výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 37, 1-24

1 (KAT) Moje srdce nad tým celkom predesilo sa, že až z miesta svojho ide vyskočiť.
1 (ROH) Áno, preto sa trasie moje srdce strachom a skáče so svojho miesta.

2 (KAT) Počúvajte teda ten jeho hlas dunivý, aký veľký hukot mu z úst vychádza.
2 (ROH) Počujteže hrmot jeho hlasu a hovor, ktorý vychádza z jeho úst!

3 (KAT) Svoj blesk vystreľuje po šírych nebesiach až veru po samy zeme končiny.
3 (ROH) Púšťa ho popod všetky nebesia a svoje svetlo až na krýdla zeme.

4 (KAT) Za ním ozýva sa jeho hlas už dunením, mohutnému hlasu dáva lomoziť, blesky nezadrží, keď čuť jeho hlas.
4 (ROH) Za ním reve hlas; hrmí hlasom svojej velebnosti a nezdŕža toho, keď sa čuje jeho hlas.

5 (KAT) Svojím hlasom hrmí naozaj podivne, robí veľké veci, prečudesné tiež.
5 (ROH) Silný Bôh hrmí predivne svojím hlasom, on, ktorý činí veľké veci, priveľké pre náš rozum.

6 (KAT) Veď aj snehu vraví: »Nože, na zem spúšťaj sa!«, dažďom, lejaviciam: »Prudké buďteže!«
6 (ROH) Lebo snehu hovorí: Padaj na zem! Tak i spŕche dažďa a spŕche svojich mohutných dažďov.

7 (KAT) On vtláča na všetkých ľudí svoje znamenie, by tak jeho dielo všetci poznali.
7 (ROH) Pečatí ruku každého človeka, aby poznali všetci ľudia, ktorí sú jeho dielom.

8 (KAT) Do skrýše si vlastnej (každé) zviera zalieza, ono sa vo svojej diere zdržuje.
8 (ROH) A divá zver vchádza do úkrytu a býva vo svojich brlohoch.

9 (KAT) Z južných komôr práve povíchrica prichádza, od severu zasa zima studená.
9 (ROH) Z komory juhu prichádza víchrica a od severa zima.

10 (KAT) Tak sa aj ľad tvorí na Božie dýchnutie, takže celkom stuhne vody hladina.
10 (ROH) Od dychu silného Boha povstáva mráz, a šírina vody sa sovrie.

11 (KAT) A takisto mračno jeho bleskom vystrelí, oblak rozoseje jeho záblesky.
11 (ROH) Áno, vlahou obťažuje hustý oblak; naďaleko rozháňa oblak svojho svetla,

12 (KAT) Tak sa potom vrtia sťaby kolom dokola, podľa jeho plánov v kruhu točia sa. A tak všetko spravia, čokoľvek im prikáže, po obvode celom jeho zeme ver’.
12 (ROH) ktorý sa prevracia jeho riadením naokolo, aby tie veci vykonaly všetko to, čo im rozkazuje na tvári okruhu zeme,

13 (KAT) Ak chce kárať azda, svoju vôľu vyplní, či byť milosrdný, aj to dosiahne.
13 (ROH) buď čo do prútu za trest jeho zemi buď čo do milosti; dáva, aby to našlo svoj cieľ.

14 (KAT) Ty, Jób, týmto veciam, nože, sluchu dopraj už! Povstaň, Božím divom venuj pozornosť!
14 (ROH) Nože počuj to, Jobe, postoj a pozoruj divy silného Boha!

15 (KAT) Chápeš, ako to Boh nado všetkým panuje, ako oblak jeho bleskom zažiari?
15 (ROH) Či vieš o tom, keď im nakladá niečo Bôh? Alebo kedy dá, aby sa zablesklo svetlo jeho oblaku?

16 (KAT) Chápeš vari aj tú rovnováhu oblakov? To div toho, čo je múdry nesmierne.
16 (ROH) Či vieš voľačo o tom, ako sa vznáša oblak? O divoch toho, ktorý je dokonalý čo do známosti?

17 (KAT) Ty, čo šaty sa ti celkom rozhorúčia hneď, sotva zem na južnom vetre zastane.
17 (ROH) Ty, ktorého rúcho stáva sa priteplým, keď utíši zem od poludnia?

18 (KAT) Hádam chceš s ním mračná po oblohe rozostrieť, pevné zrkadlo jak z kovu bieleho?
18 (ROH) Rozťahoval si s ním nebeskú oblohu, však? Silnú, jako liate zrkadlo.

19 (KAT) Daj mi teda vedieť, čo mu máme povedať, pre tmu nám nemožno viac už rokovať.
19 (ROH) Nože nám daj vedieť, čo mu povieme? Neupravíme reči pre tmu.

20 (KAT) Či sa mu oznámi, kedy budem hovoriť, že hovorí ktosi, aj to dozvie sa?
20 (ROH) Či sa mu porozpráva, keď budem hovoriť? Či povie niekto slovo, aby bol pohltený?

21 (KAT) Ani svetlo uzrieť teraz veru nemožno, oblaky ho totiž celkom zatmili. Lenže vietor vanie, už ich zasa rozháňa,
21 (ROH) A teraz síce nevidia ľudia svetla, ktoré svieti jasne na nebesiach; ale prejde vietor a vyčistí ich.

22 (KAT) od severu ide zlato akoby, kolo Boha vidno slávu úžasnú.
22 (ROH) Od severa prichádza blesk ako zlato; ale nad Bohom je strašná sláva.

23 (KAT) Všemohúceho my nikdy nedosiahneme: Mocou preveľký je, súdom takisto, ochrancom je práva, neutiskuje.
23 (ROH) Čo do Všemohúceho, nenajdeme a nevystihneme ho; je prevysoký v sile; a keď aj je u neho súd a množstvo spravedlivosti, netrápi.

24 (KAT) Preto sa ho ľudia (všetci) musia obávať, ani srdcom múdrych on si nevšíma.“
24 (ROH) Preto sa ho boja ľudia. Nehľadí na nikoho z tých, ktorí sú múdreho srdca.


Jób 37, 1-24





Verš 2
Počúvajte teda ten jeho hlas dunivý, aký veľký hukot mu z úst vychádza.
Ž 29:3 - Hlas Pánov nad vodami; zahrmel Boh veleby, Pán nad veľkými vodami!

Verš 5
Svojím hlasom hrmí naozaj podivne, robí veľké veci, prečudesné tiež.
Jób 5:9 - Preveľké, tajomné veci robí, skutky prepodivné, počtu im niet!
Jób 9:10 - On robí veci preveľké, nesmierne, divy, ktorým počtu niet.
Jób 36:26 - Pán jak vznešený je, to už ani nevieme, počet jeho rokov zmerať nedá sa.

Verš 6
Veď aj snehu vraví: »Nože, na zem spúšťaj sa!«, dažďom, lejaviciam: »Prudké buďteže!«
Ž 147:16 - Sneh dáva ako vlnu, rozsýpa srieň ako popol.

Verš 10
Tak sa aj ľad tvorí na Božie dýchnutie, takže celkom stuhne vody hladina.
Jób 38:29 - Z čiehože lona to ľady vychodia, nebeská inovať, ktože splodil ju?
Ž 147:17 - Kamenec spúšťa ako omrvinky; ktože vydrží v jeho mraze?

Verš 13
Ak chce kárať azda, svoju vôľu vyplní, či byť milosrdný, aj to dosiahne.
Ex 9:18 - zajtra o tejto hodine zošlem veľký ľadovec, aký ešte v Egypte nebol odvtedy, čo trvá, až podnes.
Ex 9:23 - Mojžiš vystrel svoju palicu oproti nebu a Pán zoslal hrmenie a ľadovec. Blesky dopadali na zem a Pán dával ľadovcu padať na egyptskú krajinu.
1Sam 12:18 - Vtedy Samuel volal k Pánovi a Pán dal v ten deň hromobitie a dážď. A všetok ľud sa veľmi bál Pána a Samuela.
Ezd 10:9 - Do troch dní sa poschodili do Jeruzalema všetci mužovia (pokolenia) Júdovho a Benjamínovho. Bolo to v deviatom mesiaci, dvadsiateho toho mesiaca. Celý národ sedel na priestranstve pred Božím príbytkom a triasol sa pre samu vec i pre lejaky.
Jób 36:31 - Takto národy on nimi obživuje (vždy), poživeň im dáva ozaj prehojne.

Verš 18
Hádam chceš s ním mračná po oblohe rozostrieť, pevné zrkadlo jak z kovu bieleho?
Gn 1:6 - Potom Boh povedal: „Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!“

Verš 23
Všemohúceho my nikdy nedosiahneme: Mocou preveľký je, súdom takisto, ochrancom je práva, neutiskuje.
Jób 9:4 - Má múdru myseľ a silu mohutnú. Kto vzoprel sa mu už a zdravý vyviazol?!
Jób 12:13 - Aj on múdry je a veľmi mocný, aj rozvážny je, veľmi rozumný.
Jób 12:16 - Aj on je mocný a múdry, jeho je zvedený i jeho zvodca.
Jób 36:5 - Hoci Boh je iste svojou mocou nesmierny, nepohrdne nikým srdca čistého.
Ž 99:4 - Mocný kráľ spravodlivosť miluje: ty si ustanovil, čo je správne, právo a spravodlivosť v Jakubovi ty vysluhuješ.

Job 37,6 - V. 7: "On vtláča na všetkých ľudí svoje znamenie" je voľnejší preklad. – V Palestíne za zimného obdobia trvalejšie sneží iba na vysokých horách. V zime padá hojný dážď, a to aj v priľahlých susedných krajoch Arabskej púšte. Daždivé počasie hatí roľníka v práci. Musí spočinúť od svojej celoročnej obvyklej práce.

Job 37,10 - Ľad sa tvorí taktiež dychom Pánovým – doslovne by znelo: Na dýchnutie Božie sype sa ľadovec. (Dýchnutie Božie podľa súvislosti je studený severný vietor.)

Job 37,23 - Hoci je Boh aj nekonečne mocný, predsa nikdy nezneužíva svoju všemohúcnosť; preto je nemysliteľné, aby sa Boh kruto zahrával s osudom ľudí alebo iných svojich stvorení.