výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 31, 1-40

1 S očami som si takú zmluvu ujednal, že nepozriem sa nikdy na pannu. 2 Lež aký podiel Boh to zhora zosiela a aký údel z výšky Všemocný? 3 Či nebude to skaza nešľachetnému a hriešnikom zasa nešťastie? 4 Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi? 5 Ak so lžou som ja azda (predtým) chodieval, za lesťou noha sa mi náhlila, 6 nech ma na spravodlivej váhe odváži, nech Boh raz pozná moju nevinnosť! 7 Ak uchýlil sa môj krok z (jeho) chodníka, ak moje srdce za očami šlo, ak na dlani mi škvrna prilipla, 8 nech rozsievam ja, druhý nech sa nakŕmi, nech siatiny mi vyrvú z koreňa! 9 Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho, 10 nech moja žena melie pre iného len a nech sa iní nad ňou skláňajú. 11 Veď to je iste (preveľká) neprávosť a neresť veru hodna odsúdenia tiež. 12 Bo tento oheň žerie až do zahynutia a celkom strávi moju úrodu. 13 Ak som na právo svojho sluhu nedbával a otrokyne sú so mnou vo spore, 14 čo urobím len, akže Boh raz povstane, čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi? 15 Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril a nestvárnil nás azda v lone sám?! 16 Či odprel som, čo si núdzni prosili, a oko vdovy som var’ skormútil? 17 Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka, že sirota tiež z neho nejedla? 18 Veď ako otec choval som ju od mladi, od lona matky som ju vodieval. 19 Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver’ a bez prikrývky videl bedára, 20 či jeho bedrá nepožehnávali ma, vlnou mojich oviec sa nezahrial? 21 Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som, keď zrel som, že mám v bráne oporu, 22 nech od šije mi ruka zaraz odpadne, nech vytkne sa mi z kĺbov rameno! 23 Veď ma zachvátila bázeň pred Bohom, neodolal som jeho velebe. 24 Či urobil som zlato svojou nádejou, riekol som skvostom: »Moja istota!«? 25 Či radosť mal som, že mám veľké imanie, že moja ruka veľa získala? 26 Keď videl som zas, ako slnce žiarilo a mesiac jemný ako šinul sa, 27 či moje srdce bolo tajne zvedené a moju ruku pery bozkali? 28 To bol by zločin hoden trestu veľkého, veď by som zaprel Boha na nebi. 29 Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa a zaplesal som, keď ho stihlo zlo? 30 Veď zhrešiť svojim ústam nedovolil som, by jeho život v kliatbe žiadali. 31 Či nevravela čeľaď môjho stanu tiež: »Kto z jeho mäsa nenasýtil sa?« 32 Však ani cudzinec nenocoval vonku a otvoril som dvere pocestným. 33 Či svoje viny skrýval som jak ostatní a svoj poklesok v sebe stajil som, 34 bo strach som dostal vari z huku po meste a zhrozil som sa hanby od rodín, že stíchol som hneď, k bráne nevyšiel? 35 Bár by bol niekto, čo by ma chcel vypočuť! Tu môj znak! Mocný nech mi odpovie! A žalobný spis, ktorý spíše odporca, 36 či na ramená si ho nevložím a veniec z neho neuvijem si? 37 Jemu aj počet svojich krokov oznámim a ako šľachtic predstúpim pred neho.“ 38 Ak by moje polia proti mne kričali a moje brázdy s nimi stenali, 39 ak úrodu ich bez odmeny jedol som, ak som ich majiteľa umoril, 40 nech bodľač vzíde mi namiesto pšenice a burina len miesto jačmeňa! Jóbove slová skončili.

Jób 31, 1-40





Verš 32
Však ani cudzinec nenocoval vonku a otvoril som dvere pocestným.
Heb 13:2 - Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí takto prijali ako hostí anjelov, a ani o tom nevedeli.
1Pt 4:9 - Buďte vospolne pohostinní, bez šomrania.

Verš 4
Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi?
2Krn 16:9 - Lebo Pánove oči pozerajú po celej zemi, aby posilnili tých, čo sú mu zo srdca oddaní. V tejto veci si konal nemúdro, lebo odteraz budeš mať vojny.“
Jób 34:21 - Jeho oči bedlia nad cestami človeka, všetky jeho kroky pozoruje on.
Prís 5:21 - Lebo pred Pánom sú cesty človeka, on zvažuje všetky jeho kroky.
Prís 15:3 - Na všetkých miestach (vidia) oči Pánove, čo pozerajú na dobrých i zlých.
Jer 32:19 - Veľký v ustanoveniach a mocný v skutkoch, ktorého oči sú otvorené nad každou cestou ľudských synov, aby si každému dal podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov;

Verš 9
Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho,
Jób 24:15 - Na tmu striehne aj zrak cudzoložníka. Vraví si: »Ani oko ma nevidí!« a tvár si halí závojom.
Prís 7:25 - Nech sa ti srdce na cesty k nej nekloní, nezatúlaj sa na jej chodníky!

Verš 14
čo urobím len, akže Boh raz povstane, čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?
Ž 44:21 - Keby sme zabudli na meno nášho Boha a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

Verš 15
Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril a nestvárnil nás azda v lone sám?!
Jób 34:19 - Stranu nenadŕža iste ani kniežatám, bohatému nedá prednosť pred núdznym. Lebo oni všetci sú jeho rúk výtvorom, v okamihu pomrú, tak sa pominú:
Prís 14:31 - Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva.
Prís 17:5 - Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.

Verš 24
Či urobil som zlato svojou nádejou, riekol som skvostom: »Moja istota!«?
Mk 10:24 - Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva!
1Tim 6:17 - Tým, čo sú bohatí v tomto veku, prikazuj, nech nie sú namyslení a nevkladajú nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám hojne dáva všetko na užívanie,

Verš 25
Či radosť mal som, že mám veľké imanie, že moja ruka veľa získala?
Ž 62:10 - Veď iba klam a mam sú potomci Adama, ľudia sú iba preludom. Keby si stali na váhu, dohromady sú ľahší ako para.

Verš 26
Keď videl som zas, ako slnce žiarilo a mesiac jemný ako šinul sa,
Dt 4:19 - a keď zdvihneš oči k nebu a uvidíš tam slnko, mesiac a hviezdy, všetky voje nebies, nedaj sa oklamať a neklaňaj sa im a neuctievaj to, čo Pán, tvoj Boh, stvoril na osoh všetkým národom, ktoré sú pod nebom.

Verš 29
Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa a zaplesal som, keď ho stihlo zlo?
Prís 17:5 - Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.

Verš 30
Veď zhrešiť svojim ústam nedovolil som, by jeho život v kliatbe žiadali.
Mt 5:44 - Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú,
Rim 12:14 - Žehnajte tých, čo vás prenasledujú - žehnajte a nepreklínajte!

Job 31,2-4 - Trest patrí hriešnikovi. Ale v čomže majú svoj pôvod moje hrozné utrpenia, keďže sám som nevinný?

Job 31,7 - "Škvrna na dlani prilipnutá" je vlastne nespravodlivo nadobudnutý cudzí majetok.

Job 31,9-12 - Cudzoložstvo.

Job 31,13 - Jób nepoškodil nikdy právo svojich otrokov. Veď pre všetko jeho konanie bola mu smernicou bázeň Božia a súčasne aj úcta pred dôstojnosťou ľudskou, ktorú priznával každému ako sebe rovnému tvoru.

Job 31,21 - Pre svoje vznešené postavenie, aké požíval práve na mestskom súde, mal síce možnosť dopustiť sa aj neprávosti, no svedomie mu to nikdy nedovolilo.

Job 31,27 - "Moju ruku pery bozkali" – bozk tu znamená najskôr nejaký modlársky obrad, ktorým uctievali slnko alebo mesiac.

Job 31,35-37 - Jób chce osvedčenie o svojej nevinnosti predložiť Bohu písomne a podpísať ho vlastným menom (verš 35 ab). Slová "Tu môj znak" v hebrejskom texte doslovne znejú: Tu je písmeno T. (Porov. Ez 9,4 a Zjv 7,3 n., kde znak služobníkov Božích ich mal všetkým urobiť zjavnými.)

Job 31,38-40 - Tieto verše svojím obsahom lepšie by sa pripojili po verši 34.

Job 31,38 - Chudobným bedárom, vdovám a sirotám ulúpené poľnosti nariekajú nad neprávosťou.