Kniha Jób

1 (KAT) Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:
1 (ROH) Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:

2 (KAT) „Bude azda múdry odpovedať múdrosťou do vetra a naplní si vnútro vetrom východným?
2 (ROH) Či azda múdry bude odpovedať známosťou vzduchu a naplní svoje vnútro východným vetrom

3 (KAT) Bude sa hádať slovami bez osohu a neužitočnými rečami?
3 (ROH) karhajúc slovom, ktoré neprospeje, alebo rečami, ktorými neosoží?

4 (KAT) Veď ty takto kazíš bázeň pred Pánom, porušuješ zbožnú úctu voči Bohu.
4 (ROH) K tomu ty ešte rušíš bázeň Božiu a ubieraš zbožnej mluvy pred silným Bohom.

5 (KAT) To ti ústa navádza tvoja vina, osvojuješ si prefíkaných reč.
5 (ROH) Lebo tvoja neprávosť učí tvoje ústa, a zvolil si jazyk chytrákov.

6 (KAT) Odsudzujú ťa vlastné ústa, nie ja, svedčia proti tebe vlastné pery.
6 (ROH) Odsudzujú ťa tvoje vlastné ústa a nie ja; tvoje rty svedčia proti tebe.

7 (KAT) Hádam si sa narodil prvý z ľudí, splodený si bol pred kopcami?
7 (ROH) Či si sa ty prvý narodil z ľudí alebo či si bol počatý prv ako boly brehy?

8 (KAT) Azda si počul tajné Božie plány, vari si všetku múdrosť schmatol pre seba?
8 (ROH) Či si azda počúval v tajnej rade Božej alebo si strhol múdrosť na seba?

9 (KAT) Čo poznáš, čo my nepoznáme? Čomu rozumieš, čo my nevieme?
9 (ROH) Čo vieš, čoho by sme my nevedeli? Čomu rozumieš, čoho by nebolo aj pri nás?

10 (KAT) Veď sú medzi nami aj starci, aj kmeti, vekom ešte starší než tvoj otec!
10 (ROH) I šedivý i starec je medzi nami, čo do veku, starší ako tvoj otec.

11 (KAT) Božia útecha ti je už málo, jeho preláskavé slová k tebe?
11 (ROH) Či sú ti málo potešenia silného Boha alebo jeho slovo, ktorým tak nežne hovorí s tebou?

12 (KAT) Prečo ťa strháva tvoje srdce a prečo pomihúvaš očami,
12 (ROH) Čo ťa unieslo tvoje srdce, a prečo tak pozerajú tvoje oči,

13 (KAT) keď sa s hnevom staviaš proti Bohu, keď zo svojich úst púšťaš také slová?
13 (ROH) že obraciaš svojho ducha proti silnému Bohu a vyvodíš také reči zo svojich úst?

14 (KAT) Čože je človek, aby čistý bol, koho žena zrodila, aby bol spravodlivý?
14 (ROH) Čo je smrteľný človek, aby bol čistý, a aby bol spravedlivý ten, kto sa narodil zo ženy?

15 (KAT) Veď on nemá dôveru vo svojich svätých, nebo nie je čisté v jeho očiach,
15 (ROH) Hľa, neverí ani svojim svätým, a nebesia nie sú čisté v jeho očiach!

16 (KAT) ešte menej, kto ohavný, skazený - človek, čo jak vodu pije hriech!
16 (ROH) A čo potom ohavný a zkazený, človek, ktorý pije neprávosť ako vodu.

17 (KAT) Chcem ťa teda poučiť, počúvaj ma, čo som spozoroval, chcem ti povedať,
17 (ROH) Poviem ti, počuj ma! A nech porozprávam to, čo som videl,

18 (KAT) čo aj múdri mužovia rozhlasujú podľa svojich predkov, nič netaja,
18 (ROH) to, čo povedali múdri a nezatajili toho, čo slýchali od svojich otcov.

19 (KAT) ktorí jediní dostali túto zem, nik cudzí neprešiel pomedzi nich:
19 (ROH) Im samým bola daná zem, ani neprešiel cez nich cudzí.

20 (KAT) Po všetky dni života zlý trasie sa, po všetky svoje roky tyran tiež.
20 (ROH) Po všetky svoje dni sa trápi bezbožník, a malý počet rokov je uschovaný pre ukrutníka.

21 (KAT) V ušiach mu znejú desivé hlasy, záhuba naň príde v čase pokoja.
21 (ROH) Hlas strachov zavznieva v jeho ušiach; v čas pokoja prijde na neho zhubca.

22 (KAT) Neverí, že možno uniknúť z tmy, pretože je pod meč určený.
22 (ROH) Neverí, že by sa kedy navrátil zo tmy, a je vyhliadnutý pre meč.

23 (KAT) Blúdi a hľadá chlieb: »Kade ísť?« Vie, že je deň tmy prichystaný.
23 (ROH) Túla sa za chlebom starajúc sa: Kde vezmem? Vie, že je už po jeho ruke pripravený deň tmy.

24 (KAT) Prestrašuje ho čas tmy, zachvacuje ho tieseň prehrozná ako kráľa, čo sa chystá na boj.
24 (ROH) Desia ho súženie a úzkosť; uderí to na neho jako kráľ, hotový do boja.

25 (KAT) Zdvihol svoju ruku proti Bohu, proti Všemocnému sa postavil,
25 (ROH) Lebo vztiahol svoju ruku proti silnému Bohu a postavil sa spurne proti Všemohúcemu.

26 (KAT) útočil proti nemu s tvrdou šijou a množstvom štítov vypuklých.
26 (ROH) Pobehol proti nemu tvrdou šijou, hustým hrbov svojich štítov.

27 (KAT) Vo vlastnom tuku si ukryl obličaj, a nabral sadla na svoje slabiny.
27 (ROH) Lebo pokryl svoju tvár svojím tukom a nabral sadla na slabiny.

28 (KAT) Osídľoval spustošené mestá, domy, v ktorých nemal bývať nik, lebo boli celkom v rozvalinách.
28 (ROH) A býval v zkazených mestách, v domoch, v ktorých nemali bývať, ktoré boly určené na hromady rumov.

29 (KAT) Neobstojí imaním, nezbohatne, nerozprestrie sa tieňom po zemi.
29 (ROH) Nezbohatne, ani neobstojí jeho imanie, ani sa ťarchou nebude kloniť ich nadobudnutý majetok k zemi.

30 (KAT) Nevyjde už viac z temravy; mládniky mu spáli horúčava, vietor postrhúva jeho kvety.
30 (ROH) Neuhne zo tmy; plameň usuší jeho výhonok, a uhne od ducha jeho úst.

31 (KAT) Lži nech márne neverí oklamaný, lebo vyjde iste navnivoč.
31 (ROH) Nech neverí v márnosť, blúdi; lebo márnosť, bude to, čo dostane do zámeny.

32 (KAT) Predčasne mu zvädnú ratolesti, nezazelenie sa vetva jeho.
32 (ROH) Ešte ani nebude jeho deň, a splní sa to, a jeho vetev sa nebude zelenať.

33 (KAT) Strapce stratí ako vinič nezrelé, ako oliva on zhodí kvety.
33 (ROH) Zmarí jako vinič svoj nedozrelok; svrhne svoj kvet ako oliva.

34 (KAT) Družina bezbožného jalová je a oheň zhltne stany tých, čo berú úplatky.
34 (ROH) Lebo shromaždenie pokrytca zjalovie, a oheň spáli stány úplatného daru.

35 (KAT) Obťažkaní pohromou rodia skazu a ich lono chystá iba lož.“
35 (ROH) Tehotnejú trápením a rodia neprávosť, a ich lono pripravuje lesť.