Kniha Jób

1 (KAT) Potom Jób otvoril ústa a preklínal svoj deň.
1 (ROH) Potom otvoril Job svoje ústa a zlorečil svojmu dňu.

2 (KAT) Takto bedákal:
2 (ROH) A tak odpovedal Job a riekol:

3 (KAT) „Bár by zhynul deň, v ktorom som sa narodil, aj noc, keď povedali: »Chlapca počala!«
3 (ROH) Oj, aby bol zahynul deň, v ktorom som sa narodil, a noc, ktorá povedala: Chlapča sa počalo.

4 (KAT) Bár by sa ten deň zaraz v temravy obrátil a Pán naň z nebies nepohliadol viac a svetlo slnca mu už nesvitlo!
4 (ROH) Nech sa obráti ten deň na tmu; nech sa nepýta po ňom Bôh s hora, ani nech nezasvieti naň svetlosť;

5 (KAT) Bár by ho zmohli tône smrti, temnoty a čierny oblak (bár) by ho prikvačil i schvátili ho hrôzy zatmenia!
5 (ROH) nech si ho vymenia tma a tôňa smrti, nech prebýva na ňom mrákava, a nech ho predesia čierňavy dňa!

6 (KAT) Bár by ten deň (navždy) pojali mrákavy, by ku dňom rokov vôbec nepatril a do počtu mesiacov neprišiel!
6 (ROH) Nech ta soberie tú noc mrákota; nech nie je pripojená ku dňom roku, nech nevojde do počtu mesiacov!

7 (KAT) Bár by oná noc bola celkom neplodná, by nezaznel v nej jasot radostný!
7 (ROH) Hľa, aby tá noc bola bývala neplodnou, aby nebolo prišlo do nej plesanie!

8 (KAT) A bodaj by ju zaklínači prekliali, hoc krokodíla schopní vydráždiť.
8 (ROH) Nech ju prekľajú tí, ktorí zlorečia dňu, hotoví zobudiť leviatána!

9 (KAT) Bár by zhasli hviezdy za jej súmraku, by na lúč svetla darmo čakala, ba ani zora (čo) by jej nevzišla!
9 (ROH) Nech sa zatmejú hviezdy jej šera, aby čakajúc na svetlo nedočkala sa ho ani nech neuvidí mihalníc rannej zory,

10 (KAT) Veď neprimkla mi brány z lona matere a spred očí mi biedy neskryla!
10 (ROH) pretože nezavrela dverí môjho materinského života, aby bola zastrela trápenie od mojich očí.

11 (KAT) Čo v lone matky hneď som vtedy neumrel, buď po pôrode zaraz nezhynul?!
11 (ROH) Prečo som nezomrel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo života matky prečo som nezhynul?

12 (KAT) Nač ma pritúlili kolená (otcove), načo ma prsia (matkine) kojili?!
12 (ROH) Prečo ma kedy vzali na kolená a prečo na prsia, aby som ich požíval?

13 (KAT) Mal by som pokoj, keby som bol hneď zadriemal, a odpočinok, keby som bol usnul
13 (ROH) Lebo teraz by som ležal a odpočíval, spal by som a mal by som pokoj,

14 (KAT) tam spolu s kráľmi, s poradcami krajiny, čo samoty si vopred stavali;
14 (ROH) s kráľmi a radcami zeme, ktorí si staväli pustiny,

15 (KAT) s kniežatmi, ktoré zlata mali dosť a hroby svoje striebrom plnili.
15 (ROH) alebo s kniežatami, ktoré maly zlato a ktoré naplňovaly svoje domy striebrom.

16 (KAT) Že ma nezahrabali jak nedochôdča, jak nemluvniatko, ktoré nezazrelo svit!
16 (ROH) Alebo prečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako nemluvňatá, ktoré nevidely svetla?

17 (KAT) Tam násilníci prestávajú zúriť a oddychujú, čo nemajú síl;
17 (ROH) Tam prestávajú bezbožníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce.

18 (KAT) aj zajatci tam život nájdu pokojný a dozorcov hlas nepočujú viac.
18 (ROH) Tam sú spolu bezpeční i väzni, nepočujú hlasu pohoniča.

19 (KAT) Tam malí-veľkí sebe celkom rovní sú a otrok pána pozbavený je.
19 (ROH) Malý a veľký sú tam rovní, a sluha je tam prostý svojho pána.

20 (KAT) Prečo len dal svetlo úbožiakovi a život takým, čo sú zatrpklí?!
20 (ROH) Načo dáva Bôh utrápenému svetlo a život, tým, ktorí majú horkosť v duši?!

21 (KAT) Oni smrť si žičia, a ona nechodí, hoc jak skrytý poklad ju hľadajú;
21 (ROH) Ktorí očakávajú na smrť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako skrytých pokladov?

22 (KAT) jasavú by pocítili radosť a plesali by, že už našli hrob.
22 (ROH) Ktorí by sa radovali, až by plesali, veselili by sa, keby našli hrob?

23 (KAT) Načo je život človeku, ktorému je skrytá jeho cesta a Pán ho koldokola ohradil?
23 (ROH) Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia?

24 (KAT) Ja vzlykať musím, keď sa pozriem na chlieb; ako voda plynie moje utrpenie,
24 (ROH) Lebo pred mojím pokrmom prichádza moje vzdychanie, a moje revania sa rozlievajú ako voda,

25 (KAT) bo pred čím mám strach, to práve postihne ma, a čo ma desí, to ma zachváti.
25 (ROH) pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa.

26 (KAT) Ja nemám pokoja ani istoty; ni odpočinku, iba súženie…“
26 (ROH) Nebol som hriešne ubezpečený ani som nemal pokoja ani som neodpočíval, a jednako prišla pohroma.