Kniha Jób

1 (KAT) Mne samému sa celkom spríkril život, tak do náreku dám sa nad sebou a z trpkej duše budem hovoriť.
1 (ROH) Moja duša si oškliví môj život. A už akokoľvek, zanechám na sebe svoju žiaľbu; budem hovoriť v horkosti svojej duše.

2 (KAT) To poviem Bohu: Nože, neodsudzuj ma! Mne oznám, prečo so mnou prieš sa ty!
2 (ROH) Poviem Bohu: Neodsudzuj ma! Oznám mi, prečo sa so mnou pravotíš?

3 (KAT) Či dobre ti to, že krivdy dopúšťaš sa, že dielom rúk svojich pohŕdaš a smeješ sa zámerom bezbožných?
3 (ROH) Či ti je to dobré, že utiskuješ, že opovrhuješ prácnym dielom svojich rúk a svietiš na radu bezbožných?

4 (KAT) Či vari ty máš oči telesné, jak človek hľadí, ty tak hľadievaš?
4 (ROH) Či ty máš azda oči nejakého tela? Či ty vidíš, ako vidí smrteľný človek?

5 (KAT) A tvoje dni sú ako dni človeka, i roky tvoje jak dni ľudské sú,
5 (ROH) Či sú tvoje dni jako dni smrteľníka? Či sú tvoje roky jako dni muža,

6 (KAT) že zháňaš sa tak po neprávostiach mojich a vyzvedáš sa na moje priestupky,
6 (ROH) že vyhľadávaš moju neprávosť a pýtaš sa na môj hriech?

7 (KAT) hoc dobre vieš, že ozaj som nevinný a z tvojej ruky nik ma nevyrve?
7 (ROH) Napriek tomu, že vieš, že nie som bezbožný, a že nieto nikoho, kto by vytrhnul z tvojej ruky.

8 (KAT) Tvoje ruky ma urobili a stvárnili a naraz ma chceš celkom zahubiť?
8 (ROH) Tvoje ruky ma sformovaly a učinily ma celého dookola, a teraz ma pohlcuješ!

9 (KAT) Len rozpomeň sa, že si ma urobil z hliny, a chceš ma zasa na prach obrátiť?
9 (ROH) Pamätaj, prosím, že si ma učinil ako blato a že ma zase navrátiš do prachu!

10 (KAT) Či ako mlieko nepozlieval si ma a sťaby syru zhustnúť nedal mi?
10 (ROH) Či si ma neslial ako mlieko a nezhustil si ma jako na syr?

11 (KAT) Hej, kožou, telom ty sám odel si ma a votkal si mi kosti, šľachy tiež;
11 (ROH) Priodial si ma kožou a mäsom a pospletal si ma kosťami a žilami.

12 (KAT) dar žitia si mi blahovoľne udelil a tvoja starosť dych mi chránila.
12 (ROH) Daroval si mi život a učinil si so mnou milosť: tvoj starostlivý dozor ostríhal môjho ducha.

13 (KAT) Hoc v svojom srdci tieto veci skrývaš, ja viem, že toto máš pred sebou:
13 (ROH) Ale toto si skryl vo svojom srdci; viem, že je to u teba:

14 (KAT) Ty ma pozoruješ, či dopustím sa hriechu, no nezbavíš ma mojich priestupkov.
14 (ROH) ak zhreším, spozoruješ ma, a neoprostíš ma mojej neprávosti.

15 (KAT) Keby som páchal bezbožnosť, beda mi, lež hlavu vztýčiť nesmiem nevinný. Som sýty hanbou, spitý utrpením.
15 (ROH) Keby som spáchal bezbožnosť, beda mi, a jestli som spravedlivý, nepozdvihnem svojej hlavy, sýty potupy a vidiac svoje trápenie.

16 (KAT) Keď pozdvihnem sa, sťa lev naháňaš ma; a opäť sa podivne správaš voči mne.
16 (ROH) A keď sa pozdvihne, budeš ma honiť ako lev a znova budeš predivne so mnou zaobchodiť;

17 (KAT) Hneď nových svedkov proti mne si privádzaš a ešte väčšmi na mňa hneváš sa; vždy nové vojská broja proti mne.
17 (ROH) obnovíš svojich svedkov proti mne a rozmnožíš u mňa svoju nevoľu; vyšleš čatu za čatou, a vojsko bude u mňa.

18 (KAT) Ba prečo si ma z lona matky vyviedol? Čo nezhynul som, zrak než uzrel ma?
18 (ROH) Prečo si ma tedy vyviedol zo života matky? Bol by som zomrel, a nebolo by ma uvidelo oko;

19 (KAT) Jak ten, čo nie je, prečo som sa nestal ja? Čo neniesli ma z lona do hrobu?
19 (ROH) bol by som, ako keby ma nebolo nikdy bývalo; z lona by som bol býval zanesený do hrobu.

20 (KAT) Dni môjho žitia potrvajú kratúčko, nuž nechaj ma už, by som pookrial,
20 (ROH) Či azda nie je i tak mojich dní iba málo? Nechže už prestane; nech odvráti odo mňa svoj pozor, aby som sa poveselil trochu,

21 (KAT) prv, ako pôjdem, skadiaľ sa nik nevracia, kde zem je plná tmy a temravy,
21 (ROH) prv ako pojdem, a viacej sa nevrátim, do zeme tmy a tône smrti,

22 (KAT) kde zem je šerá, čo je nad tmy černejšie, kde zmätok iba a svit je temravou.“
22 (ROH) do zeme hustej tmy jako mrak tône smrti, kde nieto nijakého poriadku, ta, kde je svetlosť ako mrak.