výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 31, 1-40

1 (KAT) S očami som si takú zmluvu ujednal, že nepozriem sa nikdy na pannu.
1 (ROH) Učinil som smluvu so svojimi očima, a čo by som mal hľadieť na pannu?

2 (KAT) Lež aký podiel Boh to zhora zosiela a aký údel z výšky Všemocný?
2 (ROH) A jaký je podiel od Boha shora? Alebo jaké dedičstvo od Všemohúceho s výsostí?

3 (KAT) Či nebude to skaza nešľachetnému a hriešnikom zasa nešťastie?
3 (ROH) Či nie zahynutie nešľachetnému a pomsta činiteľom neprávosti?

4 (KAT) Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi?
4 (ROH) Či on azda nevidí mojich ciest? A počíta všetky moje kroky?

5 (KAT) Ak so lžou som ja azda (predtým) chodieval, za lesťou noha sa mi náhlila,
5 (ROH) Jestli som chodil s márnosťou, a jestli moja noha spiechala ku ľsti,

6 (KAT) nech ma na spravodlivej váhe odváži, nech Boh raz pozná moju nevinnosť!
6 (ROH) nech ma odváži na váhe spravedlivosti a tak nech pozná Bôh moju bezúhonnosť.

7 (KAT) Ak uchýlil sa môj krok z (jeho) chodníka, ak moje srdce za očami šlo, ak na dlani mi škvrna prilipla,
7 (ROH) Jestli sa môj krok odchýlil s cesty, a moje srdce odišlo za mojimi očima, a jestli ľpí na mojich rukách nejaká škvrna;

8 (KAT) nech rozsievam ja, druhý nech sa nakŕmi, nech siatiny mi vyrvú z koreňa!
8 (ROH) vtedy nech sejem, a iný nech jie, a moje potomstvo nech je vykorenené.

9 (KAT) Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho,
9 (ROH) Jestli sa dalo zvábiť moje srdce k cudzej žene, alebo jestli som úkladil pri dveriach svojho blížneho,

10 (KAT) nech moja žena melie pre iného len a nech sa iní nad ňou skláňajú.
10 (ROH) vtedy nech melie moja žena inému, a nech sa zohýňajú nad ňou iní.

11 (KAT) Veď to je iste (preveľká) neprávosť a neresť veru hodna odsúdenia tiež.
11 (ROH) Lebo je to mrzkosť a je to neprávosť pred sudcov;

12 (KAT) Bo tento oheň žerie až do zahynutia a celkom strávi moju úrodu.
12 (ROH) lebo je to oheň, ktorý žerie až do zahynutia a vykorenil by všetku moju úrodu.

13 (KAT) Ak som na právo svojho sluhu nedbával a otrokyne sú so mnou vo spore,
13 (ROH) Keby som bol opovrhol súdom svojho sluhu alebo svojej dievky, keď sa pravotili so mnou,

14 (KAT) čo urobím len, akže Boh raz povstane, čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?
14 (ROH) čo by som bol urobil, keby bol povstal silný Bôh a keby to bol vyhľadával, čo by som mu bol odpovedal?

15 (KAT) Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril a nestvárnil nás azda v lone sám?!
15 (ROH) Či azda ten, ktorý mňa učinil v živote matky, neučinil i jeho? A či nás oboch neutvoril jeden a ten istý v lone matky?

16 (KAT) Či odprel som, čo si núdzni prosili, a oko vdovy som var’ skormútil?
16 (ROH) Ak som uňal z toho, čo si priali chudobní, a dal som hynúť očiam vdovy

17 (KAT) Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka, že sirota tiež z neho nejedla?
17 (ROH) a jedol som sám svoju skyvu, a nejedla z nej i sirota -

18 (KAT) Veď ako otec choval som ju od mladi, od lona matky som ju vodieval.
18 (ROH) Lebo veď mi rástla od mojej mladosti jako otcovi, a od života svojej matky som ju vodil, vdovu -;

19 (KAT) Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver’ a bez prikrývky videl bedára,
19 (ROH) ak som videl hynúceho bez rúcha a díval som sa na toho, kto nemal čím sa odiať, na chudobného;

20 (KAT) či jeho bedrá nepožehnávali ma, vlnou mojich oviec sa nezahrial?
20 (ROH) ak mi nedobrorečily jeho bedrá, a nehrial sa zo strihu mojich oviec;

21 (KAT) Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som, keď zrel som, že mám v bráne oporu,
21 (ROH) ak som sa zahnal svojou rukou na sirotu, pretože som videl v bráne svoju pomoc;

22 (KAT) nech od šije mi ruka zaraz odpadne, nech vytkne sa mi z kĺbov rameno!
22 (ROH) nech odpadne moje plece od svojeho väzu, a moje rameno nech sa vylomí zo svojho kĺbu!

23 (KAT) Veď ma zachvátila bázeň pred Bohom, neodolal som jeho velebe.
23 (ROH) Lebo išiel na mňa strach pred zkazou silného Boha, a pre jeho velebnosť nemohol som vykonať takú vec.

24 (KAT) Či urobil som zlato svojou nádejou, riekol som skvostom: »Moja istota!«?
24 (ROH) Ak som položil zlato za svoju nádej a povedal som čistému zlatu: Moje dúfanie;

25 (KAT) Či radosť mal som, že mám veľké imanie, že moja ruka veľa získala?
25 (ROH) ak som sa radoval tomu, že mám veľa majetku, a že moja ruka získala tak mnoho;

26 (KAT) Keď videl som zas, ako slnce žiarilo a mesiac jemný ako šinul sa,
26 (ROH) ak som hľadel na svetlo slnka, že svieti, a na mesiac, ako ta ide spanile,

27 (KAT) či moje srdce bolo tajne zvedené a moju ruku pery bozkali?
27 (ROH) a moje srdce sa dalo tajne zviesť, a moja ruka im posielala bozky mojich úst -

28 (KAT) To bol by zločin hoden trestu veľkého, veď by som zaprel Boha na nebi.
28 (ROH) Aj to by bola bývala neprávosť pred sudcu, lebo tak by som bol zaprel silného Boha hore -,

29 (KAT) Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa a zaplesal som, keď ho stihlo zlo?
29 (ROH) ak som sa radoval záhube svojho nenávistníka a bol som vzrušený radosťou, že ho stihlo zlé -

30 (KAT) Veď zhrešiť svojim ústam nedovolil som, by jeho život v kliatbe žiadali.
30 (ROH) Ale nedal som hrešiť svojim ústam kliatbou žiadať jeho dušu -,

31 (KAT) Či nevravela čeľaď môjho stanu tiež: »Kto z jeho mäsa nenasýtil sa?«
31 (ROH) ak nehovorili ľudia môjho stánu, kde kto je vraj, kto by sa nebol najedol jeho mäsa?!

32 (KAT) Však ani cudzinec nenocoval vonku a otvoril som dvere pocestným.
32 (ROH) Pohostín nenocoval vonku; svoje dvere som otváral na cestu -,

33 (KAT) Či svoje viny skrýval som jak ostatní a svoj poklesok v sebe stajil som,
33 (ROH) ak som prikrýval svoje prestúpenie, ako robieva človek, skrývajúc svoju neprávosť vo svojom lone,

34 (KAT) bo strach som dostal vari z huku po meste a zhrozil som sa hanby od rodín, že stíchol som hneď, k bráne nevyšiel?
34 (ROH) keď som sa azda bál veľkého davu, a desilo ma opovrženie rodín, a mlčal som nevychádzajúc zo dverí -

35 (KAT) Bár by bol niekto, čo by ma chcel vypočuť! Tu môj znak! Mocný nech mi odpovie! A žalobný spis, ktorý spíše odporca,
35 (ROH) Oj, aby som mal toho, kto by ma vypočul! Tu hľa, je moje znamenie! Nech mi odpovie Všemohúci! A písmo aby som mal, ktoré napísal môj protivník!

36 (KAT) či na ramená si ho nevložím a veniec z neho neuvijem si?
36 (ROH) Áno, vzal by som ho na svoje plece a ovinul by som si ho sťa korunu!

37 (KAT) Jemu aj počet svojich krokov oznámim a ako šľachtic predstúpim pred neho.“
37 (ROH) Oznámim mu počet svojich krokov a priblížim sa mu jako knieža -,

38 (KAT) Ak by moje polia proti mne kričali a moje brázdy s nimi stenali,
38 (ROH) ak volá proti mne moja zem a spolu plačú jej brázdy;

39 (KAT) ak úrodu ich bez odmeny jedol som, ak som ich majiteľa umoril,
39 (ROH) ak som jedol jej úrodu bez peňazí, a pre mňa musela vzdychať duša jej držiteľov:

40 (KAT) nech bodľač vzíde mi namiesto pšenice a burina len miesto jačmeňa! Jóbove slová skončili.
40 (ROH) miesto pšenice nech vzíde tŕnie a miesto jačmeňa plevel. Dokončili sa slová Jobove.


Jób 31, 1-40





Verš 32
Však ani cudzinec nenocoval vonku a otvoril som dvere pocestným.
Heb 13:2 - Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí takto prijali ako hostí anjelov, a ani o tom nevedeli.
1Pt 4:9 - Buďte vospolne pohostinní, bez šomrania.

Verš 4
Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi?
2Krn 16:9 - Lebo Pánove oči pozerajú po celej zemi, aby posilnili tých, čo sú mu zo srdca oddaní. V tejto veci si konal nemúdro, lebo odteraz budeš mať vojny.“
Jób 34:21 - Jeho oči bedlia nad cestami človeka, všetky jeho kroky pozoruje on.
Prís 5:21 - Lebo pred Pánom sú cesty človeka, on zvažuje všetky jeho kroky.
Prís 15:3 - Na všetkých miestach (vidia) oči Pánove, čo pozerajú na dobrých i zlých.
Jer 32:19 - Veľký v ustanoveniach a mocný v skutkoch, ktorého oči sú otvorené nad každou cestou ľudských synov, aby si každému dal podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov;

Verš 9
Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho,
Jób 24:15 - Na tmu striehne aj zrak cudzoložníka. Vraví si: »Ani oko ma nevidí!« a tvár si halí závojom.
Prís 7:25 - Nech sa ti srdce na cesty k nej nekloní, nezatúlaj sa na jej chodníky!

Verš 14
čo urobím len, akže Boh raz povstane, čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?
Ž 44:21 - Keby sme zabudli na meno nášho Boha a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

Verš 15
Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril a nestvárnil nás azda v lone sám?!
Jób 34:19 - Stranu nenadŕža iste ani kniežatám, bohatému nedá prednosť pred núdznym. Lebo oni všetci sú jeho rúk výtvorom, v okamihu pomrú, tak sa pominú:
Prís 14:31 - Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva.
Prís 17:5 - Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.

Verš 24
Či urobil som zlato svojou nádejou, riekol som skvostom: »Moja istota!«?
Mk 10:24 - Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva!
1Tim 6:17 - Tým, čo sú bohatí v tomto veku, prikazuj, nech nie sú namyslení a nevkladajú nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám hojne dáva všetko na užívanie,

Verš 25
Či radosť mal som, že mám veľké imanie, že moja ruka veľa získala?
Ž 62:10 - Veď iba klam a mam sú potomci Adama, ľudia sú iba preludom. Keby si stali na váhu, dohromady sú ľahší ako para.

Verš 26
Keď videl som zas, ako slnce žiarilo a mesiac jemný ako šinul sa,
Dt 4:19 - a keď zdvihneš oči k nebu a uvidíš tam slnko, mesiac a hviezdy, všetky voje nebies, nedaj sa oklamať a neklaňaj sa im a neuctievaj to, čo Pán, tvoj Boh, stvoril na osoh všetkým národom, ktoré sú pod nebom.

Verš 29
Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa a zaplesal som, keď ho stihlo zlo?
Prís 17:5 - Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.

Verš 30
Veď zhrešiť svojim ústam nedovolil som, by jeho život v kliatbe žiadali.
Mt 5:44 - Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú,
Rim 12:14 - Žehnajte tých, čo vás prenasledujú - žehnajte a nepreklínajte!

Job 31,2-4 - Trest patrí hriešnikovi. Ale v čomže majú svoj pôvod moje hrozné utrpenia, keďže sám som nevinný?

Job 31,7 - "Škvrna na dlani prilipnutá" je vlastne nespravodlivo nadobudnutý cudzí majetok.

Job 31,9-12 - Cudzoložstvo.

Job 31,13 - Jób nepoškodil nikdy právo svojich otrokov. Veď pre všetko jeho konanie bola mu smernicou bázeň Božia a súčasne aj úcta pred dôstojnosťou ľudskou, ktorú priznával každému ako sebe rovnému tvoru.

Job 31,21 - Pre svoje vznešené postavenie, aké požíval práve na mestskom súde, mal síce možnosť dopustiť sa aj neprávosti, no svedomie mu to nikdy nedovolilo.

Job 31,27 - "Moju ruku pery bozkali" – bozk tu znamená najskôr nejaký modlársky obrad, ktorým uctievali slnko alebo mesiac.

Job 31,35-37 - Jób chce osvedčenie o svojej nevinnosti predložiť Bohu písomne a podpísať ho vlastným menom (verš 35 ab). Slová "Tu môj znak" v hebrejskom texte doslovne znejú: Tu je písmeno T. (Porov. Ez 9,4 a Zjv 7,3 n., kde znak služobníkov Božích ich mal všetkým urobiť zjavnými.)

Job 31,38-40 - Tieto verše svojím obsahom lepšie by sa pripojili po verši 34.

Job 31,38 - Chudobným bedárom, vdovám a sirotám ulúpené poľnosti nariekajú nad neprávosťou.