  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Jób 14, 1-22 |
1 (KAT) Veď človek, čo sa zrodil zo ženy, má dni krátke a plné lopoty,
1 (ROH) Človek, splodený zo ženy, je krátkeho veku a sýty nepokoja.
2 (KAT) jak keď kvet pučí, vzápätí však vädne, jak keď tieň beží, nezastaví sa.
2 (ROH) Vyjde jako kvet z puku a uvädne; uteká jako tieň a nezastane.
3 (KAT) Ty svoje oko na neho otváraš a poháňaš ho na súd so sebou.
3 (ROH) A ešte i na takého otváraš svoje oči a mňa uvodíš so sebou v súd!
4 (KAT) Kto z nečistého stvorí čisté? Nik ver’.
4 (ROH) Kto môže vydať čisté z nečistého? Nikto! -
5 (KAT) Sú odmerané veľmi presne jeho dni a poznáš počet jeho mesiacov, dal si mu medze, neprekročí ich.
5 (ROH) Ak tedy sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u teba; položil si mu hranice, ktorých neprekročí:
6 (KAT) Nuž odvráť od neho svoj pohľad, nechaj ho, kým nezbaví sa svojho dňa ako nádenník.
6 (ROH) odvráť od neho svoj pozor, aby mal chvíľu pokoj, až by sa potešil ako nájomník svojmu dňu.
7 (KAT) Veď aj strom nádej máva a mládnik jeho skazu nevezme.
7 (ROH) Lebo strom má nádej: ak ho vytnú, zase vyrastie, a jeho výhonok nevyhynie.
8 (KAT) Ak korene mu zostarnú v zemi a jeho peň v prachu odumrie,
8 (ROH) Jestli sa zostarie jeho koreň v zemi, a jeho peň zomrie, v prachu:
9 (KAT) povyháňa, len čo cíti vodu, sťa byľ mladá vetvy vyženie.
9 (ROH) keď zavonia vodu, znova vypučí a ženie vetvi jako sadenec.
10 (KAT) No človek hynie, klesá bez vlády a ľudia zájdu - kde sa podejú?
10 (ROH) Ale muž zomrie, premožený mdlobou; a keď vypustí človek dušu, kdeže je?!
11 (KAT) Jak keby z mora vody vymizli a rieka klesla, vyschla nacelkom,
11 (ROH) Ako keď odtekajú vody z jazera, a rieka siakne a vysychá:
12 (KAT) tak človek klesne, viac už nezdvihne sa, neprecitne, kým sa nerozpadne nebo, a nepreberie sa zo spánku.
12 (ROH) tak i človek, keď ľahne, nevstane; dokiaľ len budú nebesia, neprebudia sa ani sa nezobudia zo svojho spánku.
13 (KAT) Hoc do podsvetia by si ma zavrhol, mňa nevšímal si, kým prejde ti hnev, len urči, kedy spomenieš si na mňa!
13 (ROH) Oj, aby si ma ukryl v hrobe, aby si ma zakryl, dokiaľ by sa neodvrátil tvoj hnev, aby si mi uložil lehotu a potom sa rozpamätal na mňa!
14 (KAT) Ak človek zomrie, azda zas oživne? To by som vydržal celý čas lopoty, kým neprišla by za mňa výmena.
14 (ROH) Ak zomrie muž, či ešte kedy ožije? Vtedy po všetky dni svojho vojenia budem sa nadejať, dokiaľ len neprijde moja zmena.
15 (KAT) Ty predvoláš ma a ja ti odpoviem, až zažiadaš si dielo svojich rúk.
15 (ROH) Zavoláš, a ja sa ti ohlásim; budeš túžiť po diele svojich rúk.
16 (KAT) Ty teraz rátaš moje kroky, ale moje viny odpustíš.
16 (ROH) Lebo vtedy budeš počítať moje kroky: nebudeš striehnuť na môj hriech.
17 (KAT) Môj hriech bude zapečatený v mechu a moje poklesky vybieliš.
17 (ROH) Moje prestúpenie bude zapečatené v uzlíku, a zatrieš moju neprávosť.
18 (KAT) Tak, ako kopec padne a rozsype sa a z miesta svojho skala pohne sa;
18 (ROH) Ale teraz ako keď padá vrch, že sa drobí, a skala, keď sa odtrhne od svojho miesta;
19 (KAT) tak, ako voda rozhlodáva kameň a jej prívaly odplavujú prsť, tak ľudskú nádej obraciaš navnivoč.
19 (ROH) voda mrví kamene, a jej lejaky odplavujú prach zeme, tak si zahubil nádej smrteľného človeka.
20 (KAT) Ty dorážaš naň, kým sa nepominie, meníš mu výzor a posielaš ho preč.
20 (ROH) Večne ho premáhaš, a ide ta; mení svoju tvár a tak ho zaháňaš.
21 (KAT) Veď nevie ani, či má ctené deti, a nedozvie sa, ak sú tupené.
21 (ROH) Či sú potom jeho synovia slávni, nevie o tom, a či sú chatrní, nepozoruje na to.
22 (KAT) A jeho telo? Preň iba strasť zakúša. A jeho duša? Pre tú kvíli len.“
22 (ROH) Ale jeho telo bolestí spolu s ním, a tak i jeho duša smúti tam spolu s ním.
| | | Jób 14, 1-22 |
Verš 1
Veď človek, čo sa zrodil zo ženy, má dni krátke a plné lopoty,
Ž 90:5 - Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;
Ž 90:9 - V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni a naše roky plynú ako vzdych.
Ž 102:11 - to pre tvoj hnev a výčitky, lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Ž 103:15 - Ako tráva sú dni človeka, odkvitá sťa poľný kvet.
Ž 144:4 - Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň.
Jak 4:14 - - vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne.
Verš 2
jak keď kvet pučí, vzápätí však vädne, jak keď tieň beží, nezastaví sa.
Ž 103:15 - Ako tráva sú dni človeka, odkvitá sťa poľný kvet.
Iz 40:6 - Čuj! Ktosi hovorí: „Volaj!“ Ja vravím: „Čo mám volať?“ „Každé telo je ako tráva a všetka jeho krása ako poľný kvet:
1Pt 1:24 - Lebo každé telo je ako tráva a všetka jeho sláva ako kvet trávy. Tráva uschne, kvet odpadne,
Jób 8:9 - My včerajší sme iba a nevedomí, naše zemské dni sú sťaby tieň.
Ž 90:6 - sú ako bylina v rozpuku: ráno kvitne a rastie, večer vädne a usychá.
Ž 90:10 - Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov a ak sme pri sile, osemdesiat. No zväčša sú len trápením a trýzňou, ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Ž 102:11 - to pre tvoj hnev a výčitky, lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Ž 144:4 - Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň.
Verš 3
Ty svoje oko na neho otváraš a poháňaš ho na súd so sebou.
Jób 7:17 - Čože je človek, že si ho tak všímaš, že mávaš toľkú starosť o neho,
Jób 10:20 - Dni môjho žitia potrvajú kratúčko, nuž nechaj ma už, by som pookrial,
Verš 4
Kto z nečistého stvorí čisté? Nik ver’.
Gn 5:3 - Keď mal Adam stotridsať rokov, narodil sa mu syn, jemu podobný, podľa jeho obrazu, a nazval ho menom Set.
Ž 51:5 - Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou.
Jn 3:6 - Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.
Rim 5:12 - Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.
Ef 2:3 - Medzi nimi sme kedysi žili aj my všetci, keď sme podľa žiadostí svojho tela robili, čo chcelo telo a myseľ, a tak sme boli od prírody deťmi hnevu ako ostatní.
Verš 5
Sú odmerané veľmi presne jeho dni a poznáš počet jeho mesiacov, dal si mu medze, neprekročí ich.
Jób 7:1 - Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?
Verš 6
Nuž odvráť od neho svoj pohľad, nechaj ho, kým nezbaví sa svojho dňa ako nádenník.
Jób 7:16 - Pohŕdam životom, však nebudem večne žiť, nuž tak ma nechaj, dych sú moje dni.
Jób 7:19 - Kedy už odvrátiš svoj pohľad odo mňa a dáš mi času slinu prehltnúť?
Jób 10:20 - Dni môjho žitia potrvajú kratúčko, nuž nechaj ma už, by som pookrial,
Jób 7:1 - Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?
Verš 16
Ty teraz rátaš moje kroky, ale moje viny odpustíš.
Jób 31:4 - Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi?
Jób 34:21 - Jeho oči bedlia nad cestami človeka, všetky jeho kroky pozoruje on.
Ž 56:8 - tak im odplať neprávosť, Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi.
Ž 139:2 - ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
Prís 5:21 - Lebo pred Pánom sú cesty človeka, on zvažuje všetky jeho kroky.
Jer 32:19 - Veľký v ustanoveniach a mocný v skutkoch, ktorého oči sú otvorené nad každou cestou ľudských synov, aby si každému dal podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov;
Job 14,4 - Pred nesmiernou Božou svätosťou každý človek musí sa cítiť nečistým; kresťanská exegéza vidí v tejto stati narážku na dedičný hriech.
Job 14,14-17 - V prípade, že by som sa mohol navrátiť z podsvetia na svet, potom by som chcel trpezlivo vyčkávať, až by sa ti utíšil hnev, ba celkom by ustal a prišiel by si pre mňa, aby si ma znovu do života postavil pod ochranu svojej dobrotivej otcovskej starostlivosti.
Job 14,18-20 - Ako vždy pôsobia svojou nezadržateľnou mocou mohutné prírodné sily, tak prevádza svoju moc nad človekom aj smrť. Jej sile nikto nevie odolať.
