Sam 6:4 - I spýtali sa: „Aký dar mu máme dať?“ Odpovedali: „Podľa počtu filištínskych kniežat päť zlatých vredov a päť zlatých myší, lebo ste rovnako postihnutí všetci, i vaše kniežatá.
Verš 70
A vyvolil si svojho sluhu Dávida, od čriedy oviec ho vyzdvihol,
1Sam 16:11 - Samuel sa spýtal Izaiho: „Sú to všetci mladíci?“ Odpovedal: „Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce.“ Samuel povedal Izaimu: „Pošli poň a daj ho doviesť sem, lebo si nezasadneme, kým nepríde sem.“
2Sam 7:8 - Teraz však toto povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastviny spoza oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom.
Verš 71
vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
2Sam 5:2 - Aj predtým, keď bol Šaul kráľom nad nami, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pán ti povedal: »Ty pas môj ľud, Izrael, a ty budeš kniežaťom nad Izraelom.«“
1Krn 11:2 - Aj predtým, keď bol Šaul kráľom, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pán, tvoj Boh, ti povedal: »Ty pas môj ľud, Izrael, a ty budeš kniežaťom nad mojím ľudom, Izraelom.«“
Z 78 - Tento žalm je prvým z tzv. historických žalmov (78, 105, 106). Asaf, ktorý žil ešte i za kráľa Šalamúna (2 Krn 5,12), v žalme zachytáva históriu vyvoleného národa od odchodu z Egypta až po kráľa Dávida, presnejšie, až po vzburu desiatich severných kmeňov, ktorú viedol Seba z Benjamínovho rodu a ktorá nasledovala hneď po potlačení Absolónovej vzbury. Bolo to teda už ku koncu Dávidovho kráľovstva (1012-972).
Z 78,2 - Bude rozprávať v "porekadlách", "v podobenstvách" (hebr. ,mašál'), v poučných obrazoch a v piesni.
Z 78,9 - Kmeň Efraimov počtom veľký, ale vo viere v Boha chabý.
Z 78,12 - "Tanis-Zoán", staré mesto v delte Nílu, vtedy hlavné mesto Egypta.
Z 78,25 - "Chlieb anjelský" - doslova: "Chlieb silných" - "lehem 'abbírim". Anjeli sa v Písme často volajú "silní" (Ž 103,20; Múd 16,20; 19,20). Manna sa volá "chlieb anjelský", lebo prichádza z neba, zo sídla anjelov (a preto aj "chlieb z neba"; porov. Jn 6,32.50).
Z 78,51 - "Stany Chámove" označujú Egypt.
Z 78,61 - "Svoju silu… nádheru" - archu zmluvy.
Z 78,67 - Archa sa už nevracia do Šíla, ktoré je na území Efraima, ale je prenesená na vrch Sion v Júdsku, kde jej Dávid postavil svätyňu (1 Sam 6,1 n.; 7,1.2; 2 Sam 6). Slová sú však aj mesiášske. Veď pozemský Jeruzalem bol zničený (587).
Z 78,71 - Aby vládol nielen nad kmeňom Júdu, ale nad celým národom, ktorý sa tu označuje menami Izrael a Jakub.
