Kniha Jób

1 (KAT) Elihu pokračoval a vravel:
1 (ROH) A ešte pokračoval Elíhu a riekol:

2 (KAT) „Pozhovej mi trochu, ja ťa zaraz poučím, veď sú ešte Božie slová na prospech!
2 (ROH) Počkaj trochu na mňa, a poviem ti, lebo mám ešte niečo hovoriť za Boha.

3 (KAT) Svoje vedomosti doširoka rozviniem, by som svojho Tvorcu ospravedlnil.
3 (ROH) Vynesiem svoju známosť zďaleka a svojmu tvorcovi vzdám spravedlivosť.

4 (KAT) Veď sú moje slová naozaj nie luhárstvom, muž tu pred tebou je zbehlý vo vede.
4 (ROH) Lebo istotne nebudú moje slová lživé; máš dokonalého čo do známosti pred sebou.

5 (KAT) Hoci Boh je iste svojou mocou nesmierny, nepohrdne nikým srdca čistého.
5 (ROH) Hľa, silný Bôh je svrchovane mocný a nezamieta, svrchovane mocný a premúdreho srdca.

6 (KAT) Neponechá veru ničomníka nažive, súdne právo zasa biednym poskytne,
6 (ROH) Nebude udržovať pri živote bezbožníka, ale dá súd biednych.

7 (KAT) zo spravodlivého svoj zrak nespustí. Lebo aj kráľov on na prestol uviedol, navždy dosadil ich, lenže spyšneli.
7 (ROH) Neodvráti svojich očí od spravedlivého, ale ich posadzuje s kráľmi na trón a usadzuje ich ta na večnosť, a tak bývajú povýšení.

8 (KAT) Keď však reťazami oni poviazaní sú, keď ich opantajú biedy povrazy,
8 (ROH) A jestli sú poviazaní reťazami a lapení sú do povrazov trápenia,

9 (KAT) potom ich počiny on im zaraz odhalí, aj ich previnenia, že ver’ spyšneli.
9 (ROH) vtedy im oznamuje ich skutok a ich prestúpenia, že sa pozdvihli proti nemu.

10 (KAT) Uši im otvorí, aby ich tak varoval, povie, aby od zla odvrátili sa.
10 (ROH) A odhaľuje ich ucho pre kázeň a hovorí, aby sa navrátili od neprávosti.

11 (KAT) Ak počúvnu ho, potom slúžiť budú mu, dokončia aj oni v šťastí svoje dni, svoje roky tobôž v samých radostiach.
11 (ROH) Ak poslúchnu a budú mu slúžiť, ztrávia svoje dni v dobrom a svoje roky v rozkoši.

12 (KAT) Lež ak neposlúchnu, jak by šli už priepasťou, pre nevedomosť oni iste zhynú.
12 (ROH) Ale ak neposlúchnu, nadídu na meč a zomrú v nevedomosti.

13 (KAT) Tí, čo srdce majú falošné a svárlivé, čo (ho) nevzývajú, keď ich sputnáva,
13 (ROH) Ale ľudia pokryteckého srdca ukladajú hnev; nevolajú o pomoc, keď ich viaže.

14 (KAT) tým aj duša hynie, keď sú ešte chlapcami, rovnako aj život v mladom veku už.
14 (ROH) Ich duša zomiera v mladosti a ich život medzi smilníkmi.

15 (KAT) Úbohosťou jeho úbohého zachráni, zjavenie mu dáva jeho súžením.
15 (ROH) Vytrhuje strápeného v jeho trápení a v tiesni odhaľuje ich ucho.

16 (KAT) Z pažeráka núdze vytrhne ťa takisto, miesto toho príde blaho nesmierne a tvoj stôl bude tiež tukom oplývať.
16 (ROH) A tak by istotne vyvábil i teba z tlamy súženia do priestranstva, kde neni úzkosti, a to, čo by sa položilo na tvoj stôl, bolo by plné tuku.

17 (KAT) Zasa nad zločincom budeš vykonávať súd, ešte tvoje ruky právo uchopia.
17 (ROH) Ale ty si plný pravoty bezbožného; pravota a súd ťa držia na nohách.

18 (KAT) Lenže dávaj pozor, by ťa štedrosť nezviedla, odmena veľká ťa z cesty nestrhla.
18 (ROH) Lebo nech ťa nezvedie prchlivosť rúhavo tlieskať rukami, ani nech ťa neodkloní množstvo výkupného.

19 (KAT) Keď ho v biede prosíš, dá sa to s tým porovnať, keď zo síl všetkých namáhať sa budeš?
19 (ROH) Či ti tvoj krik pomôže z úzkosti alebo i všetko napätie sily?

20 (KAT) Ani po tej noci túžiť veru nemôžeš, na ich miesto prídu iné národy.
20 (ROH) Nedychti po noci, aby boly vyrvané národy so svojho miesta.

21 (KAT) K neprávosti teda varujže sa privoliť, lebo práve preto bieda stihla ťa.
21 (ROH) Chráň sa, aby si neobrátil svojej tvári k márnosti! Lebo to volíš radšej ako strádať.

22 (KAT) Hľa, aj svojou mocou Boh je veľmi vznešený! Ktorý učiteľ je taký ako on?
22 (ROH) Hľa, silný Bôh vládne velebne vo svojej sile! Kto je jemu podobný učiteľ?

23 (KAT) Ktože jemu určí, ako má sa zachovať? Kto mu smie povedať: »Krivdu spáchal si!«?
23 (ROH) Kto mu naložil jeho cestu? Alebo kto povie: Robíš neprávosť?

24 (KAT) Spomeň, by si stále jeho dielo velebil, ktoré (všetci) ľudia ospevujú ver’,
24 (ROH) Pamätaj, aby si vyvyšoval jeho dielo, ktoré ospevujú ľudia.

25 (KAT) na ktoré sa díva každý človek s obdivom, ľudia na ne hľadia iba zďaleka!
25 (ROH) Všetci ľudia ho vidia; smrteľný človek sa díva naň zďaleka.

26 (KAT) Pán jak vznešený je, to už ani nevieme, počet jeho rokov zmerať nedá sa.
26 (ROH) Hľa, silný Bôh je taký velebný, že to nevieme pochopiť; počet jeho rokov sa nedá vystihnúť.

27 (KAT) Veď aj kvapky z mora k sebe priťahuje on, na paru hneď zasa dážď on obracia.
27 (ROH) Lebo vyvodí kvapky vody; pršia ako dážď, podľa druhu jeho mhly,

28 (KAT) Potom oblaky ho vypúšťajú (zo seba), a tak v kvapkách prší hojne na ľudí.
28 (ROH) ktorými tečú i najvyššie oblaky a kropia na mnohých ľudí.

29 (KAT) Kto môže pochopiť, jak sa mračná vznášajú, stanu jeho taktiež hukot dunivý?
29 (ROH) Áno, či potom porozumie voľakto rozpätiu oblakov, hrmotu jeho stánu?

30 (KAT) Veď on svoje pary nad ním porozostieral, morské hĺbky (nimi) pozahaľoval.
30 (ROH) Hľa, rozprestiera nad sebou svoje svetlo a pokrýva korene mora.

31 (KAT) Takto národy on nimi obživuje (vždy), poživeň im dáva ozaj prehojne.
31 (ROH) Lebo tými vecami súdi ľudí a dáva pokrmu hojnosť.

32 (KAT) Ba aj blesk on chytil oboma ver’ rukami, do cieľa mu udrieť prísne prikázal.
32 (ROH) Svoje ruky pokrýva svetlom hromu a velí mu, aby uderil do cieľa.

33 (KAT) Jeho veľký hukot dáva o ňom potuchu, že sa nad neresťou hnevom rozpálil.
33 (ROH) Ohlasuje o ňom jeho rachot, i ten dobytok, a čo ešte len keď už vystupuje!