Verš 1
Veď človek, čo sa zrodil zo ženy, má dni krátke a plné lopoty,
Ž 90:5 - Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;
Ž 90:9 - V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni a naše roky plynú ako vzdych.
Ž 102:11 - to pre tvoj hnev a výčitky, lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Ž 103:15 - Ako tráva sú dni človeka, odkvitá sťa poľný kvet.
Ž 144:4 - Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň.
Jak 4:14 - - vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne.
Verš 2
jak keď kvet pučí, vzápätí však vädne, jak keď tieň beží, nezastaví sa.
Ž 103:15 - Ako tráva sú dni človeka, odkvitá sťa poľný kvet.
Iz 40:6 - Čuj! Ktosi hovorí: „Volaj!“ Ja vravím: „Čo mám volať?“ „Každé telo je ako tráva a všetka jeho krása ako poľný kvet:
1Pt 1:24 - Lebo každé telo je ako tráva a všetka jeho sláva ako kvet trávy. Tráva uschne, kvet odpadne,
Jób 8:9 - My včerajší sme iba a nevedomí, naše zemské dni sú sťaby tieň.
Ž 90:6 - sú ako bylina v rozpuku: ráno kvitne a rastie, večer vädne a usychá.
Ž 90:10 - Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov a ak sme pri sile, osemdesiat. No zväčša sú len trápením a trýzňou, ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Ž 102:11 - to pre tvoj hnev a výčitky, lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Ž 144:4 - Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň.
Verš 3
Ty svoje oko na neho otváraš a poháňaš ho na súd so sebou.
Jób 7:17 - Čože je človek, že si ho tak všímaš, že mávaš toľkú starosť o neho,
Jób 10:20 - Dni môjho žitia potrvajú kratúčko, nuž nechaj ma už, by som pookrial,
Verš 4
Kto z nečistého stvorí čisté? Nik ver’.
Gn 5:3 - Keď mal Adam stotridsať rokov, narodil sa mu syn, jemu podobný, podľa jeho obrazu, a nazval ho menom Set.
Ž 51:5 - Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou.
Jn 3:6 - Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.
Rim 5:12 - Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.
Ef 2:3 - Medzi nimi sme kedysi žili aj my všetci, keď sme podľa žiadostí svojho tela robili, čo chcelo telo a myseľ, a tak sme boli od prírody deťmi hnevu ako ostatní.
Verš 5
Sú odmerané veľmi presne jeho dni a poznáš počet jeho mesiacov, dal si mu medze, neprekročí ich.
Jób 7:1 - Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?
Verš 6
Nuž odvráť od neho svoj pohľad, nechaj ho, kým nezbaví sa svojho dňa ako nádenník.
Jób 7:16 - Pohŕdam životom, však nebudem večne žiť, nuž tak ma nechaj, dych sú moje dni.
Jób 7:19 - Kedy už odvrátiš svoj pohľad odo mňa a dáš mi času slinu prehltnúť?
Jób 10:20 - Dni môjho žitia potrvajú kratúčko, nuž nechaj ma už, by som pookrial,
Jób 7:1 - Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?
Verš 16
Ty teraz rátaš moje kroky, ale moje viny odpustíš.
Jób 31:4 - Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi?
Jób 34:21 - Jeho oči bedlia nad cestami človeka, všetky jeho kroky pozoruje on.
Ž 56:8 - tak im odplať neprávosť, Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi.
Ž 139:2 - ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
Prís 5:21 - Lebo pred Pánom sú cesty človeka, on zvažuje všetky jeho kroky.
Jer 32:19 - Veľký v ustanoveniach a mocný v skutkoch, ktorého oči sú otvorené nad každou cestou ľudských synov, aby si každému dal podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov;
Job 14,4 - Pred nesmiernou Božou svätosťou každý človek musí sa cítiť nečistým; kresťanská exegéza vidí v tejto stati narážku na dedičný hriech.
Job 14,14-17 - V prípade, že by som sa mohol navrátiť z podsvetia na svet, potom by som chcel trpezlivo vyčkávať, až by sa ti utíšil hnev, ba celkom by ustal a prišiel by si pre mňa, aby si ma znovu do života postavil pod ochranu svojej dobrotivej otcovskej starostlivosti.
Job 14,18-20 - Ako vždy pôsobia svojou nezadržateľnou mocou mohutné prírodné sily, tak prevádza svoju moc nad človekom aj smrť. Jej sile nikto nevie odolať.